Špecializujete sa na projektovanie štadiónov?
Nijako zvlášť, ale v našom ateliéri sme všetci športovali, hrali aj futbal a zostali sme fanúšikovia. Máme k tomuto typu stavieb dlhodobo blízko. Nehovoril by som o špecializácii, ale skôr o dlhodobej príprave a hĺbkovom študovaní platných a neustále sa meniacich predpisov a noriem FIFA, UEFA a SFZ. K tomu, samozrejme, patrí aj štúdium dostupných cudzojazyčných publikácií. Takto získané vedomosti a kontakty nám ostali "v hlavách a v rukách“. Prinieslo nám to objednávku od majiteľa DAC Oszkára Világiho na projektovú prípravu a realizáciu prestavby štadióna v Dunajskej Strede.
Tento štadión už slúži futbalu. Kedy dokončia stánky v Trenčíne a Košiciach?
Netrúfam si hovoriť o konečných termínoch. Ako každá stavba aj termíny dokončenia oboch štadiónov sú veľmi úzko späté s možnosťami ich financovania. Architekt musí reagovať na požiadavky investorov a v týchto prípadoch rátať aj s dlhodobejším časovým rozložením výstavby. A tiež s rizikom zmien v podmienkach UEFA, ktoré majú vplyv aj na navýšenie rozpočtov.
V čom je iné stavať futbalové štadióny v porovnaní s inými veľkými stavbami?
Prvotné špecifikum spočívalo v tom, že väčšie štadióny sa v podstate na Slovensku od 80-tych rokov vôbec nebudovali, neexistovali aktuálne odborné materiály. Aj SFZ v spolupráci s vládou a s UEFA sa rozhodol hĺbkovo zaoberať budovaním a modernizáciou futbalovej infraštruktúry až po roku 2013. Držali sme sa novovydanej smernice SFZ. A študovali sme aj nemecké, anglické a maďarské normy a predpisy a konzultovali sme s architektmi z týchto krajín.
Majú vaše štadióny nejaké spoločné znaky?
Všetky tri majú kapacitu do 13 tisíc divákov, iba jednopodlažné tribúny s viacposchodovými hlavnými budovami. Tie majú pod skyboxami jednu či dve veľké VIP-terasy.
Inšpirovali ste sa aj v zahraničí?
Samozrejme, bez zahraničných ciest a ako som už spomenul aj rôznych materiálov, by sme nezískali potrebné vedomosti o moderných štadiónoch. Od roku 2016 každá naša zahraničná služobná cesta, ale aj dovolenka sa končila návštevou novovybudovaných štadiónov v Nemecku, Rakúsku, Chorvátsku, Taliansku, Slovinsku i Maďarsku.
Ktorý svetový štadión sa vám najviac páči?
Jednoznačne londýnske štadióny: Olympic Stadium, Wembley Stadium a tiež nový stánok Tottenhamu. Ale aj mníchovská Allianz Arena je moja srdcovka.
Náklady na vaše štadióny sú podobné – vo všetkých troch sa pohybujú od 20 do 24 miliónov eur. Od čoho sa najviac odvíja ich cena?
Na náklady vplývajú rôzne faktory. Napríklad už jestvujúca infraštruktúra inžinierskych sietí alebo jestvujúca dopravná infraštruktúra, ako pešia, automobilová, autobusová či nákladných vozidiel. Inými slovami, koľko z toho už existuje a koľko bude potrebné nanovo vybudovať alebo prestavať. V samotnej stavbe má vplyv na náklady jej veľkosť. Ak má štadión viacpodlažné tribúny, jeho cena rastie. Môžu ju predražiť aj jestvujúce podmienky podložia alebo jeho kontaminácie. Významným faktorom je voľba materiálov. Napríklad železobetónové prefabrikované konštrukcie sú drahšie, ale aj trvácnejšie ako oceľové tribúny.
Štadióny sa budujú často ako komplexné stavby…
Rozsah doplnkových funkcií pre akadémiu, gastronómiu, ubytovanie a iné aktivity pre verejnosť sa tiež stáva veľkým nákladovým faktorom. Náklady na najmodernejšie ekologické technológie, fotovoltaické panely, tepelné čerpadlá, elektrické náhradné zdroje, spätné použitie zachytených dažďových vôd, led osvetľovacie technológie predstavujú astronomické finančné záťaže pre majiteľov – investorov. O to viac, že návratnosť z investovania do slovenského športu, nemám na mysli len futbal, ale aj hokej, hádzanú, atletiku a podobne, je zatiaľ len ilúzia.
Cena sa často vyratúva podľa nákladov na jedno sedadlo. Na vašich sa pohybuje od 1300 do 2000 eur…
Z toho, čo som uviedol v uplynulej odpovedi, vyplýva, že na štadióny alebo aj všeobecne na športoviská sa dá minúť majland. Ale už v projektovej príprave sa má stanoviť predpokladaná kapacita s presnosťou 500 divákov hore-dole, rozsah hlavnej prevádzkovej budovy i doplnkových funkcií a použité technológie. Podľa týchto parametrov sa potom nájdu už postavené stavby s podobnou charakteristikou. Z tabuliek vychádza predpoklad budúcich nákladov. Samozrejme, aj v priebehu výstavby sa zmení dajaký predpis UEFA alebo sa niečo doplní, vtedy sa musí rozpočet aktualizovať. Pre investorov to nikdy nie je jednoduchá záležitosť.
Ako sa dá posúdiť, či bol štadión drahý alebo nie?
Z navrhovaných konštrukcií, materiálov, zabudovaných technológií, z esteticko-dizajnovej úrovne, vybudovaných infraštruktúr, rozsahu doplnkových funkcií v projekčnej fáze. V realizačnej fáze neustálym sledovaním stavby a rýchlym prispôsobením sa k prípadným zmenám. Po dokončení stavby už iba auditom a posudkami projektov a úrovne diela.
Mimochodom, na Tehelnom poli vychádza cena na jedno sedadlo na vyše 4000 eur. Prečo je o toľko vyššia?
Rátať náklady na jedno sedadlo je veľmi zjednodušené ekonomické posúdenie. Štadióny s väčšou infraštruktúrou, viacúrovňové, s doplnkovými funkciami a vyššou hviezdičkovou kategóriou podľa predpisov UEFA či FIFA, majú vždy vyššie nároky aj na náklady.
Ak sú náklady na jedno sedadlo vysoké, znamená to automaticky, že je štadión predražený?
Projekt a funkčný rozsah Národného futbalového štadióna nemám dôsledne naštudovaný, preto neviem túto otázku takto z voleja relevantne posúdiť. Ale na záver poviem príklad. Svojho času sa aj Londýnčania čudovali, že prestavba Wembley vyšla na vyše 10-tisíc eur na jedno sedadlo… Stavba stojí, funguje a využíva sa v prospech celého športového sveta a v Londýne sú pyšní, že stojí práve u nich.
