Mohli sa na hracej ploche ocitnúť aj ľudia, ktorí by – v bežnom živote počas pracovného týždňa – neublížili ani muche?
Zo záberov, ktoré som videl, si nemyslím, že to malo masový charakter. Nešlo o dav. Bola to skupina ľudí mentálne nastavená tak, že v prípade akéhokoľvek náznaku pôjde do toho.
Predpokladám, že náhodou sa tam nikto neocitol. Tí ľudia sa dnes za to, minimálne vo svojom okruhu, nehanbia. Sú tam za hrdinov.
Akú motiváciu má chuligán rozdávať údery, keď na konci dňa si aj tak lieči rany od druhých, prípadne po policajných obuškoch?
Prezentácia násilia a deštruktivity je súčasťou jeho hodnôt. Keď raz máte takýto postoj, tak k nemu patrí aj poriadna bitka. Demolácia a všetky tie nepekné veci. Tieto skupiny neriešia rany ani modriny.
Čo im v živote chýba?
Pocit uznania, ktorý tak veľmi potrebujú. V 80-tych rokoch sa Európou prevalila vlna hnutia Skinheads, výskumy ukázali, že mladým ľuďom, ktorí sa doňho zapojili, chýbal pocit vlastnej hodnoty a identity.
Tam sa cítili ako niekto alebo súčasť niečoho. Zrazu boli akoby nielen akceptovaní, ale aj vyzdvihovaní. Podobné je to aj s futbalovými chuligánmi.
Čítajte viac Minister Naď si nedal servítku pred ústa. Ultras trikrát nazval opicami
Keď niekto kope do bezvládnej hlavy, uvedomuje si nebezpečenstvo svojho konania?
Väčšinou nie. Je v tranze a spúšťajú sa v ňom úplne iné mechanizmy. Žiaľ, nemá nad sebou žiadnu rozumovú kontrolu. Sleduje len inštinkt a ten mu velí útočiť.
Pokojne aj štyria na jedného… O čom to svedčí?
Mohli by sme povedať, že o zbabelosti, lebo toto s chlapskou férovkou nemá nič spoločné. Lenže takto sa správa dav, vidí len nepriateľa. A je mu úplne jedno, či je poddimenzovaný alebo má kvantitatívne navrch. Potom sme svedkami takýchto scén. Dav jednoducho lynčuje. Hlava nehlava.
Veľa sa hovorí o prísnych postihoch, ale je vôbec niečo, čo môže takéhoto „fanúšika“ odradiť?
Jedna vec sú tresty, druhá prevencia. S týmito skupinami potrebujeme pracovať, lebo ultras majú vo svojom strede ešte ultra jadro. Mnohí ľudia naokolo, ak by sme im ponúkli alternatívu, by nemuseli byť toho súčasťou. Nie som idealista, viem, vždy sa medzi nami nájdu deštruktívne typy, ale na mnoho mladých nesmieme rezignovať.
Treba ich osloviť. Dnes všade čítam len o represiách, ale nič o prevencii. Slovan a Spartak zasa riešia len body, akoby nechápali, o čo ide. Jedni chcú kontumáciu a druhí opakovať zápas. Nerozumiem tomu.