Rusnák chodil na Petráša. Nadchol ho víťazný pochod po Anglicku

Do ankety o najlepšieho futbalistu storočia poslali pred dvadsiatimi rokmi svoj hlasovací lístok aj mnohí športoví prominenti. Jedným z nich bol aj bývalý hokejový reprezentant, kapitán majstrov sveta 1985 Dárius Rusnák (61), ktorý rok predtým získal striebornú medailu na ZOH. V československom drese utvoril jedinečný center útok na krídlach s Vincentom Lukáčom a Igorom Libom.

05.02.2021 06:00
Dárius Rusnák Foto: ,
Dárius Rusnák sa na začiatku kariéry rozhodoval medzi hokejom a futbalom. Prednosť dostal hokej a v ňom sa stal majstrom sveta.
debata (1)

Väčšinu kariéry prežil v bratislavskom Slovane, štartoval na piatich MS (okrem zlata, tri razy striebro a raz bronz) a v roku 2009 ho uviedli do Siene slávy slovenského hokeja.

Aký bol váš vzťah k futbalu?

Odmalička som ho pozorne sledoval, aj som ho hrával. Dlho som sa rozhodoval, či sa pustiť po futbalovej alebo hokejovej ceste. Vyrastal som v Banskej Bystrici a napokon rozhodlo, že neďaleko nášho domu bol zimný štadión. Zavážili úplne pragmatické dôvody.

Medzi futbalistami i hokejistami vládli dobré vzťahy. Futbalisti hrávali hokej, hokejisti futbal. Aj vy ste sa ako hokejista venovali naďalej futbalu?

Samozrejme, už na škole, ale potom aj na hokejových tréningoch bol futbal vždy doplnkovým športom. Dokonca to platilo aj v národnom mužstve. Keď sme mali v telocvični tréning, jedna skupina posilňovala, druhá hrala futbal, niekedy basketbal.

Kto bol medzi hokejistami vo vašom tíme najlepší futbalista?

To si už netrúfam povedať. Išlo to dobre viacerým chalanom. Napríklad v Slovane hral výborne futbal Jožko Bukovinský. Mali sme však zvyčajne jeden problém – všetci sme sa tlačili do útoku… (smiech) Keď boli rôzne akcie na dedinách, často som chodil na ne s futbalistami. Ale musím to aj otočiť. Veľa futbalistov hralo dobre hokej. Spomínam si na Peťa Dubovského, ktorý bol nielen supertalent na ihrisku, ale nestratil sa ani na korčuliach. Pamätné boli zápasy medzi futbalistami a hokejistami. Na trávniku i na ľade.

Momentka z majstrovstiev sveta 1985. Trio... Foto: ŠTARTFOTO/JÁN SÚKUP
Igor Liba, Dárius Rusnák, Vincent Lukáč Momentka z majstrovstiev sveta 1985. Trio (zľava) Igor Liga, Dárius Rusnák, Vincent Lukáč dotiahlo Československo k zlatým medailám.

Mali ste medzi futbalistami kamarátov?

Mal a stále mám. Je ich veľa, ale spomeniem aspoň jedno meno – Laco Petráš. Je odo mňa o viac ako desať rokov starší. Ako asi mnohí vedia, do veľkého futbalu vstupoval v Banskej Bystrici a chodil som sa na neho pozerať. Bol som desaťročný chlapčisko, možno ešte mladší. Môj otec bol fanúšik, brával ma pravidelne na štadión. Keď Petráš prestúpil do bratislavského Interu, kvôli nemu som interistom držal palce. Aj v čase, keď som už hrával za Slovan, prakticky až dovtedy, kým Inter nezanikol. Keď to bolo možné, navštevoval som jeho zápasy, dokonca občas aj na súperových ihriskách.

Spoznali ste sa neskôr s Petrášom aj osobne?

Stali sme sa dokonca dobrými priateľmi, neraz sme spolu zašli, ak sa to ešte pred pandémiou dalo, na kávu. Vždy sa pri nás zastavili aj iní známi hráči a mali sme na čo spomínať. Na futbal chodím stále, najmä na slovenskú reprezentáciu, s výpravou som často cestoval aj na stretnutia do zahraničia. Ale dobré vzťahy som mal najmä s hráčmi zo staršej generácie. Mohol by som menovať Čapkovičovcov, Vencela, Mutkoviča, Hrivňáka, Cvetlera… Určite by som na niekoho zabudol. Veľmi som si vážil trénera Jožka Vengloša, ktorý nedávno zomrel. Bol ako ja rodák z Ružomberka.

Páči sa vám aj súčasný futbal?

Dobré zápasy boli kedysi i teraz, stále sa idem pozrieť aj na slovenskú ligu, najmä na Slovan. Ale mám pocit, že keď som bol mladší, bola hra ľúbivejšia, pre diváka príťažlivejšia. Mali sme veľa výborných futbalistov a boli aj úspešní. Teraz je futbal viac upracovaný a pretaktizovaný, veľmi fyzicky náročný. Páčia sa mi kreatívni futbalisti, ktorí dokážu niečo vymyslieť.

Dárius Rusnák. Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Dárius Rusnák Dárius Rusnák.

Prejavilo sa to aj vo vašom hlasovaní v ankete o futbalistu storočia. Na prvé miesto ste dali Karola Jokla, na druhé Petra Dubovského, na tretie Laca Petráša…

Jasné, to všetko boli hráči, ktorí bavili divákov, na nich sa chodili pozerať, vždy dokázali niečo vymyslieť, rozhodovali zápasy. Boli to skvelé individuality. Musím povedať, že Jokla som obdivoval ako hráča, ale v tom čase sme sa ešte osobne nepoznali. Až neskôr, keď už trénoval Slovan, sme sa zblížili, často sme sa stretávali, poznal som sa aj s jeho manželkou. Vždy sme si mali čo povedať. Ešte sa vrátim k ankete. Viem, že na prvých miestach bolo trochu iné poradie, aké som zvolil ja…

Vaša trojica však skončila v silnej konkurencii v prvej desiatke. Vyhral Popluhár pred Adamcom a Dobiašom. Hneď za nimi sa umiestnili Dubovský a Jokl…

V tejto konkurencii sa naozaj ťažko robí poradie. Ale každý má svojich favoritov. Aj pod tieto výsledky by som sa pokojne podpísal. Jožko Adamec bol fantastický hráč a strelec. Janko Popluhár patril predsa len do trochu staršej generácie a keď končil v Slovane, bol som ešte malý chalan a z ihriska som si ho už príliš nepamätal. Ale viem, čo dosiahol a je to obdivuhodné. Mal som neskôr česť sa s ním viackrát stretnúť. A zažil som nakoniec aj smutnú udalosť.

Myslíte na poslednú rozlúčku s ním?

Áno, pred desiatimi rokmi som sa zúčastnil na jeho pohrebe, zastupoval som prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý nemohol do Bernolákova prísť, bol odcestovaný v zahraničí. Pracoval som v tom čase v prezidentskej kancelárii.

Zažili ste nejaký futbalový zápas, ktorý vám špeciálne utkvel v pamäti?

Jój, tých bolo. Z ligových môžem spomenúť slávne derby na natrieskaných Pasienkoch, keď hral v samom závere súťaže Inter so Slovanom o titul a belasí vyhrali 4:2. A na reprezentačnej úrovni musím spomenúť fantastické stretnutie v kvalifikácii ME 1976, keď Československo zdolalo na Tehelnom poli pred vyše 50-tisíc divákmi Anglicko 2:1 skvelou Galisovou hlavičkou. Každý fanúšik si asi pamätá, že tento zápas sa hral na dvakrát. Najskôr ho rozhodca zrušil pre veľkú hmlu a na druhý deň sa hralo od začiatku.

V tom čase ste boli ešte školák…

Bol som gymnazista a s kamarátmi sme ušli zo školy, aby sme zápas stihli, druhý raz sa hralo už na obed. Hoci odvtedy uplynulo vyše štyridsať rokov, spomínam si na mnohé detaily. Na fantastickú atmosféru a víťazný pochod fanúšikov z Tehelného poľa do centra mesta, až k známemu Manderláku. Zdolali sme futbalovú veľmoc, ktorá dala svetu futbal. To bola úžasná manifestácia! Takú obrovskú a spontánnu radosť ľudí po zápase som už neskôr asi ani nezažil.

Filc uhádol prvých dvoch

O poradí najlepších futbalistov storočia rozhodovali nielen odborníci, ale aj veľká porota. Do hlasovania sa zapojilo vyše 53-tisíc ľudí. Boli medzi nimi aj známe mená. Okrem bývalého reprezentanta Dáriusa Rusnáka vyplnili hlasovací kupón aj viacerí ďalší poprední hokejisti a tréneri.

Medzi nimi aj v tom čase tréner slovenskej reprezentácie Ján Filc, ktorý v roku 2000 získal s národným výberom vôbec prvú medailu na svetovom šampionáte (striebro). O dva roky sa tešil z titulu majstra sveta. Filc sa ukázal aj ako futbalový znalec a na prvých dvoch miestach uviedol hráčov, ktorí ich obsadili aj po vyhodnotení všetkých hlasovacích lístkov. Filcovo poradie v ankete: 1. Ján Popluhár, 2. Jozef Adamec, 3. Viliam Schrojf.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Dárius Rusnák #Futbalista storočia
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy