Rodina a priatelia sa s Hodulíkom rozlúčili v utorok v Horných Orešanoch. Podľa informácií portálu Sport24 mu manželka Patrícia pribalila do truhly okrem fotografií aj jeho obľúbený dres so srdiečkom a nápisom Paťka a na poslednej rozlúčke odznela skladba Il Silenzio, ktorá je hymnou Spartaka.
Na Hodulíka si spomínajú ako na výborného a veselého chlapa, vo futbalovom tíme lídra, ktorý by pre svoju rodinu urobil všetko. Mal ročného syna.
Ako píše Trnavský hlas, ešte v piatok večer si vymieňal správy s kamarátmi cez chat a plánovali sobotné stretnutie partie.
„Bol to chlap plný života a snov. Miloval futbal, svoju rodinu, bol zodpovedný a starostlivý otec jeden a pol ročného Jakuba. S manželkou Patríciou si plánovali postaviť dom. Sníval o pokojnom rodinnom živote, išiel krok za krokom.
Po ľudskej stránke išiel príkladom, ešte aj počas pandémie dodržiaval všetky zavedené pravidlá. Stále nemôžem uveriť, čo sa stalo," povedal pre spomínanú stránku Jakubov kamarát a spoluhráč z Horných Orešian Patrik Malý.
Hodulík ako junior pôsobil v Spartaku Trnava, patril k hráčom silného ročníka 1993. Jeho kroky odtiaľ smerovali do Interu Bratislava. Neskôr hrával aj za Báhoň a naposledy pôsobil v Horných Orešanoch.
Plánujú vyradiť číslo 17
V pohárovom zápase nastúpil za TJ Iskra aj v lete 2018 proti Slovanu Bratislava.
Ako prípomína Trnavský hlas, v pamätnom dueli síce Hornoorešanci prehrali, pre neoprávnený štart Marina Ljubičiča však napokon cez belasých postúpili.
"Ako veľký spartakovec si tento postup neskutočne užíval,“ usmieva sa Malý.
Hodulík v Horných Orešanoch pôsobil aj ako tréner A tímu v piatej lige Západ. Svoje skúsenosti odovzdával tiež chlapcom prípravky U9.
Jeho pamiatku si chcú pripomínať futbalovým memoriálom. „Bavili sme sa už aj v rámci tímu, že by sme chceli číslo 17 na jeho pamiatku definitívne vyradiť zo sady hornoorešianskych dresov,“ uzavrel Malý.
Hodulík bol spolužiakom Dobrivoja Rusova.
"Nechcel som tej správe veriť, som z toho stále v šoku. Bol to môj spolužiak zo základnej i strednej školy. Boli sme kamaráti, on nemal s nikým problém.
Pamätám si ho ako dobrého a zodpovedného chalana. Dobre sa učil, popritom stíhal futbal. Naposledy sme sa videli dva roky dozadu na stretávke zo školy, mali sme priestor na debatu. Je mi veľmi ľúto, čo sa stalo," cituje Trnavský hlas brankára a kapitána Spartaka.