Korupciu vo futbale tresty nezastavia. Iba ju eliminujú

Pracoval 31 rokov v disciplinárnej komisii československého a českého futbalového zväzu, z toho 21 rokov stál na jej čele. Desiaty rok pôsobí ako ombudsman Českého olympijského výboru. Minulý rok ušiel hrobárovi z lopaty.

Po náročnom liečení ste zdolali koronavírus. Pociťujete ešte nejaké zdravotné ťažkosti?

Už nie. Našťastie. Ale to, čo som prežil, neprajem nikomu. Ochorel som vlani na jeseň, keď nebolo ešte u nás možné očkovanie. Preležal som v nemocnici vo vážnom stave mesiac.

Teraz som už nielen v kategórii „prekonaný“ ale aj „očkovaný“. Akokoľvek to analyzujem, som presvedčený, že minimalizovať riziko znamená popri dodržiavaní antivírusových opatrení dať sa zaočkovať. Dôležité je, že už môžem zasa naplno pracovať.

Pred zopár dňami vyvolala rozruch informácia, že bývalého šéfa českého futbalu Miroslava Peltu odsúdili za podvody v športe na šesť rokov väzenia a pokutu päť miliónov korún. Dostal niekedy tvrdší trest športový funkcionár?

Rozsudok ešte nie je právoplatný. Všetky zainteresované strany majú možnosť sa odvolať a aj to urobili. Ale nijaký vysokopostavený futbalový funkcionár ešte nedostal taký tvrdý, zdôrazňujem – nepodmienečný trest. Tresty s dlhými podmienkami, náhradami škody, vysokými pokutami padli aj v minulosti. Uvidíme, ako posúdi prípad Vrchný súd v Prahe, čo je odvolací súd.

Čítajte viac Pelta je vinný! Bývalého šéfa českého futbalu odsúdili na šesť rokov väzenia

Čo signalizuje takýto trest? Je za ním dôsledná snaha očistiť český futbal?

Tá snaha bola už aj v minulosti. Zažili sme rôzne kauzy. V tomto prípade sa však obvinenia netýkajú bezprostredne futbalu, jeho súťaží, prípadnej korupcie v ňom.

Pelta nebol len futbalovým šéfom, ale aj vysokým funkcionárom Českej únie športu a Českého olympijského výboru. Toto je dotačná kauza, ktorá sa dotýka celého športu. Podľa rozsudku ovplyvňoval prideľovanie dotácií pre spriaznené organizácie i osoby.

Ale aj český futbal opäť čelí vážnym obvineniam…

Ide o prípad Romana Berbra, ktorý bol podpredseda futbalovej asociácie. Vybudoval rozhodcovské impérium. Podozrenia existujú v oblasti ovplyvňovania zápasov rozhodcami, ale toto sa stále vyšetruje – od októbra minulého roku.

Vypočúva sa veľké množstvo ľudí. V Peltovej dotačnej kauze prvých obvinených vzali do väzby v máji 2017 a prvé rozsudky padli teraz na konci novembra. Dokazovací proces je náročný a chvíľu trvá.

Foto: SITA/AP, Petr David Josek

Miroslav Pelta Miroslav Pelta.

Pelta je známa firma, jeho meno padlo aj vo veľkej korupčnej afére, ktorú ste riešili v rokoch 2004 a 2005 ako šéf disciplinárky. Vtedy obišiel bez trestu…

Namočených bolo dvanásť klubov a Pelta v nej figuroval ako športový riaditeľ Sparty. Prípad vyšetrovala polícia pod dozorom prokuratúry a disciplinárka s nimi tesne spolupracovala.

Útvar pre odhaľovanie korupcie a finančnej kriminality mal k dispozícii telefonický hovor medzi Peltom a manažérom Horníkom z Viktorie Žižkov. Pelta mu vravel, že celá jar bola „cinknutá“, teda ovplyvnená peniazmi.

Polícia to pod dozorom štátneho zastupiteľstva prešetrovala a napokon prípad odložili. Na obvinenie to nestačilo. Bolo to niečo podobné, ako keď s nadsázkou poviete, môj syn ma tak naštval, že by som ho zabil. To neznamená, že ste potenciálny vrah a skončíte v putách.

Prečo to vyvolalo taký rozruch?

Lebo sa to dotýkalo Sparty. Polícia vyšetrovala aj ďalšie kluby, a obvinenia tiež nepadli. Ale to boli menšie kluby Teplice, HFK Olomouc, Xaverov… to nebolo také zaujímavé.

Vyšetrovanie korupčnej aféry sa ťahalo niekoľko rokov, padli tresty. Je český futbal po nej čistejší?

Keby tresty v akejkoľvek oblasti, v civilnom živote či v športe, eliminovali korupciu, bolo by to ideálne. Mohli by sme zrušiť všetky represívne orgány, prokuratúru, súdy, políciu, v športe disciplinárku. Ale takto to nefunguje. Tí, ktorí sa niečoho nekalého dopúšťajú, takto neuvažujú. Tieto negatívne javy nemôžeme vylúčiť, iba ich výrazne eliminovať.

Foto: Archív A. K.

Alexander Károlyi Alexander Károlyi v skvelej nálade s hokejovou legendou Jozefom Golonkom.

To sa podarilo?

Som o tom presvedčený. Potrestali sme 24 osôb, rozhodcov, funkcionárov i kluby, čo malo významný dosah na futbalové dianie. Aj preto, že išlo o prvé verejné pojednávanie o korupcii. Médiá so mnou denne komunikovali, dostávali všetky informácie, ktoré bolo možné poskytnúť. V takom obrovskom rozsahu sa nikdy korupcia verejne neriešila.

Týmito informáciami sa často začínali hlavné televízne správy, až potom išli ďalšie informácie. Orgány činné v trestnom konaní posudzovali, či bol porušený zákon. Mohlo sa stať, že rozhodcovi na súde nezakázali činnosť, ale disciplinárka ho potrestala, lebo podľa futbalových noriem sa previnil.

Nemáte pocit, že sa v porovnaní s federálnymi časmi mení charakter previnení? Dôraz sa kladie na potláčanie rasizmu, xenofóbie, extrémizmu…

To, samozrejme, korešponduje aj so situáciou v spoločnosti. Aj s migráciou obyvateľstva. Keď sa delila federálna liga, v mužstvách sa výnimočne objavil nejaký hráč inej pleti. Ak na neho skupinky divákov vulgárne pokrikovali, riešili sme to. Nešlo ani tak o rasizmus, ale primitivizmus zopár jednotlivcov.

Dnes žijeme v kozmopolitnej spoločnosti a aj v tímoch je množstvo hráčov z rôznych etník, národov. Verím, že tento problém postupne zanikne. Naše deti už vyrastajú v inom prostredí, v škôlke, škole majú kamarátov aj inej farby pleti, berú to už ako samozrejmosť. Musíme si počkať, kým sa vymenia ešte dve-tri generácie.

Foto: Archív A. K.

Věra Čáslavská Legendárna gymnastka Věra Čáslavská bola až do jej smrti členkou poradného zboru Alexandra Károlyiho.

V čase vášho šéfovania disciplinárke bol asi najtrestanejší známy futbalista Řepka…

Ak si dobre spomínam bol 25-krát vylúčený, nik nedostal viac červených kariet. Nenazbieral ich však len u nás, v Sparte a Ostrave, ale pôsobil aj vo West Hame a Fiorentine. Takže nebol najčastejším hosťom na našej disciplinárke.

Tento primát prekvapujúco patril súčasnému trénerovi reprezentácie Jaroslavovi Šilhavému. Bol často trestaný červenými a najmä žltými kartami, ale nebol surový, neférový, vulgárny. Bol to ostrý, nekompromisný stopér. Nie náhodou dostal prezývku červený džentlmen…

Foto: SITA/AP, Visar Kryeziu

Jaroslav Šilhavý Tréner českých futbalistov Jaroslav Šilhavý.

Futbal prináša aj absurdné situácie a zasadnutia disciplinárky nebývajú zväčša zábavné. Niekedy ste sa aj zasmiali?

Často. Spomeniem napríklad búrliváka, skvelého hráča a neskôr i trénera Jozefa Adamca. Mal svoj humor, občas nás pobavil svojimi hláškami. Raz sme prerokovávali nejaký jeho priestupok. Krútil hlavou, a keď mal záverečné slovo skonštatoval: Páni, veľmi podrobne som si preštudoval disciplinárny poriadok a zistil som, že je napísaný špeciálne proti mne…

Legendárny kanonier často diskutoval ako hráč i tréner s rozhodcami…

Keď trénoval Bohemku, v jednom zápase sa mu nepozdávalo, ako asistent rozhodcu dvíhal zástavku, posudzoval ofsajdy. Volal sa Chytil. Behal po čiare pred ním a v jednom momente, keď mal podľa Adamca signalizovať ofsajd, priskočil k nemu, schmatol ho za ruku a zdvihol mu ju. V novinách sa hneď objavovali titulky Adamec chytil Chytila. Bola to pikantná situácia, lebo sa mohla posudzovať aj ako inzultácia.

Dostal za to aj taký trest?

Kvalifikovali sme to ako nešportové správanie. Zastavili sme mu činnosť na tri zápasy, čo bola dolná hranica sadzobníka. Presne toľko stretnutí zostávalo aj do konca ročníka. Adamec sa tváril nešťastne. Pán predseda, vraví mi, tri zápasy? Veď to už bude po súťaži. Nepohnem sa odtiaľto, kým to nezmeníte…

Foto: TASR, Milan Kapusta

Adamec futbal Jozef Adamec ako tréner Spartaka Trnava v sezóne 2002/03.

Dodržal to?

Povedal som mu, že pokojne tam môže aj nocovať, ale rozhodnutie platí. Nakoniec pochopil, že obišiel ešte dobre a opustil miestnosť. Vtipný bol aj po jednom zápase na Dukle, keď trénoval Inter. Vtedy bolo zakázané stáť mimo lavičky, tréner musel na nej sedieť.

Adamec bol celý zápas o ňu opretý, čo je teraz bežné. Rozhodcovia to prehliadli. Na tlačovke ho jeden z novinárov podpichoval, či nemal obavy, že dostane trest.

Až ma nabudúce pán Károlyi potrestá, mám aspoň argument, že jeden zápas som si už odstál, odvetil z voleja… Ale asi najviac úsmevov vyvolal na disciplinárke šéf klubu, o ktorom mnohí fanúšikovia ani nevedia.

O čo išlo?

Ešte v roku 1978 vyvolal záujem prípad talentovaného futbalistu Miloša Mejského. Ten podpísal prestupové lístky do Slavie Praha i Malšovej Lhoty. Okrem toho, že to bolo zakázané, šokoval tým, že si vybral maličký klub z predmestia Hradca Králové.

Jeho predsedu sme predvolali na zasadnutie a usilovali sme sa zistiť, ako presvedčili reprezentanta do 21 rokov, aby im podpísal prestup.

On sa ozval, chcel u nás hrať, odvetil. To nás pobavilo. Pýtam sa, nebolo vám to podozrivé? Čo by ste robili, keby prišli majstri Európy Ondruš, Panenka, Viktor…? Zobrali by sme ich, je nás málo a my berieme každého…

Foto: Archív A. K.

Alexander Károlyi Alexandra Károlyiho spájalo so spevákom Karlom Gottom dlhoročné priateľstvo (v strede je Károlyiho vnučka Laura).

Na disciplinárke ste často posudzovali najmä nešportové správanie divákov. Na Slovensku nedávno vtrhli na ihrisko v derby Trnava – Slovan. Je teraz situácia horšia ako v minulosti?

Podobné kauzy sme riešili veľakrát. Prípad z Trnavy poznám z médií. Myslím si, že slovenská disciplinárka ho riešila objektívne a rýchlo.

Nejde však len o tresty, ale musia sa vždy hľadať efektívne preventívne opatrenia. Potrebujeme vedieť, čo nám dovoľuje zákon, technické vybavenie na štadióne, ako je postavená zmluva s políciou a podobne.

V Česku je vniknutie na hraciu plochu v zápase už trestným činnom. Ale ak chcete uplatniť sankcie, musíte konkrétne osoby identifikovať. Na to má právo len polícia.

Mala by byť na štadióne?

Aj v Česku zasahuje až potom, keď sa tam už deje niečo negatívne. To je neskoro. Organizátori nemajú také práva a ani možnosti ako policajti. Akiste mnohí poznajú situáciu, keď jazdia na diaľnici a spozorujú policajtov. Automaticky šliapnu na brzdu, spomalia.

Preto musia byť policajti na štadióne. Keď sa v meste koná akákoľvek demonštrácia, asistujú pri nej policajti. Nemusia zasahovať, len ju monitorujú. To všetko je prevencia.

Ulica či námestie je verejné priestranstvo. Platí to isté aj o športovisku?

A čo je štadión? Futbal je vec verejná, mám na to niekoľko uznesení Ústavného súdu. Je to zábava pre ľudí financovaná aj z verejných prostriedkov. Nehrá pár futbalistov medzi sebou pre svoje potešenie. Chodia tam tisíce ľudí, rodiny s deťmi, uzatvárajú sa stávky…

Čítajte viac Valónske aj antverpské derby poznačili výtržnosti. Hanba, hromžil šéf ligy

Vy nie ste priaznivec zatvárania štadiónov, čo UEFA robí často. Tvrdíte, že futbal berieme slušným ľuďom…

V histórii futbalu boli použité všetky prostriedky: hralo sa pred prázdnymi tribúnami, pred čiastočne uzavretým hľadiskom, bez fanúšikov súpera… Nikdy neviete s istotou povedať, ktorý z týchto modelov je najúčinnejší. Ale vieme, že futbal sa hrá pre divákov, v tom je jeho zmysel.

Pamätáme si, aké to bolo tristné a absurdné, keď sa v pandémii hralo úplne bez fanúšikov. Často vyťahujeme príklad Anglicka. Vždy vravím: O. K. povedzte mi ešte jednu ďalšiu krajinu, kde to takto funguje.

Anglicko je jediné, ktoré má účinné opatrenia proti vyčíňaniu fanúšikov?

Ešte čiastočne Holandsko. Nik iný nemá tento problém tak dokonale ošetrený zákonom. V Anglicku to riešili ešte v čase Margaret Thatcherovej, vtedy vznikla evidencia fanúšikov. Stálo to veľa peňazí i legislatívnych zmi­en.

Nikdy neboli také možnosti, aké sú teraz. Technicky je takmer všetko možné. Máme čipy, karty, vieme presne, kto bol očkovaný a kedy. S jemnou novelou existujúcej legislatívy by nemal byť problém, aby sme išli v šľapajach Angličanov.

Čítajte viac Do Wembley bez lístka. Chuligáni sa bili s políciou, prenikli na štadión

Desať rokov ste športovým ombudsmanom. Máte dosť práce? Akými problémami sa zaoberáte?

Ombudsman v športe má podobné postavenie ako ombudsman štátu. Má riešiť problémy, ktoré príslušné orgány nevyriešili. Tento post už majú mnohé krajiny. Zaoberám sa otázkami rasizmu, šikanou, sexuálnym obťažovaním. Ale sú to aj otázky športovej legislatívy, organizácie súťaží, výkladu a aplikácie stanov…

Za rok sa zaoberám asi tridsiatimi prípadmi. Obracajú sa na mňa jednotlivci, ale aj kluby a zväzy. Aj ombudsman by mal pôsobiť najmä preventívne, aby sa zabraňovalo krajným riešeniam a súdnym sporom v športovej rodine.