„Keď som bol dieťa, nikdy som nevnímal futbal ako niečo, čím by som sa živil. Bola to pre mňa len krásna hra, nie možné povolanie,“ vracia sa do detstva.
"Keďže sme v Krasnojarsku bývali s rodičmi neďaleko železničnej stanice, chcel som sa stať rušnovodičom. Bavilo ma sledovať uháňajúce vlaky, ktoré sa strácali v diaľke. Predstavoval som si, že raz budem stáť v rušni a ovládať ho.
Tento sen sa mi dosiaľ nesplnil. Keby som však mal takúto možnosť, potešilo by ma to," dodáva dnes 68-ročný Romancev.
Čítajte viac Vojna narúša program FIFA. Rusov vylúčili, Ukrajina chce odklad
Počas hráčskej ani podstatne bohatšej a úspešnejšej trénerskej kariéry nikdy nepôsobil za hranicami Ruska či bývalého Sovietskeho zväzu.
Za reprezentáciu odohral deväť zápasov, obliekal si dresy Krasnojarsku a následne Spartaka Moskva. Spartak tiež trénoval, počas dvoch angažmánov, ktoré dokopy trvali desať rokov, ho priviedol k ôsmim majstrovským titulom.
Okrem toho pôsobil v Saturne Ramenskoje, Dyname Moskva, dve sezóny i pri ruskom národnom tíme.
Vzťah k nemu zostal u Romanceva hlboký. Zrejme aj preto ho poriadne rozladilo, keď FIFA i UEFA pozastavili Rusom po invázii na Ukrajinu členstvo, čím mu znemožnili zabojovať v baráži o miestenku na tohtoročných majstrovstvách sveta.
„Bol to prejav neúcty k futbalu, v ktorom má rozhodovať férový boj na ihrisku. Je to rovnaké, ako keď podáte ruku súperovi a ten vám odpovie úderom pod pás,“ vraví v rozhovore pre Sport Express.
Rusi mali v semifinále baráže nastúpiť proti Poliakom. Tí však napokon postúpili do finále bez boja a po víťazstve nad Švédskom (2:0) sa dočkali vytúženej účasti v Katare.
"Krajina s takou veľkou futbalovou tradíciou, ktorá vychovala toľko hviezd, sa vydala cestou zákulisných intríg. Mohli s nami hrať na neutrálnom trávniku a zistiť tak, kto si zaslúži účasť na majstrovstvách sveta viac.
Ale prečo pokúšať osud, keď môžete intrigovať? Báli sa nás. Preto pre mňa poľský tím s Lewandowským už neexistuje," nedáva si servítku pred ústa veľká postava ruského futbalu.
V súvislosti s touto témou si Romancev zaspomínal, ako čelil údajnej diskriminácii aj v minulosti. A tak vytiahol zopár historiek z čias trénerskej kariéry.
Najprv zablúdil v myšlienkach do roku 1997, keď Spartak Moskva čelil vo vtedajšom Pohári UEFA švajčiarskemu Sionu.
Čítajte viac Ďalšia senzácia sa nekonala, do Kataru idú Portugalci a Poliaci. MS bez Salaha
„Prezident Sionu vtedy nechal rozhodcov premerať výšku bránky. Nepamätám si, či bola o jeden a pol centimetra vyššia alebo nižšia, komisár však uznal, že zápas sa i tak môže hrať,“ vraví Romancev.
„Sion sme zdolali, no ten podal protest a UEFA nariadila, že zápas sa musí opakovať,“ dodáva.
Vzápätí sa dotkol aj súboja Spartaku s Leedsom – taktiež v Pohári UEFA, tentoraz z roku 1999.
„Angličania žiadali, aby zápas preložili inam, lebo sa im nepozdával trávnik na štadióne Dynama Moskva. UEFA tejto žiadosti znovu vyhovela. Hralo sa v Sofii a museli sme klubu i jeho fanúšikom zaplatiť letenky,“ prezrádza Romancev.
Čítajte viac Šanca Talianov na MS stále žije. Iránu totiž môže hroziť trest
A predsa ešte jeden príbeh z jeho úst – o tom, ako Spartak čelil v roku 1993 v už neexistujúcom Pohári víťazov pohárov Royalu Antverpy.
„Väčších banditov som nikdy nezažil,“ neopomenul ani rozhodcov. „Vymýšľali si všetko, aby nás zlomili, pripravili o nervy, peniaze, ponížili nás. Ale nikdy sme sa neohli, vždy sme sa vrátili ešte silnejší. Verím, že tak to bude s ruským futbalom aj tentoraz,“ zakončil.
Nuž, uvidíme…