Na futbale som prvý raz zarobil, keď prišli Rusi na tankoch

Prečítajte si rozhovor s Titusom Buberníkom, ktorý Pravda urobila pri príležitosti jeho 80. narodenín v októbri 2013. Legendárny futbalista zomrel v noci na nedeľu vo veku 88 rokov.

, 27.03.2022 12:44
debata (3)
Členovia Siene slávy Titus Buberník (vpravo) a... Foto: Pravda, Robert Hüttner
Futbalista roka 2016 Členovia Siene slávy Titus Buberník (vpravo) a Ján Pivarník na Futbalistovi roka 2016.

Patrí medzi legendy slovenskej futbalovej histórie.

Stredopoliar ČH a Interu Bratislava si odkrútil premiéru v reprezentačnom drese na MS 1958 a bol aj členom slávneho mužstva, ktoré bojovalo vo finále MS 1962 v Čile.

Kráľ vzdušných súbojov, elegantný technik Titus Buberník sa dožíva osemdesiat rokov.

Po skončení kariéry ste sa nevenovali profesionálne futbalu ani ako tréner, ani ako funkcionár. Nelákalo vás to?

Mal som svoje zamestnanie, pracoval som ako právnik v Slovnafte až do dôchodku. Patril som do generácie, ktorá sa nespoliehala na to, že po kariére zostane pracovať vo futbale. Tréneri i funkcionári nás nahovárali, aby sme si urobili školu. Často sme počuli: skončíte s futbalom a čo budete robiť potom?

Buberník Vengloš Čítajte viac Smutná správa. Zomrel legendárny Titus Buberník

Vyštudovali ste právo v prvej polovici šesťdesiatych rokov. Bolo vtedy náročné skončiť popri futbale vysokú školu?

Mal som už v tom čase individuálny študijný plán, inak by to nešlo. Zúčastnil som sa napríklad na svetovom šampionáte v Čile, spolu so sústredeniami, prípravou som bol niekoľko mesiacov mimo. Učitelia zväčša rešpektovali, že som reprezentant, možno zavše aj trochu prižmúrili oči, ale našli sa aj takí, ktorí nemali vzťah k športu a nič mi nedarovali.

Vynikali ste aj v basketbale. Čo rozhodlo, že vyhral napokon futbal?

Chvíľu som uvažoval, ktorým smerom sa pustím. Spomínam si na známeho basketbalového trénera Kura Uberala, ktorý má presviedčal, aby som sa na futbal vykašľal. Hral som za juniorsky výber Bratislavy, ktorý viedol a získali sme v Ostrave titul majstra Československa.

Futbal som však hral od detstva, bol to nenáročný šport, ktorý frčal v každej ulici, na každom dvore. Mal som asi talent na loptové hry, hrával som aj hádzanú, aj volejbal za školu. Vzťah k futbalu bol najpevnejší. V ňom sa otvárala aj nejaká možnosť dostať pár koruniek, možno aj to zavážilo.

To boli vtedy asi smiešne peniaze…

Naozaj len vreckové. Pre študenta nebolo na zahodenie ani päťdesiat či sto korún. Keď som už hrával ligu, brali sme kalorické, za zápas tristo korún. Oficiálne profesionalizmus neexistoval, vymýšľali sa všelijaké finty, aby sme niečo dostali, volalo sa to napríklad náhrada na stravu v čase tréningového procesu. Nikdy to nesmeli byť oficiálne prémie za víťazstvo. S tým bol problém aj po šampionáte v Čile 1962, kde sme získali najväčší úspech, prehrali vo finále s Brazíliou.

Koľko ste dostali za čilské striebro?

Tí, čo boli v kádri, ale nehrali, čo platí aj o mne, brali po dvetisíc korún. Ostatní po štyritisíc. Oblečenie sme museli vrátiť. To bolo bežné. Už my sme fasovali veci po olympionikoch, ktorí reprezentovali v Ríme 1960. Každý si vyskúšal, čo mu veľkosťou pasovalo a bolo to vybavené. Ja som na futbale zarobil, až keď som už s kariérou končil, bolo to presne vtedy, keď nás obsadili ruské tanky.

Dvadsaťtrinásobný československý reprezentant... Foto: ARCHÍV TITUSA BUBERNÍKA
Titus Buberník Dvadsaťtrinásobný československý reprezentant si vyskúšal aj tradičný čílsky odev.

V tom období ste prestúpili do rakúskeho Linza?

Presne tak. Dohodol som sa 20. augusta vo Viedni so šéfom klubu, ktorý hral v najvyššej súťaži, odskočil som si po veci. Na druhý deň obsadili Bratislavu vojská Varšavskej zmluvy. Myslel som si, že môj prestup je stratený. Zapol som si rádio a hlásili, že všetci, čo majú platné pasy, môžu cestovať do zahraničia. Tak som sa zbalil a aj s manželkou sme hneď odišli. Bývali sme v Linzi, ale mohli sme sa potom po celý čas vracať domov.

Koľko ste dostali za prestup?

Na ruku vyše 150-tisíc šilingov, za jeden šiling boli vtedy tri koruny. Dovedna asi pol milióna korún, čo bola v tom čase slušná suma. Predávali ma ako tridsaťročného, hoci som bol starší. V drese Linzu mi vyšla premiéra, mužstvo nezačalo v auguste najlepšie nový ročník ligy, ale vtedy prvý raz vyhralo a strelil som gól. Už nikoho nezaujímalo, že mám vlastne tridsaťpäť. Vydržal som tam tri roky.

Po návrate ste začali pracovať v Slovnafte?

Zamestnal som sa už pred odchodom do Rakúska na právnom oddelení. Kým som bol v Linzi, čerpal som si neplatené voľno. Potom som ešte hral futbal zopár rokov, ale už len po pracovnej dobe. Najskôr v Slovane Viedeň s Bimbom Popluhárom, popoludní som utekal na tréning a vracal som sa v noci, často sme aj hodiny stáli v rade na hraniciach, prechod cez colnicu nebol vôbec jednoduchý. Na záver kariéry som si ešte zahral v bratislavskej Trnávke.

Najlepšie roky ste prežili v ČH a neskôr v Interi Bratislava, kde ste sa stretli so skvelými futbalistami…

V roku 1959 sme získali historický titul majstra Československa, čo bol obrovský úspech. Hoci som nebol útočník, dával som dosť gólov, usiloval som sa páliť z druhej línie, nabiehal som aj na centre a často hlavičkoval. Bol som dosť vysoký a aj z basketbalu som mal výborný výskok, hlavičkové súboje som zväčša vyhrával.

World Juniors Slovakia United States Hockey hokej Čítajte viac Rusom zobrali šampionát, ktorý chceli vyhrať. IIHF má náhradu

Čo považujete za najkrajší moment kariéry?

Bolo ich veľa, zúčastnil som sa na dvoch MS – 1958 a 1962, na prvých ME 1960 som získal bronz a odohral všetky zápasy, ťažko sa mi niečo vyberá. Pre mňa bolo výnimočné, že v tom čase som mohol cestovať po celom svete. Hral som futbal na všetkých kontinentoch. To bola najkrajšia odmena. Poznal som množstvo krajín a mal možnosť sledovať, ako sa inde žije, porovnávať. Vidieť to na vlastné oči je lepšie, ako o tom počúvať či čítať. Sám som si robil názor. Aj na to, ako sa žije na západe.

Aj ste im niečo závideli?

Možno niekedy trochu áno, ale vždy som sa rád vracal domov, tešil som sa na najbližších, rodinu, kamarátov. Niekde bol život asi ľahší, ale keď sme hrali dakde v Indonézii či Afrike a videl som veľkú biedu, tak som si hovoril, zaplať pánboh, ako žijeme doma. Aj keď to bolo horšie ako u susedov v Rakúsku.

Na zájazdoch ste získavali aj cenné futbalové skúsenosti, mohli ste sa porovnávať s rôznymi futbalovými štýlmi…

Pre náš futbalový rast to malo veľký význam. Stalo sa, že v zime sme aj dva mesiace cestovali po svete, hrali v Južnej či Strednej Amerike vo výborných podmienkach so silnými súpermi. V čase, keď sa u nás len naháňala kondícia a bolo veľa snehu. To by bolo výnimočné aj v súčasnosti. V zime 1958 sme takto boli na zájazde s ČH a odohrali sme až štrnásť zápasov, aby sa pokryli všetky výdavky. Toľko ako za celú sezónu. To sa na jar prejavilo aj v lige, získali sme titul s deväťbodovým náskokom pred pražskou Duklou na čele s Masopustom, Pluskalom, Novákom.

Kto zájazdy financoval?

Organizovali ich manažéri a okrem iného stanovili počet ľudí, ktorých zaplatí ten, kto pozýval. Do výpravy sa zmestilo 22 ľudí a z toho bývalo 18 futbalistov, zavše aj menej, lebo s nami cestoval tréner, lekár a aj funkcionári, pre nich to bol tiež ťahák, chceli sa pozrieť do Ameriky či inde. Jedno miesto musel mať zástupca ministerstva vnútra, hovorili sme mu Babočka. Jeho hlavnou úlohou bolo najmä ustrážiť, aby sa niekto v zahraničí nezabudol. Boli to smiešni ľudia, ale s tým sa nedalo nič robiť.

Titus Buberník v úlohe fotografa. Svoje zábery... Foto: ARCHÍV TITUSA BUBERNÍKA
Titus Buberník Titus Buberník v úlohe fotografa. Svoje zábery z Čile posielal do Roľníckych novín.

Vaše kluby – ČH i Inter – na vrcholovej úrovni už zanikli. Ako vnímate fakt, že v Bratislave sa hrá najvyššia súťaž len na Slovane?

Je to smutné. Možno by to mohlo nahrávať Slovanu a na jeho zápasy by malo chodiť teraz viac divákov, ale takto to nefunguje, návštevy sú slabé.

Čím si to vysvetľujete?

Podľa mňa ľudia futbalu asi nedôverujú, majú pochybnosti, či je to čistá práca. Je to tiež určite aj otázka kvality. Ak vyskočí nejaký hráč, už je v zahraničí. My sme hrali desať rokov v jednom tíme, teraz za ten čas vymenia podaktorí aj päť klubov. Za všetkým sú peniaze. Žijeme inú dobu. Kedysi sa chodilo pozerať na osobnosti, ktoré v lige hrávali, dnes ich je veľmi málo.

Chodilo sa aj na vás…

V lige hralo veľa vynikajúcich hráčov. ČH a potom ani Inter nemali silné divácke zázemie, ale do Petržalky zavítalo priemerne desaťtisíc divákov na zápas. Keď sme hrali so Slovanom alebo s Duklou aj tridsať tisíc, viac sa nezmestilo. Na Tehelnom poli ich bolo vždy viac.

Chodíte stále na futbal?

Chodím, ale už nie pravidelne, hoci na ihrisku, kde hráva Slovan, som prežil veľa krásnych futbalových chvíľ. Nie som už taký pohyblivý, ťažko sa mi chodí, pobolievajú ma kolená. Bývam na Kolibe a keď sa hrá futbal neskôr večer, zostanem radšej doma. Spojenie z mesta už vtedy nie je najlepšie.

Kedy ste si zahrali naposledy futbal?

Za starých pánov, keď som mal sedemdesiatpäť. Vtedy som ešte vládal aj trochu pobehnúť, kopnúť do lopty.

lionel messi Čítajte viac Blíži sa koniec? Messi sa rozhodne po Katare

Ako oslávite dnešnú osemdesiatku?

Nijaké veľké oslavy nechystám, na nedeľu pripravil slávnostné posedenie fanklub slovenskej reprezentácie. Sobotu prežijem v kruhu rodiny, dcéra niečo zorganizovala.

V súčasnosti je v rodine asi slávnejšia vaša najstaršia vnučka Virginia, ktorá sa dlho držala vo finálovej zostave poslednej Superstar…

Viete, že som to dlho nevedel a prenosy som ani nesledoval? Vôbec sa mi nepochválila, až som doma objavil nejaké fotografie a dozvedel som sa, že súťažila. Možno z nej bude speváčka.

Kráča niekto aj vo vašich futbalových stopách?

Vnuk má dvanásť, má vzťah k športu, ale podobne ako kedysi jeho mama sa venuje basketbalu. Ďalší futbalista v našej rodine už asi nevyrastie.

Titus Buberník

Vynikajúci futbalista a neskôr úspešný právnik sa narodil 12. októbra 1933 v Pustých Úľanoch, ale odmalička vyrastal v Bratislave.

V reprezentačnom drese si pripísal 23 štartov, dal šesť gólov. Zúčastnil sa na MS 1958 a 1962, kde ČSSR hrala vo finále, ale v Čile si nepripísal ani jeden štart.

Na ME 1960 získal bronz. V drese ČH a Interu Bratislava nastúpil na 264 ligových zápasoch, dal 47 gólov, v roku 1959 získal titul.

3 debata chyba
Viac na túto tému: #futbal #úmrtie #Titus Buberník
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy

MS vo futbale 2022

Tabuľky tímov

por. krajina zápasy body
1. vlajka Holandsko NED 4 10
2. vlajka Senegal SNG 3 6
3. vlajka Ekvádor ECU 3 4
4. vlajka Katar KTR 3 0
por. krajina zápasy body
1. vlajka Anglicko ENG 3 7
2. vlajka USA USA 4 5
3. vlajka Irán IRN 3 3
4. vlajka Wales WAL 3 1
por. krajina zápasy body
1. vlajka Argentína ARG 4 9
2. vlajka Mexiko MEX 3 4
3. vlajka Poľsko POL 3 4
4. vlajka Saudská Arábia KSA 3 3
por. krajina zápasy body
1. vlajka Francúzsko FRA 3 6
2. vlajka Austrália AUS 4 6
3. vlajka Tunisko TUN 3 4
4. vlajka Dánsko DEN 3 1
por. krajina zápasy body
1. vlajka Japonsko JPN 3 6
2. vlajka Španielsko ESP 3 4
3. vlajka Nemecko GER 3 4
4. vlajka Kostarika CRC 3 3
por. krajina zápasy body
1. vlajka Maroko MRK 3 7
2. vlajka Chorvátsko CRO 3 5
3. vlajka Belgicko BEL 3 4
4. vlajka Kanada CAN 3 0
por. krajina zápasy body
1. vlajka Brazília BRA 3 6
2. vlajka Švajčiarsko SUI 3 6
3. vlajka Kamerun CAM 3 4
4. vlajka Srbsko SRB 3 1
por. krajina zápasy body
1. vlajka Portugalsko POR 3 6
2. vlajka Južná Kórea KOR 3 4
3. vlajka Uruguaj URU 3 4
4. vlajka Ghana GHA 3 3
Všetky zápasy