Narukoval do Dukly Praha a vzápätí odletel s mužstvom na čele s legendárnym Josefom Masopustom na mesačný zájazd do New Yorku. Obávaný futbalový kanonier prijímač, z ktorého mali regrúti vždy obavy, strávil na Manhattane.
Adamcova nedožitá osemdesiatka
Chlapec z Vrbového sa ocitol vo veľkom svete. S úžasom sa pozeral okolo seba. Na vysvietené budovy, farebné reklamy, krásne obchody, kde mali všetko od výmyslu sveta.
„Dostali zopár drobných, aby si čosi kúpili,“ vraví známy trnavský advokát Juraj Trokan (66), dlhoročný Adamcov priateľ.
Čítajte viac Z DAC ma vyštval Adamec, z Nitry skinhedi. Silu mi dal Weissov bozk"Spomenul si na mamu, ktorá drela vo vrbovskej Trikote a aj výchova nezbedného chalana i jeho brata Emila zostala najmä na nej.
On si nekúpil nič. Priniesol domov jediný darček – nožnice, ktoré u nás neboli dostať. Vravia im cik-cak, krajčírky vedia, o čom hovorím.
Pani Adamcová nimi strihala látku, uľahčovali jej prácu a Jožko bol v siedmom nebi. Táto situácia ho charaterizuje ako človeka."
Nielen Juraj Trokan si v týchto dňoch na úspešného futbalistu spomenie. V sobotu by sa dožil osemdesiatky. Do futbalového neba odišiel pred vyše troma rokmi, na Štedrý deň 2018.
"Bol som ešte chlapec, ktorý sa v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch chodil pozerať na Hatrla, ako ho všetci volali.
Čítajte viac Legendárny Pelé: Amigo Adamec písal veľkú históriuNikdy som si nepomyslel, že raz si spolu zahráme futbal. Keby mi to niekto sľúbil, dal by som mu tuším aj tisíc korún," smeje sa.
Na spoločné futbalové partičky dodnes rád spomína.
"Keď som začal s nimi hrávať, Jožko mal už toľko rokov ako ja teraz. A stále bol najväčšia hviezda na ihrisku, vždy upútal, fintami, nahrávkami, gólmi, na neho nemal nik.
Akurát sme dávali pozor, aby sme ho vzhľadom na jeho vek príliš fyzicky neatakovali, nechali sme ho radšej hrať a vychutnávali sme si to."
Nereptal na staré časy
Trokan často staval vedľa Adamca ďalšiu slovenskú športovú legendu.
"Hokejovým mágom bol Jozef Golonka. Keby mali v čase komunizmu možnosť, akiste by si obaja zahrali aj v zahraničí a zarobili si nejakú korunku navyše.
Adamec sa však nikdy na to nesťažoval. Spomínal, že vo futbale si síce veľa nenašetril, ale nič mu nechýbalo.
Postavil si dom, ale hneď aj dodával, že mu s ním pomohli fanúšikovia – s materiálom i prácou. V každej situácii hľadal niečo pozitívne a vždy sa cítil ako jednoduchý človek."
Rešpektoval tých, ktorí niečo vedeli. Nevyštudoval vysokú školu, ale držal sa sedliackeho rozumu a logiky.
"Svojím neučeným spôsobom, praktickým myslením dokázal mnohé diskusie odľahčiť a zjednodušiť, často sme si pri ňom odrazu uvedomili, že aj takto sa dá uvažovať a vyriešiť problém.
V mnohých debatách dokázal trpezlivo počúvať, nikdy sa nemiešal do problematiky, ktorá mu nebola blízka," približuje Trokan.
Dodáva, že vtedy nikomu neprotirečil. Ale ako bol v týchto momentoch zmierlivý, dokázal sa rozohniť, keď bola reč o futbale.
"Najmä ak niekto mudroval o niečom, čomu nerozumel. Tak prudko reagoval často aj na ihrisku. Bol odborne zdatný a mal veľký cit pre futbal, taký som u nikoho iného nevidel.
Približoval sa mu v tomto asi len Ján Kozák. Akiste aj preto obaja tak citlivo reagovali napríklad na rozhodcov…"
Za futbalistu roka ho nechceli
Jeho búrlivá povaha mu neraz komplikovala život. Rôzne prehrešky, nedisciplinovanosť, tresty mali podiel na tom, že sa nikdy nestal futbalistom roka v Československu. Sedemkrát bol v desiatke najlepších, dva razy skončil tretí…
"Dvakrát mi slovenskí novinári už na obed blahoželali k víťazstvu v ankete, ale večer som si trofej neprebral.
Čítajte viac Ak ťa nevystrieda tréner, urobím to ja, hneval sa Popluhár na nováčikaČeskí novinári a niektorí funkcionári ma nemali v láske, zariadili, aby som nebol najvyššie. Dokonca viem, ktorí sa o to inciatívne postarali.
Jednoducho ma za futbalistu roka nechceli. Po skončení kariéry, o veľa rokov neskôr mi to aj jeden z nich povedal," spomínal Adamec.
Člen strieborného tímu na MS 1962, držiteľ siedmich titulov majstra ČSSR, autor 170 ligových gólov, štvornásobný kráľ strelcov, strelec hetriku do siete Brazílie mal svojský humor. Mnohé historky sa stali legendárnymi.
Pred každým derby Slovana a Trnavy vládlo napätie, nevídaná rivalita. Nabitý štadión, skvelí fanúšikovia, silné tímy.
Tréner Michal Vičan nasadil na Adamca osobku. Túto úlohu ideálne plnil Juraj Novotný. Chodil všade za Adamcom, nedal mu dýchať.
Čítajte viac Smutná správa na Vianoce. Zomrel futbalový velikán Jozef AdamecKanonier bol už nervózny, nedarilo sa mu, až mu došla trpezlivosť. Odrazu sa rozbehol k súperovej lavičke, postavil sa pred Vičana a kričal:
Pán tréner, neprekáža mi, že ste postavili na mňa osobku, ale hnevá ma, že ste vybrali takého škaredého hráča.
Slovanisti naokolo vybuchli v smiech, atmosféra sa uvoľnila. Potom sa medzi nimi dlho tradovala táto Adamcova sťažnosť…
Veľké včely na Žitnom ostrove
Adamec bol aj po skončení kariéry častým hosťom na disciplinárke. A vymýšľal si výhovorky, ktorými bavil komisiu.
V jednom zápase, keď viedol Dunajskú Stredu, ho nahneval verdikt rozhodcu. Strhol si z hlavy šiltovku a trieskal ňou o zem. Rozhodca ho vylúčil za nešportové správanie sa.
Keď ho na disciplinárke žiadali o vysvetlenie, pýtal sa prítomných. „Viete, aké veľké včely lietajú na Žitnom ostrove?“
Všetci nechápavo pozerali, Adamec po chvíli dodal. „Vleteli mi pod čapicu a strašne ma štípali. Preto som ju hodil na zem.“
Na tvárach členov komisie sa objavil síce úsmev, ale Adamcovi zamrzol: dostal pokutu 15-tisíc korún a tri zápasy nemohol sedieť na lavičke.
Šéf komisie Štefan Krídla ho upozornil, že voči trestu sa môže odvolať.
„A kam sa mám odvolať? K božskému srdcu Ježišovmu? Páni, toto ste mi urobili za to všetko, čo som pre slovenský futbal spravil?“ lúčil sa sklamaný Adamec, ktorý v ankete o najlepšieho futbalistu storočia skončil druhý.