"Tri sezóny ma trénoval v Košiciach, tri v Slovane a niekoľko rokov v reprezentácii. Keď som skončil s futbalom, vybral si ma ako asistenta v Sportingu Lisabon i v Ománe.
Prežili sme spolu veľa času, stali sme sa dobrí priatelia a napokon aj susedia v Bratislave. Bol to skvelý človek i tréner," približuje Vengloša bývalý výborný obranca a majster Európy 1976.
Čím bol Vengloš výnimočný, iný ako ostatní tréneri, s ktorými ste sa v dlhej kariére stretli?
Veľa študoval, bol vzdelaný, považujem ho za intelektuálneho trénera. Myslel často aj za nás, čo sa stane, keď prestaneme hrať futbal. Väčšina trénerov, ktorých som zažil, vždy vravela: škola alebo futbal. Jediný on nás viedol k tomu, aby sme popri futbale aj študovali.
V Slovane v čase, keď som v ňom hrával, pôsobilo viac ako desať futbalistov, ktorí mali vysokoškolské vzdelanie. Uvedomoval si, že aj jemu sa bude lepšie spolupracovať a komunikovať s hráčmi, ktorí sú vzdelaní.
Foto: SITA, Tomáš Benedikovič
Vy ste s ním úzko spolupracovali aj v zahraničí. Ako ho vnímali tam?
Bol našou najrešpektovanejšou osobnosťou vo futbalovom fachu. Cestoval som s tímami ako hráč i tréner po celom svete, hrali sme v Ázii, Afrike, Južnej Amerike, všade, kam sme prišli, vedeli, kto je Joe Vengloš.
Najprv poznali jeho meno a až potom sa im niekedy vybavila krajina, z ktorej pochádzal. Bol to diplomat, ktorý mal v každej situácii perfektné vystupovanie. Čo sa týka futbalu, u nás vždy predbiehal dobu, bol krok pred ostatnými.
Čím si budoval tento náskok?
Veľakrát mi zdôrazňoval, že sa učil najmä od Jima Šťastného, ktorý ho viedol v Slovane. Považoval ho za najlepšieho trénera, s ktorým sa stretol. V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch ešte nebol taký veľký tlak na vzdelávanie trénerov, na to, aby mali povinnú vysokú kvalifikáciu.
Vengloš bol v tomto smere najďalej. Ovládal dobre angličtinu, študoval pravidelne odbornú literatúru, moderné trendy. Poznal základy aj iných vedných disciplín, ktoré mohli ovplyvňovať výkonnosť hráča, mal poznatky z biológie, fyziológie človeka a podobne.
Ako to využíval v praxi?
Pred chvíľou mi volal jeden anglický novinár a bavili sme sa o tom, že Vengloš bol priekopník v príprave vo vyšších nadmorských výškach. Trénovali sme vo Vysokých Tatrách, na Solisku, vo výške 1800 metrov, s činkami, vestami. Toto od neho odpozorovali aj iní poprední tréneri v zahraničí. Často o tom neskôr prednášal aj vo svete.
Prvým veľkým zahraničným klubom, v ktorom trénoval, bol Sporting Lisabon. Vybral si vás za spolupracovníka. Ako sa zrodil tento zaujímavý angažmán?
Sprostredoval ho juhoslovanský manažér Vlado Markovič, ktorý žil v Madride. Bola to veľmi cenná skúsenosť. V portugalskom futbale dominovala Benfica, ale vyhrali sme Portugalský pohár, vo finále sme zdolali iného rivala – FC Porto. V lige sme skončili tretí, to sa funkcionárom v klube málilo.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Potom sa stal Vengloš trénerom Aston Villy a v Anglicku otváral dvere aj iným, ktorí nepochádzali z ostrovov. Aj ja som sa od neho veľa vecí naučil, dodnes mám popísané viaceré zošity, v ktorých mám zaznamenané tréningy, rôzne poznámky. Niečo som čerpal aj od Antona Malatinského, ktorý bol tiež vynikajúci tréner.
Vengloš s hráčmi veľa komunikoval. Dokázal sa na nich aj poriadne nahnevať, zvýšiť hlas?
Nepotreboval to. Keď tréner nemá v rukách už nijaký tromf, tak vybuchne, nezvládne emócie, uletia mu aj slová, ktoré nemuseli padnúť. Vengloš mal vždy dosť tromfov, bol slušný, nikdy sa nevyjadroval vulgárne. Nemusel ísť do konfliktov, do krajných situácií.
Bol vyštudovaný pedagóg, tak sa správal aj v praxi, viedol nás k slušnosti. Veľa komunikoval s hráčmi, ak bol s niečím nespokojný, zavolal si niekoho a povedal mu aj to, čo sa mu nepáči. Málokedy musel vyťahovať nepopulárne zbrane.
Na pamätných ME 1976 pôsobil Vengloš ako asistent trénera Ježka. Aké mal v tomto tandeme slovo?
Ježek bol šéftréner, ale Vengloša rešpektoval, dal na jeho názor. Napokon, v tíme bola väčšina hráčov Slovana, v ktorom bol Vengloš v tom čase tréner. V národnom tíme mal pod palcom celý tréningový proces, to bolo veľmi dôležité. Pred zápasom po taktickej porade, keď sme išli ešte na masáž, prišiel za každým, povzbudil ho a poradil mu niečo konkrétne, na čo sa má v zápase sústrediť, prípadne na čo si dať pozor. Vždy nám to pomohlo.