Výzva Ice Bucket Challenge mala upozorniť na nevyliečitelnú chorobu – amyotrofickú laterálnu sklerózu. Slovenský obranca ani len netušil, že o necelý rok mu ALS diagnostikujú.
"Čišo vo mne zostane navždy. Nechcem znieť ako keby som zjedol všetku múdrosť sveta, ale keď ma držal za ruku, cítil som jeho energiu. Bol to bojovník aj v čase, keď už mohol len ležať a žmurkať očami,“ spomína niekdajší kapitán Plzne Pavel Horváth v rozhovore pre MF Dnes.
Čišovský po šesťročnom nerovnom boji 28. júna 2020 zákernej chorobe podľahol. Tréner Příbrami Horváth mal v ten deň zápas v Opave. Svojim zverencom sa prihovoril veľmi rázne a emotívne.
"Všetci viete, že mi zomrel kamarát. Môžem vám krvou podpísať, že keby šiel dnes na ihrisko, nechal by tam dušu. Tak sa snažte!“
Počas predzápasovej minúty ticha sa Horváth cítil úplne sám. Zároveň si však uvedomil, že ho Čišovský naučil dôležitú vec.
"Došlo mi, čo mal Marián za lubom. Hovoril som si: Čo sa nervuješ, vole? Jasné, vždy chceš vyhrať, ale v živote sú aj dôležitejšie veci ako futbal.
Keď som šiel na trénerské skúšky bol som v strese. Čo sa stane, ak ich nespravím? Prd, život ide ďalej,“ doplnil Horváth.
Štyridsaťpäťročný niekdajší tvorca hry bol zrejme prvým spoluhráčom z Plzne, ktorému sa Čišovský zdôveril zo zdrvujúcou správou. Na jar 2014 sedeli spolu na pive.
"Horvi, musím ti niečo povedať, ale nie teraz, až keď vytriezviem,“ spomína Horváth.
"Tváril sa pri tom tak divne, smutne. Hovorím mu: Hlavne mi nehovor, že máš rakovinu, alebo nejakú inú sra.ku.“
Čišovský krátko potom lietal do Belehradu, kde mu aplikovali kmeňové bunky z kostnej drene. Pol roka čakal, či liečba zaberie.
"Nič, ALS je sviňa,“ hneval sa Horváth.
Keď Čišovský prvého júla 2011 spravil životný prestup z Temešváru do Plzne, kapitán Viktorie si ho doberal kvôli podobe so slávnym slovenským spevákom.
"Prvé čo mi napadlo, keď prišiel do šatne? Jé, Habera! Marián bol celý Palo. Dodnes vidím jeho šťastné oči, keď v januári 2016 Habera dohral na Čišovom privátnom koncerte.“
Horváth sa s niekdajším spoluhráčom nikdy nebavil o smrti. Na jednej z charitatívnych akcií si vyskúšal, aké náročné to pacienti s ALS majú. Prilepili ho na deku suchými zipsami.
"Nemôžete nič – ani sa hýbať, ani hovoriť. Až potom vám dôjde, že si Marián prešiel peklom. Najdesivejšie bolo, keď sme mu prestali rozumieť.
Všetko videl, počul, vnímal, reagoval na podnety. Keď sa však snažil prehovoriť, nevedel som, čo hovorí. Jeho manželka Martina tlmočila,“ uzavrel Horváth s tým, že si Čišovského bude vždy pamätať ako bojovníka.
"Skoro nehovoril, ale stále bojoval. Bol strašne silný a odhodlaný. Bol džentlmen, ktorý sa s nikým nehádal a nikdy nebol unavený.
Futbal bol v jeho podaní jednoduchý, tak ladne behal a prihrával. Je šialené, čím si s rodinou museli prejsť. Aj napriek tomu nikdy neprestal byť frajerom.“