„Haló, tam Domaniža? Čo tak si zahrať proti futbalovej reprezentácii Kataru? Účastníkovi svetového šampionátu,“ bolo počuť na druhej strane linky.
To bude určite nejaký hoax!
No nebol. Tréner tamojšieho TJ Partizán Milan Svoboda vzal mobil a podivný telefonát si rýchlo overil. Priamo na Slovenskom futbalovom zväze. Do hodiny bolo všetko jasné. Žiadny nepodarený žart, je to skutočnosť.
„Chlapcom som do skupiny na Facebooku napísal, o čo ide a že to asi odmietneme. Brankár do minúty odpovedal, že keď to nevezmem, mám sa zbaliť a vrátiť sa do Handlovej hrať basketbal,“ ukazuje nám vtipnú komunikáciu tréner piatoligového klubu.
Slovo dalo slovo, odhodlaná partia výzvu prijala. V sobotu presne na obed odohrá prípravný zápas vo Viedni proti Kataru. Veľký deň pre malý klub.
Katarské valašky
Na hornom konci i na dolnom, v reštaurácii i v krčme. Katar je v dedinke na Považí témou číslo jeden. Aj na Obecnom úrade sa na hviezdneho súpera poctivo pripravujú. V obradnej sieni sú už nachystané vlajočky, ktoré budú arabským hráčom pripomínať tento nevšedný zážitok.
Starosta František Matušík ukazuje na veľkú modrú darčekovú tašku, každý Katarčan vraj takú dostane. „Chceli sme im zabaliť slovenskú valašku, ale čo ak by to vnímali ako zbraň?“ zasmeje sa a vzápätí vytiahne pero, ktoré svojou geometriou valašku naozaj pripomína.
„A keďže sú to moslimovia, nemôžu piť, pálenku sme im tiež nemohli pribaliť. Každý dostane med, u nich je to vraj vzácnosť. A do každej tašky dáme aj kus Slovenska, našu čečinu, nech to aj pekne vonia,“ naznačuje.
Pochopiteľne, ani on vo Viedni chýbať nebude. V obci, ktorú spravuje, žije 1650 obyvateľov, minimálne 300 z nich v sobotu skoro ráno pocestuje do Viedne. „Vypravíme štyri autobusy, ďalší obyvatelia pôjdu po vlastnej osi. Volali mi ľudia z rôznych kútov Slovenska, že sa tam chystajú, dokonca aj fanklub z Petržalky,“ teší ho.
Samotní futbalisti vyrazia ráno o šiestej. Tak, aby dve hodiny pred zápasom boli už na štadióne. Viacero hráčov vraj chcelo v rakúskej metropole nocovať, lenže tréner to nedovolil. „Veď viete, ako to chodí na dedine, niečo by si určite dali a ja by som ich ráno musel naháňať po Viedni,“ uškrnie sa.
Eurá z bufetu
TJ Partizán Domaniža nie je Paríž St. Germain. V piatej lige funguje so 40-tisícovým rozpočtom. Necelú štvrtinu prispieva obec, zvyšok sa zháňa kade-tade. Aj v dvoch krčmách, ktorých zisk putuje priamo do klubu. Jedna je priamo na štadióne, nad druhou sídli obecný úrad. „Poviem to trošku hlúpo, ale u nás je to tak, že čím viac sa vypije, tým viac peňazí tečie do futbalu,“ rozosmeje starosta.
Hoci roky hrávali v 3. lige a o dve poschodia nižšie sa dostali jedine kvôli dvom reorganizáciám súťaží, žiadneho legionára v Domaniži doteraz nemali. A nielen to, tamojší hráči nedostávajú ani fixnú odmenu. Eurá im štrngajú len za body – ak získajú tri, „kvapne“ tridsať.
„Ak odohráme za mesiac päť duelov, môžu mať maximálne 150 eur, to som však ešte nezažil. Maximum bolo 110,“ pripomína Svoboda a ponúka úsmevnú teóriu.
Podľa neho je klub bez peňazí stabilnejší, lebo hráči vedia, na čom sú. „V takom Gabčíkove raz sponzor je, potom nie je, raz sú hore a potom zasa dolu. U nás nič nesľubujeme a nikto nič nečaká,“ prekvapí.
Reč následne skĺzne opäť ku Kataru. Je to jedna z najbohatších krajín sveta, nesadnúť si tam priamo na ropný vrt je tak trošku problém. Hodnota tamojšej reprezentácie je 18 miliónov eur.
„Bude to niečo podobné ako slovenský národný tím. Hrajú však živelnejší futbal. To my si v sobotu dovoliť nemôžeme, otvorené to veru nebude. Máme však nebezpečný útok, veľmi rýchly. Azda najrýchlejšieho hráča v piatej lige. Škoda len, že často za sebou zabudne loptu,“ živí tréner dobrú náladu.
Kapitán mužstva Miroslav Kvaššay je skúsený stopér. Vie, že bude čeliť nespočetným nájazdom favorita. „Láka ma predstava, že ich budeme dlhé minúty trápiť,“ vraví 33-ročný futbalista.
Na zápas sa – pochopiteľne – teší, tak mu skúšame do hlavy „nasadiť chrobáka“. Ak by mu niekto ponúkol, že cez víkend získa skalp Kataru, ale na druhý deň bude musieť ukončiť kariéru, vezme to? pýtame sa.
Chvíľu sa ošíva, lebo prvé ho veľmi láka, to druhé by ho zasa veľmi bolelo. Chcel by však vedieť, čo by sa dialo, ak by účastníka MS nebodaj zdolali. „Veď už teraz to je šialenstvo,“ dvihne zrak.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Na štadión do Domaniže vraj denne chodia novinári. Bolo toho už tak veľa, že v klube pristúpili k pokutám.
K čomu?
„No k pokutám. Veď futbal a mediálne povinnosti riešim viac ako robotu, ktorá ma živí. Doma počúvam, že klub mi je prednejší ako rodina (smiech). Stále nejaké rozhovory, každý deň tu niekto je. Nie sme na to zvyknutí. Ale radšej si ani nezvykajme, lebo po víkende o nás opäť nikto nezakopne. Dohodli sme sa, že za každé interview bude príspevok do kasy. Za rozhovor desina, za fotografiu päťka,“ chytá sa za hlavu tréner Svoboda.
A ktože „zhrešil“ doteraz najviac? „No predsa ja. Aj chlapcom som povedal, aby mi už dali pokoj, že tam hodím paušál sto eur a nech mi to už radšej nepočítajú,“ zamyslí sa.
Bože, to pivo
Futbalová Domaniža je veru veselá partia chlapcov, v uplynulých dňoch všetko obracia na zábavu. Vraj preto, aby im celý Katar neprerástol cez hlavu. Mimochodom, odkedy mužstvo vie, aký súper ho čaká, polepšilo sa.
„Skoro všetci mi chodia na tréningy. Predtým meškali, mali aj zvláštne výhovorky,“ rozpráva kouč, ktorý bol ešte pred dvomi rokmi kapitánom.
Dnes vedie partiu futbalových nadšencov. Špeditéra, kuriéra, gumárov z neďalekého Púchova, ktorí pracujú na tri zmeny.
Sprevádza nás po areáli v Domaniži. Ukazuje tribúnu, ktorú postavili pred dvadsiatimi rokmi. Pohladká krásny trávnik. Tamojšie ihrisko vraj leží na močiari a neustále pracuje. Občas sa zavlní. Horná bránka je dokonca o meter a pol vyššie ako dolná.
„Každý chce začať hore. Súperi sa vždy snažia vyhrať žreb, aby nám otočili stranu. Keď trénujeme šprinty na sto metrov a fujazdíme k hornej bránke, veru, vtedy je cítiť, že to je do kopca,“ usmeje sa.
To všetko sa deje uprostred zelených považských kopcov. „Tam v hore je strelnica, aj medvede tam videli,“ ukazuje prstom.
Potom otvára šatňu. Na nástenke chýba výsledok zápasu proti Trenčianskym Stankovciam, ktorý cez víkend Domaniža vyhrala 1:0. „To má na starosti pokladník. Aj tabuľka je stará,“ zaševelí s tým, že aktuálne sú už prví.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
V tom však do debaty zasiahne pani upratovačka. „Milan, čo si to urobil? Prinesieš novinárov z Bratislavy a nič mi nepovieš? Pozri sa na ten bordel v šatni. A to pivo. Bože, tá hanba, ježišmaria,“ ukrýva sa v druhej miestnosti.
Pravda, v šatni nájdete kadečo, ale na dedinských ihriskách to takto býva. V klubovni, ktorá pripomína 80. roky, lebo v tom čase bola rovnaká nábytková stena v každej druhej domácnosti, stoja desiatky trofejí. Steny sú oblepené plagátmi a fotografiami, ktoré pripomínajú minulosť. Tá bola podľa Svobodu krajšia, na zápasy chodilo aj 700 divákov, dnes ak príde dvesto, tak je dobre.
„A chcú len víťazstvá. Nezaujíma ich, ako sme hrali v Piešťanoch, túžia len, aby sme zdolali susedný Prečín. Darmo, derby je derby,“ dopĺňa.
Meníme dresy?
Cez víkend budú najsledovanejším slovenským tímom. Lebo Domaniža – Katar je naozaj veľká futbalová story.
Pre starostu Matušíka je dnes dedina súdržnejšia. Už len fakt, že hráči si v takom prestížnom zápase oblečú dresy so symbolmi obce, je preňho nadovšetko. Je tu však malý, zatiaľ nedoriešený problém. Hráči by si po zápase radi s Katarčanmi vymenili dresy. Napokon, dnes nevieme, či o pár mesiacov niektorí z nich nebudú hviezdami šampionátu.
„Musíme sa opýtať starostu. Lebo z každej farby máme po jednej súprave, aby sme mali potom v čom hrať,“ dumá s úsmevom kapitán Kvaššay.
My však vieme, že toto vôbec nebude problém. Starosta určite prikývne a pred kamerou nám dokonca sľubuje, že ak TJ Partizán neprehrá o viac ako štyri góly, zoženie pre mužstvo basu piva. „O štyri? To by bolo fajn, to by som bral. No ak budú veľmi dobrí, neviem, čo si počneme,“ uškrnie sa Kvaššay.
„A mne bude stačiť, ak nám ľudia po záverečnom hvizde zatlieskajú. To ma zahreje,“ zakontruje tréner.
Ale už treba končiť, začína sa tréning. Oproti pôvodnému plánu o osem minút neskôr. Nevadí, v sympatickej Domaniži všetko nefunguje na sto percent, ale takto je to krajšie. Uvoľnenejšie a priateľskejšie.
Nech jej to vydrží aj v sobotu proti Kataru.
Foto: Pravda, Ivan Majerský