Bodoval aj v Zlatej lopte
Akoby žil dva životy. Ten prvý, futbalový, strávil v žiari reflektorov. V polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia patril medzi najlepších futbalistov Európy. Dva razy získal body v najprestížnejšej celosvetovej ankete o Zlatú loptu.
V pamätnom roku 1976, keď ČSSR získala zlato na ME v Belehrade a on patril ku kľúčovým hráčom slávneho mužstva, v nej obsadil 9. miesto.
Po skončení kariéry prišiel zlom. Béla, ako znie jeho prezývka po staršom bratovi Vojtechovi, stratil rodinné zázemie, rozviedol sa. Z geniálneho futbalistu sa stal samotár a čudák.
Utiahol sa do súkromia, bezmála dvadsať rokov sa nestretáva s kamarátmi, spoluhráčmi, odmieta pozvania na rôzne podujatia. Aj preto málokto veril, že sa objaví na galavečere pred vyše dvoma rokmi.
"Už sa zdalo, že som ho zlomil, ale potom sa priznal, že nemá vhodné oblečenie na takú slávu. A tak sme vyrazili do obchodu a obliekli ho od hlavy po päty, kúpili sme oblek, košeľu, kravatu, topánky, kabát… Ale stále som mal pochybnosti, či si to nerozmyslí.
Na druhý deň som na neho netrpezlivo čakal pred domom, kde býval. Meškal, ale nakoniec sa objavil v bráne. Ospravedlnil sa, v televízii vraj bežala politická debata a chcel ju dopozerať.
Parádu v Šamoríne sme stihli a po mnohých rokoch sa s ním viacerí jeho kamaráti opäť stretli," približuje Luža (72).
S obranou si robil, čo chcel
Masný prerušil kontakty aj s rodinou. Brat Vojtech, rovnako úspešný futbalista (striebro z OH 1964, 9-násobný reprezentant ČSSR), sa dávnejšie v rozhovore pre Pravdu priznal, že dlho o ňom nepočul.
Keď po ňom pátrali, požiadali o pomoc aj políciu. Akoby sa prepadol pod zem. Vojtech naznačil, že medzi ním a Mariánom vládli vždy dobré vzťahy.
„Bolo nás šesť súrodencov, štyria bratia, dve sestry. Vždy sme spolu držali. Bolo pre nás záhadou, prečo sa prestal ozývať. Keď nám zomrel starší brat, neprišiel ani na pohreb,“ tvrdil.
Luža patrí do miniokruhu ľudí, ktorí sa s Masným zavše stretnú. Masný na neho dá. Čím si vyslúžil jeho dôveru?
„Neviem, ale zopárkrát som za ním zašiel do podniku, kde pracuje na vrátnici. Podebatovali sme, zaspomínali na časy, keď sme hrávali futbal a viac sa zblížili,“ vraví Luža.
Sám bol výborným ligovým futbalistom. Odchovanec bratislavskej ČH si v lige zahral v Lokomotíve Košice, ale potom desať rokov pôsobil v pražskej Slavii. S Masným sa pozná bezmála polstoročie.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
"Dlho sme boli najmä súperi. Často som na neho hral osobku. Nebola to nikdy ľahká úloha. Vynikal rýchlosťou, čo bolo o ňom známe. Ale najmä jeho odpich bol senzačný, vyštartoval z miesta ako raketa a kým sme sa spamätali, videli sme len jeho chrbát.
S obranou súpera si robil, čo chcel. Nikdy sa nebál, púšťal sa do boja s obrancami, vyhľadával súboje a neraz sa po fauloch na neho kopali penalty," charakterizuje ho Luža.
Z ME má zlato i bronz
Masný mal na sebe národný dres v 75 stretnutiach, stal sa slovenským rekordérom v počte reprezentačných štartov v československej ére.
Okrem zlata z ME 1976 vlastní aj bronz z ME 1980. Zahral si na MS 1982. So Slovanom vybojoval dva tituly. V ankete Pravdy o najlepšieho slovenského futbalistu storočia mu patrilo 8. miesto.
So 103 gólmi je členom Klubu ligových kanonierov. Množstvo ďalších pripravil spoluhráčom. Niečo o tom vie jeho súputník z bratislavského Tehelného poľa Ján Švehlík.
„Stali sme sa futbalovými dvojičkami a sadli sme si aj ľudsky. Na ihrisku sme si rozumeli aj naslepo. Niečo sme mali natrénované, niečo bola intuícia a improvizácia. Prihral mi na mnoho gólov. Keď obišiel súpera a centroval, vedel som, kam sa mám postaviť,“ spomína.
Z jeho centrov ťažil aj ďalší spoluhráč a zakončovateľ Dušan Galis. V roku 1975 strelil víťazný gól v jednom z najpamätnejších zápasov československej histórie – proti Anglicku. Aj v ňom mal prsty Masný.
„Naslepo som bežal do šestnástky a vrhol som sa hlavou do lopty. Mariánove centre boli geniálne. O tejto situácii som často vravel, že ma perfektne trafil do hlavy,“ smeje sa Galis.
Predbehol svoju dobu
Na pravom krídle vynikal ako šprintér s loptou na nohe, udivoval výbornou technikou a nečakanou kľučkou na obe strany. Bol krok pred súperom nielen vďaka rýchlosti, ale tiež futbalovému mysleniu, preto ho takmer vždy dokázal prekvapiť.
"Mal veľa predností, rýchlosť, obratnosť, techniku, cit pre prihrávku, ale čo mne imponovalo, bola jeho zdvihnutá hlava pred prihrávkou, vynikajúci prehľad a centre, ktoré posielal po únikoch do šestnástky s milimetrovou presnosťou.
Skvele čítal hru, dokázal ideálne uvoľniť cestu pre Pivarníka, ktorý hrával na jeho strane, vzápätí si nájsť iný priestor, kde bol užitočný a kde ho súper nečakal," spomína na jeho majstrovstvo slovanista a kamarát, brankár Alexander Vencel.
Masný mal aj pevné nervy, vo finálovom jedenástkovom rozstrele proti NSR na ME 1976 si ako prvý postavil loptu na značku pokutového kopu a prekonal nemeckého brankára Maiera.
Na ME 1980 v boji o bronz proti domácim Talianom po remíze (1:1) opäť začínal penaltový maratón. Slávnemu Zoffovi nedal šancu.
„Patril ku geniálne mysliacim futbalistom, ktorí predbehli svoju dobu,“ uzatvára Vencel.
Také talenty sa v slovenskom futbale rodia výnimočne a v dvorane slávy im patrí čestné miesto.