Obrovská radosť vytryskla aj z Kima Vilforta – muža, ktorého oslavovala niekoľko týždňov celá krajina, hoci on prežíval tie najkrutejšie muky.
Poďme však pekne po poriadku…
Desať dní pred úvodným výkopom majstrovstiev Európy vo futbale 1992 priletela do Dánska prekvapujúca správa: cestujete na Euro.
Dáni nahradili na záverečnom turnaji Juhosláviu, ktorej pre vtedajšiu vojnu zakázala Rada bezpečnosti OSN akékoľvek styky. Futbal nebol výnimkou.
Paradoxom bolo, že Dáni skončili v kvalifikácii na druhom mieste práve za balkánskym výberom.
„Kolujú legendy, že táto informácia nás všetkých zastihla niekde na plážach. Vraj sme boli rozlietaní po dovolenkách. To však nie je pravda. Chystali sme sa na prípravný zápas so Sovietskym zväzom,“ popisuje okolnosti Peter Schmeichel, jeden z hrdinov dánskeho zázraku.
Napriek tomu kolovali o tíme zvesti, že na vrcholné podujatie nie je pripravený. Napokon, aj Dáni neskôr priznali, že rátali s tým, že vo Švédsku odohrajú tri zápasy a vrátia sa domov.
A úvod šampionátu tomu nasvedčoval…
Po bezgólovej remíze s Anglickom prehrali s domácimi 0:1. Za 180 minút nestrelili ani gól.
Situácia bola preto jasná: do semifinále (na Eure 1992 hralo osem tímov v dvoch skupinách, z každej postupovali dva najlepšie) ich mohla dostať len zhoda okolností – ich víťazstvo nad Francúzskom a prehra Anglicka so Švédskom.
Čítajte viac Pre Dánsko, pre Eriksena! Supertalent zmenil plány skautovi
Obe podmienky sa do bodky naplnili – Dáni vyhrali nad Francúzmi 2:1, rovnakým výsledkom si poradili aj Švédi s Angličanmi.
A tu sa vraciame k chlapíkovi z úvodu – Kimovi Vilfortovi. Futbalistovi s osobitým výzorom – výraznými fúzikmi pod nosom a kučerami na hlave.
Vtedy 29-ročný stredopoliar v dánskej zostave v zápase s Francúzmi chýbal.
Dôvod bol mimoriadne smutný. Jeho sedemročná dcérka Line ležala v tej chvíli na nemocničnom lôžku – a čelila leukémii.
Vilfort neváhal, pred futbalom uprednostnil rodinu. Zo Švédska trielil domov. S jedinou myšlienkou v hlave – na Euro sa už nevrátim.
Osud a vôľa Line to však zariadili inak.
Čítajte viac Dáni majú prvé body i postup, Rusi po príučke končia. Česi s istotou osemfinále
Po tom, ako Dáni senzačne zdolali Francúzov, mu vraj pošepla: „Oci, chcem, aby si hral a vyhral.“
Vilfortovi nebolo viac treba. Na semifinále s Holandskom bol späť a premenenou jedenástkou prispel k pokoreniu ďalšieho favorita v rozstrele.
Dáni boli vo finále!
Ich súperom bolo Nemecko – úradujúci majstri sveta, najväčší favorit šampionátu. Priebeh duelu to i potvrdzoval.
Nemci dominovali, šanca striedala šancu. Lenže v dánskej bránke stál neprekonateľný Schmiechel, ktorý likvidoval jednu príležitosť nemeckých hviezd za druhou.
A keď v 18. minúte skóroval Jensen, začala dánska rozprávka dostávať čoraz reálnejšie kontúry.
Definitívu nedal nik iný ako Vilfort. Dvanásť minút pred koncom oklamal nemeckú obranu a strelou od žrde prekonal bezmocného Boda Ilgnera.
Z miláčika tribún na okamih vytryskla ohromná radosť. Odrazu sa smial, skákal, objímal sa so spoluhráčmi. Na chvíľu zabudol na obrovské útrapy.
„Všetci sme si boli veľmi blízki. Mnohí z nás začínali v Bröndby Kodaň, ďalší v tomto klube ešte stále hrali. Poznali sme svoje rodiny, deti,“ vravel Schmiechel, narážajúc na to, že práve Vilfortov príbeh mužstvo mimoriadne stmelil.
Aj on vedel, čo sa deje v rodine Vilfortovcov. Hoci v Dánsku trvali ešte aj niekoľko týždňov po senzačnom triumfe oslavy, jeden z hrdinov národa prežíval najhoršie okamihy v živote.
Malá Line už viac nedokázala čeliť rakovine. Dánska rozprávka tak mala pre neho ten najhorší koniec…