Štadióny v Afrike, Brazílčania na pľaci. Čína má ťah na bránku

30.07.2020 16:30
Čína, futbal
Ilustračné foto Autor:

Od začiatku až do konca išli ako píla. V prvej časti kvalifikácie nestratili v šiestich zápasoch ani bod a inkasovali len trikrát. V druhej fáze bojov o majstrovstvá sveta 2002 si fazónu udržali. Prekvapujúco, ale zaslúžene si vybojovali historicky prvú účasť na šampionáte.

„Je to obrovská udalosť, veľký deň pre celú Čínu. Verím, že nebude posledný a čoskoro naň nadviažeme ďalšími úspechmi,“ radoval sa Hui Xie, najlepší strelec tímu so siedmimi gólmi.

Jeden z prvých hráčov, ktorí zamierili legionárčiť do Nemecka, sa mýlil. Číňania odvtedy márne čakajú na výraznejší úspech na svetovom fóre. A tak sa rozhodli, že búdu o čosi – povedzme – iniciatívnejší…

Štadiónová diplomacia

Postup na majstrovstvá sveta bol v najľudnatejšej krajine sveta obrovským úspechom. Mal byť aj odrazovou doskou k tomu, aby sa futbal dostal v Číne viac do povedomia. Súperi však boli kvalitní – gymnastika, stolný tenis, atletika či basketbal…

„Číňania investovali miliardy dolárov do novej infraštruktúry a výchovy mládeže. Potrvá, kým sa dostavia výsledky. Navyše – nie vždy tieto finančné injekcie splnili svoj účel,“ napísal v knihe The Age of Football (Vek futbalu) David Goldblatt.

Britský autor v nej viackrát použil pojem „štadiónová diplomacia“. Týkala sa nielen výstavby v Číne, ale najmä v Afrike. Goldblatt tvrdí, že Africký pohár národov (APN) sa od roku 2000 odohral vždy aspoň na jednom zo štadiónov, ktoré na čiernom kontinente postavili Číňania. Výnimkou bol len APN 2013 v Juhoafrickej republike.

„V roku 2002 postavili šesť štadiónov pre Mali, o desať rokov neskôr po dva pre Rovníkovú Guineu a Gabon. Viac ako 30 futbalových stánkov však nevybudovali len tak a nezištne,“ informoval Goldblatt.

Máloktorá športovo-politická situácia je čiernobiela. Hoci Afrika dala svetu také mená ako George Weah, Didier Drogba či Samuel Eto'o, tamojšia futbalová liga či infraštruktúra sú v dezolátnom stave. A ak sa nejaký štadión nájde, slúži nielen futbalovým fajnšmekrom, ale aj veriacim či politikom na mítingy.

1920 - 1930: Španiel
		Ricardo
		Zamora.
1930 - 1940: Talian
		Giuseppe
		Meazza.
+71940 - 1950: Angličan
		Stanley
		Matthews.

„Takmer polstoročie je jediným zdrojom peňazí pre tieto akcie práve Čína. Štadiónová diplomacia priniesla ovocie,“ píše sa v knihe.

Zjednodušene by sa dalo povedať, že funguje na princípe – niečo za niečo. Organizácia Play The Game, ktorá sa zameriava na etické a diplomatické problémy v športe, poukázala na zaujímavú paralelu.

„Čína sa napríklad stala najväčším obchodným partnerom Rovníkovej Guiney. Neprekáža jej, že niekdajší prezident africkej krajiny Francisco Macías Guema obesil na futbalovom štadióne desiatky ľudí,“ upozornil portál s tým, že Číňania vďaka tomu získavajú hlasy na pôde Organizácie spojených národov v otázke neakceptovania Taiwanu ako samostatného štátu či ľahší prístup k africkej rope.

Porušia pravidlá FIFA?

Nemalé investície do futbalových chrámov sa najlepšie odrazili na kvalite čínskej ligy. Zdá sa, že tamojšie kluby majú neobmedzené finančné možnosti. V boji o futbalové superhviezdy sú schopné preplatiť najlepšie kluby sveta. Nie div, že v Superlige hrajú také mená ako Marek Hamšík, Hulk, Paulinho či Oscar. Ba čo viac, vlani bol Šanghaj Šenhua veľmi blízko ku kúpe Garetha Bala z Realu Madrid.

Počet Číňanov v zahraničných ligách sa síce zvýšil, ale tamojšej reprezentácii to nepomohlo. Veď pred ôsmimi rokmi dostali najväčší debakel vo viac ako storočnej histórii – v Recife od domácej Brazílie 0:8.

Práve krajina päťnásobných majstrov sveta je pre Čínu najlepším zdrojov kvalitných naturalizovaných hráčov. V jej zostave momentálne nájdete napríklad 31-ročného Elkesona (prijal meno Ai Kesen) či Nica Yennarisa (Li Ke).

10. Juraj Kucka
		(Parma) - 4 milióny
		eur.
9. Marek Rodák (Fulham)
		- 4 milióny
		eur.
+78. Patrik Hrošovský
		(Genk) - 4 milióny
		eur.

Ani oni však Číňanom v terajšej kvalifikácii na MS 2022 v Katare nepomohli. A tak chce tamojšia futbalová federácia obísť pravidlá FIFA a prilákať do kabíny futbalový klenot – Oscara.

„Nebude pre mňa jednoduché dostať sa späť do brazílskej reprezentácie, pretože hrávam v Číne. Každý, kto ma však sleduje, vidí, že hrám dobre. Myslím si, že tunajšia reprezentácia má kvalitu. Ak niekto zvažuje zmenu občianstva, určite by som mu to odporučil,“ povedal pre čínsku televíziu Oscar.

Dvadsaťosemročný ofenzívny stredopoliar prestúpil prvý deň roka 2017 z Chelsea Londýn do Šanghaja SIPG. V drese „kanárikov“ odohral 48 medzinárodných stretnutí. Chce pridať ďalšie. Žltý dres by však rád vymenil za červený a zriekol sa brazílskeho pasu.

„Ak by čínsky národný tím potreboval jedného dobrého stredopoliara, som pripravený pomôcť mu kvalifikovať sa na vrcholné podujatia,“ doplnil Oscar.

Keďže odohral aspoň jeden seniorský zápas za inú krajinu, podľa pravidiel FIFA nemôže hrať za inú reprezentáciu. Čínsky ťah na futbalovú bránku je však omnoho agresívnejší ako pred dvoma dekádami.

Podarí sa jej skórovať aj v tomto prípade?

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#futbal #Čína
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku