Pred ním stála početná skupina novinárov a chystala sa ho zasypať množstvom otázok. Utieral si spotené čelo a v rukách držal obrovský pohár. Pokúsil sa o úsmev a poprosil, aby sa pýtali čo najrýchlejšie, pretože trofej, ktorú si pred zopár minútami v bratislavskom Divadle L + S prevzal, ho ťažila v náručí.
Cenil si pozvánku do tímu sveta
Svetská sláva, poľná tráva. Na ňu si nikdy nepotrpel. Aj teraz z neho sálala skromnosť a pokora. Hoci ho z vôle futbalového národa i odborníkov práve ocenili najvyšším individuálnym uznaním v jeho futbalovom živote. Na konci decembra 2000, pred dvadsiatimi rokmi, sa stal slovenským futbalistom storočia.
Jeho svetom býval vždy futbalový trávnik. Keď si obul kopačky a rozbehol sa po ňom, cítil sa rovnako, ako keď otvoril dvere svojho domu v Bernolákove, ktorý si svojpomocne postavil v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Na ihrisku bol ako doma. Potvrdzoval to hneď prvou odpoveďou na otázku, ktorý zápas v dlhej kariére sa mu najviac vryl do pamäti.
„To je veľmi ťažké povedať. Pre mňa každý zápas, aj s treťodivíznym súperom, mal svoje čaro. Futbal ma bavil vždy a na akejkoľvek úrovni,“ vravel na slávnosti.
Ale predsa bol zápas, ktorý považoval za svoj futbalový Everest. Mimoriadne si vážil pozvánku do výberu sveta, ktorý sa v októbri 1963 stretol s Anglickom. Krajina, ktorú považujú za kolísku futbalu, oslavovala sté výročie založenia svojej asociácie.
Foto: RODINNÝ ARCHÍV JÁNA POPLUHÁRA
„Nomináciu do mužstva sveta považujem za obrovskú poctu. Na Wembley som sa stretol v jednom tíme s takými spoluhráčmi, akými boli Jašin, Puskás či Di Stéfano. Na to sa jednoducho nedá zabudnúť,“ zdôrazňoval.
Rok predtým si zahral na majstrovstvách sveta v Čile, nechýbal ani v jednom zápase, bol oporou Československa aj vo finále s Brazíliou. To boli jeho hlavné tromfy, ktoré najviac zavážili, že vyhral výnimočnú anketu, ktorá vzdávala hold mnohým futbalovým generáciám.
O jeho triumfe rozhodla veľká porota
Vo všetkých futbalových kútoch sveta vedia, že Popluhár, ktorý zomrel v marci 2011, je slovenským hráčom storočia.
Táto anketa sa zrodila na pôde redakcie Pravdy na jeseň 2000. O poradí rozhodovala veľká porota. Množstvo listov s rôznymi návrhmi a názormi, ktoré zaplavilo redakciu, bolo dôkazom, že Slováci milujú futbal a aj sa v ňom vyznajú. Do uzávierky prišlo 53 147 platných hlasovacích lístkov!
Jediným jeho vážnym súperom v ankete bol Jozef Adamec, spoluhráč zo strieborného svetového šampionátu 1962 a z mnohých iných stretnutí v československom výbere (chvíľu spolu hrávali aj v belasom drese Slovana). Napokon ho zdolal o 7183 bodov.
Chýrny trnavský kanonier bol o sedem rokov mladší a na rozdiel od Popluhára, získal sedem titulov majstra Československa.
Stopér, ktorý podstatnú väčšinu kariéry prežil na Tehelnom poli, sa netešil ani z jedného. Stal sa však prvým futbalistom roka v ČSSR. Trofej si prevzal za rok 1965, až za ním skončila iná legenda – Josef Masopust. Adamec bol v tejto prestížnej ankete dva razy tretí, trikrát štvrtý, ale výhry sa v nej nikdy nedočkal.
Adamec sa priznal, že v duchu rátal s umiestením v prvej trojke. „Ťažko sa dá na výsledky takejto ankety pozerať inak, ako na ocenenie veľkého úsilia a poctivej práce všetkých, ktorí na pódiu stáli so mnou,“ vravel.
Všetci sa zhodovali, že rozhodnúť v ankete o futbalistovi storočia bolo veľmi náročné.
„Podľa mňa bolo zložité vybrať najlepšiu päťdesiatku, nieto desiatku či dokonca najlepšieho. Slovensko malo množstvo vynikajúcich futbalistov a mnohí z nich sa nezmestili ani do polstovky, ale to je osud ankiet s takýmto širokým časovým záberom,“ tvrdil tretí v poradí Karol Dobiaš.
Foto: Archív autora
Osobné posolstvo poslal aj Pelé
Na slávnosť do Bratislavy prišlo na pozvanie Pravdy veľa bývalých a aj aktívnych futbalových osobností. Pozvaný bol aj futbalový kráľ Pelé, ktorý komunikoval s redakciou a chcel osobne zablahoželať najúspešnejším. Najmä na Popluhára i Adamca si pamätal zo vzájomných stretnutí, považoval ich za priateľov.
Napokon mu termín slávnosti v závere magického roku 2000 a množstvo povinností, ktoré boli s ním spojené, nedovolil pricestovať. Poslal však osobné posolstvo, v ktorom ocenil najlepších slovenských futbalistov.
„Ospravedlňujem sa, ale pre množstvo iných záväzkov sa nemôžem zúčastniť na podujatí. Využívam však túto príležitosť, aby som vaším prostredníctvom zaslal moje blahoželania a objatia oceneným futbalistom a tiež nádhernému slovenskému ľudu,“ napísal doslova slávny Brazílčan v liste do redakcie.
Z Prahy však dorazil Josef Masopust, ktorý si krátko predtým prevzal titul futbalistu storočia v Česku. Bol rád, že cenu môže práve on odovzdať Popluhárovi, výbornému priateľovi, s ktorým patrili k pilierom československého mužstva.
Foto: ARCHÍV TITUSA BUBERNÍKA
Zaspomínal si, ako spolu leteli do Londýna na pamätný zápas tímu sveta.
„Prvý raz sme mali letenky do prvej triedy, mohli sme jesť a piť, koľko sme vládali. Ale na ceste tam, pred zápasom, sme sa neodvážili dať si ani kvapku alkoholu, ktorý nám neustále núkali. Až keď sme leteli späť, pripili sme si na veľkú poctu, ktorej sa nám dostalo,“ vravel Masopust, ktorý si v roku 1962 prevzal aj Zlatú loptu pre najlepšieho futbalistu Európy.
Ocenil veľké majstrovstvo slovenského hráča storočia. „Pokiaľ ma pamäť neklame, Honzo Popluhár nezbabral nijaký zápas. Aj preto som sa mohol ja venovať útočeniu, lebo som mal za sebou takých borcov, akými boli Popluhár a Pluskal. Každý má lepšie i horšie stretnutia, ale Honzo bol neuveriteľne spoľahlivý a vždy dobrý.“
| Futbalista storočia | |
|---|---|
| 1. Ján Popluhár | 56 149 |
| 2. Jozef Adamec | 48 966 |
| 3. Karol Dobiaš | 12 987 |
| 4. Peter Dubovský | 11 863 |
| 5. Karol Jokl | 11 024 |
| 6. Anton Ondruš | 9 058 |
| 7. Andrej Kvašňák | 8 902 |
| 8. Marián Masný | 7 894 |
| 9. Ladislav Kuna | 7 806 |
| 10. Ladislav Petráš | 7 312 |
| 11. Ľubomír Moravčík | 7 039 |
| 12. Emil Pažický | 6 227 |
| 13. Ladislav Jurkemik | 5 649 |
| 14. Dušan Tittel | 5 596 |
| 15. Ladislav Pavlovič | 5 173 |
V prvej nominácii bolo 120 mien
O honore futbalistu storočia rozhodovala najpočetnejšia porota, aká kedy na Slovensku stanovila poradie v nejakej športovej ankete. Hlasovali o ňom fanúšikovia, ale aj odborníci.
Redakcia Pravda menovala odbornú komisiu, na ktorej čele bol bývalý úspešný futbalista, tréner i funkcionár Arnošt Hložek. Na prelome tisícročí bol predsedom Únie futbalových trénerov Slovenska. V komisii s ním pracovali aj dvaja poprední publicisti a športoví historici Jozef Kšiňan a Igor Mráz.
Po dlhých debatách vybrali tridsiatich futbalistov slovenskej histórie, z ktorých mohli hlasujúci vyberať najlepších. Bolo to len pomocné kritérium, ak niekto zvolil meno, ktoré v tridsiatke nebolo, organizátori aj tento hlas brali do úvahy.
Hložek na jeseň 2000 približoval komplikovaný proces, v ktorom sa odborníci vŕtali v histórii, výsledkoch a vyberali širšiu nomináciu.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
„Tejto práci sme sa venovali niekoľko týždňov. Povedali sme si, že vyberieme tridsať najlepších hráčov podľa nášho názoru a bez poradia. Ukázalo sa, že to bolo mimoriadne zložité, v prvej nominácii, ktorú sme urobili, bolo 120 mien,“ približoval Hložek.
Pracovná skupina si stanovila kritériá a podľa nich postupovala. „Pravda, porovnávať rôzne generácie hráčov, v rôznych obdobiach, na rôznych postoch je nesmierne komplikované a úplne objektívne to ani nejde. Každá anketa je aj trochu hra a takto treba chápať aj túto,“ pokračoval.
Výber vyvolal veľa diskusií, aj emotívnych a Hložek potvrdzoval, že mnohí skvelí futbalisti sa do užšieho výberu nedostali. „Nebránime sa tomu, že sa o ňom debatuje, najmä preto mali čitatelia možnosť napísať na hlasovací lístok aj iného hráča, o ktorom si myslia, že si zaslúži byť medzi najlepšími.“
Slovenskému futbalu pripísal v hodnotenom období významnú rolu.
„Bez neho si sotva možno predstaviť československý a azda to nebude neskromné, keď poviem, že ani svetový futbal. Veď boli obdobia, keď slovenskí futbalisti mali jasnú prevahu v československom výbere a dosiahli aj významné úspechy na majstrovstvách sveta, Európy i olympijských hrách,“ zdôraznil Hložek.
Napokon sa na vyše 53-tisíc hlasovacích lístkoch objavilo až 215 mien. Okrem toho hlasovala aj početná skupina odborníkov, trénerov i zástupcov médií a ich poradie bolo trochu odlišné ako v ankete fanúšikov (hlasy sa potom sčítali). Len na prvých dvoch miestach bolo poradie rovnaké…
Poradie odborníkov
Futbalista storočia: 1. Popluhár 204 b, 2. Adamec 192, 3. Ondruš 96, 4. Petráš 93, 5. Dobiaš 89, 6. M. Masný 88, 7. Jokl 77, 8. Dubovský 65, 9. Kuna 59, 10. Jurkemik 36.