A čo tzv. slušná väčšina? Ani v Trnave sme nepočuli, že by v danej chvíli odsúdila dianie na ihrisku…
Presne tak. Trošku sme pokrytci, všakže? Ak burácanie ultras naše mužstvo povzbudí, nezaujímajú nás ich hodnoty, keď to však prekročí akceptovateľnú hranicu, všetci zrazu kričíme: to je neúnosné, toto sme predsa nechceli. Ale akože ste to nechceli?
Veď sa len pozrime na všetky tie motivačné videá, sú plné agresivity a deštrukcie v podobe kukiel a bengálskych ohňov. To je akoby ste sa pozerali na Ku Klux Klan spred sedemdesiatich rokov. Ale oddelenie marketingu sa tľapká po pleci, lebo video malo skvelú sledovanosť. A pritom to bola len prezentácia násilia.
Foto: Peter Jesenský
Zrejme je v nás…
Ľudia chcú vidieť krv, platilo to v antickom Ríme, platí to aj dnes. Akokoľvek si to budeme prikrášľovať a intelektuálne sa tváriť, keď sa spustí davová psychóza, spravidla zaútočí na naše najnižšie pudy.
Človek to musí mať pod veľkou kontrolou, aby sa nenechal strhnúť. Čo i len pasívne. Aj v Trnave sa väčšina na to pozerala zrejme s úžasom. Je to smutné, veľa to vypovedá o charaktere ľudskej povahy. Aj preto musíme s týmito vecami narábať v predstihu, aby sa naše najnižšie pudy nedostali k slovu.
Čiže chuligánstvo tu vždy bolo aj zostane, treba ho len vytlačiť z verejného priestoru…
To platí. Je to dynamika vývoja spoločnosti, tomu sa zabrániť nedá. Dajme si však pozor na to, aby sme na okraj spoločnosti vytlačili len tých, s ktorými sa naozaj nedá pracovať.
Aby sme z vedra nevyliali všetok obsah, lebo potom sa nám môže stať, že na ten okraj pošleme príliš veľa ľudí, čo tiež nie je dobré. Koho môžeme, toho vtiahnime naspäť do spoločnosti.