A tak Brazília aj vďaka dvom gólom vtedy nie veľmi známeho 17-ročného mladíka Pelého zdoláva vo finále futbalových majstrovstiev sveta 1958 Švédsko 5:2.
Zápas sledujú milióny divákov. Aj uhladený britský veterán z druhej svetovej vojny sa k nemu pohodlne usadil. Nachystal si čaj, sendviče, ale aj štósy papierov a ceruzky. Nevedno, či si famózne finále Thorold Charles Reep tak užil.
Pionier systematického zbierania futbalových dát za účelom zlepšenia výkonnosti jednotlivých mužstiev totiž detailne analyzoval, vďaka čomu Brazílčania skórovali päťkrát a kde Švédi spravili pred domácim publikom rozhodujúce chyby. Trvalo mu to 80 hodín.
Menej prihrávok, viac gólov
Ak ste počuli pojem dlhá lopta, do učebníc sa dostal najmä vďaka Reepovi. Vo februári 2022 uplynulo dvadsať rokov odvtedy, čo krstný otec štatistík zo zelených trávnikov zomrel. Bol prvým futbalovým dátovým analytikom. Bez počítača, aplikácií, smartfónu…
Už pred druhou svetovou vojnou, ktorú zakončil ako vyznamenaný člen Britského kráľovského letectva, prepadol futbalu. Rád spájal súvislosti. Reepovu netuctovú optiku na najpopulárnejšiu hru si ako prví všimli v Brentforde.
V roku 1951 im hrozil zostup. Do konca sezóny zostávalo 14 zápasov. Tréner Jackie Gibbons čelil kritike za to, že chcel implementovať Reepove myšlienky. Najmä tú, ktorej parafráza vyzerala asi takto:
„Čím menej si budete prihrávať, tým viac gólov strelíte.“
Reep totiž na základe ručne získaných dát a prepočtov zistil, že najviac gólov padá v prípade, že k nim dôjde po menej ako troch prihrávkach. Základnou premisou bolo dostať loptu čo najrýchlejšie na polovicu súpera – ideálne dlhou loptou – a prekvapeného súpera schladiť gólom.
Čítajte viac Čo mohol dnes robiť Peter Dubovský? Stavať domy a predávať byty
Na základe jeho teórie bolo držanie lopty, postupný útok či územná prevaha nepodstatným javom, ktorý na výsledok nemá vplyv. V Barcelone či Manchestri City by nad tým teraz krútili hlavami.
Gibbons však uveril a výsledok sa dostavil. Brentford v spomínaných štrnástich stretnutiach dvojnásobne zvýšil gólový priemer (z 1,5 na 3 góly na zápas) a z celkového počtu 28 bodov získal 20. Záchranárskym bojom sa vyhol veľkou okľukou.
Reepové analýzy v denníku News Chronicle zaujali viacerých anglických futbalových fachmanov i jedného fanúšika. A tak v 50-tych rokoch došlo k osudovému stretnutiu. Reepa a Richarda Pollarda.
Otca modernej futbalovej dátovej analytiky, ktorá už nápadnejšie pripomína kolektivizáciu údajov v dnešných dňoch. Akurát – v niekoľkonásobne rýchlejšom tempe.
Počítačová revolúcia
Keď Pollard navštívil Reepov dom v Plymouthe, bol unesený. Všade množstvo cenných artefaktov, ale aj papierov i ceruziek. Boli to dlhé poobedia plné čaju, sendvičov a futbalových debát bez konca. Pollard s údivom sledoval, koľko stoviek zápasov Reep ručne pokryl.
Mal skvelú techniku počítania a korelácie streleckých pokusov či straty lopty v troch rôznych tretinách ihriska do jedného celku. Pollard ho vyšperkoval do dokonalosti. Pomohol mu jeden z najväčších vynálezov tej doby. Počítač.
„Keď sa začala počítačová revolúcia, nechcel som zostať pozadu a spravil som si titul v aplikovanej počítačovej vede. Rýchlo som si uvedomil, že širšia analýza Reepových dát je možná len vďaka počítaču,“ priznal Pollard pre BBC.
Počítač Atlas 1 bol niekoľkokrát väčší i ťažší ako dnešné notebooky. Mal 96-kilobajtovú RAM a kapacitu 576 kilobajtov. Dnes by ste na ňom nespustili ani textový editor, ale z Pollarda s Reepom spravil vyhľadávaných odborníkov.
Pollard si k Atlasu sadal na Londýnskej univerzite. Ak chcel spracované dáta vytlačiť, odovzdal žiadanku na recepcii a po výtlačok si prišiel o 24 hodín neskôr.
„Reep mi poslal sumár dát zo stovky zápasov. Každý tím mal v každom zápase 68 rôznych výkonnostných parametrov, čiže dovedna 13 600 prvkov. Všetko robil ručne. Hľadali sme najväčšie rozdiely medzi víťaznými a zdolanými mužstvami,“ vysvetlil Pollard.
Zápas rozhodla tma
Už v sedemdesiatych rokoch spoločne vytvorili termíny ako reacher (koľkokrát sa mužstvu podarilo prihrať do útočnej tretiny ihriska), static (počet štandardných situácií ako vhadzovanie, roh či priamy kop a dôvod, prečo k nim došlo) či regained possesion (angl. zisk lopty na základe pressingu).
Dnes sú tieto termíny, ktoré Reep s Pollardom zaviedli pred štyridsiatimi rokmi s perom v ruke a za pomalým počítačom, spoločne napríklad s xG (očakávané množstvo gólov) základnými piliermi futbalovej analytiky.
Pollard rád objavoval nové veci. Prednášal na Univerzite v Belo Horizonte i na ostrove Fidži. Bolo to aj preto, že jeho drastické futbalové reformy starí bardi nechceli akceptovať. Azda ich nebude základné futbalové pravidlá vyučovať počítačový inžinier…
„V roku 1985 som po polčase finálového zápasu Fiji Cupu zhodnotil, že obe mužstvá sú vyrovnané v strelách i reacheroch a rozdeliť ich môžu len pokutové kopy. O niekoľko hodín bolo na penalty 12:12, zotmelo sa a zápas museli ukončiť remízou,“ smial sa Pollard.
Práve na Fidži si v marci 1986 v schránke našiel veľkú obálku. Bola na nej známka z Watfordu. Vo vnútri Pollard objavil VHS kazetu a prosbu trénera Grahama Taylora. Požiadal o pomoc a sľub, že pásku pošle späť spoločne s analýzou. Asi takto vyzerala dátová príprava popredného anglického mužstva tej doby.
Pollard vyhovel. Kazetu vrátil aj s vysvetlením, že Watford preto veľa inkasuje, lebo má vzadu priveľa obrancov. Taylor zmenil defenzívny štýl mužstva na ofenzívnejší. Keď sa ho pýtali na dôvod, prečo vyťahuje krajných obrancov tak dopredu, po vysvetlení neverili vlastným ušiam.
Faktom je, že s príchodom videa sa z dát stala nevyhnutná surovina a jeden zo základných pilierov futbalového úspechu. Dnes s nimi pracujú všetci – od Slovana Bratislava až po Real Madrid.
„Vďaka nim kluby dosahovali večer večerov, ako to Reep rád nazýval,“ uzavrel Pollard.