Angličan mal o štyri vlasy menej
Jaroslav Pollák sa nápadne ponášal na legendárneho Angličana. Typickým vysokým čelom, ktoré už v mladšom veku prikrývalo iba zopár vlasov. Ale košický stredopoliar ho pripomínal aj pohybom a štýlom hry.
Osud zariadil, že slovenský i anglický Bobby sa stretli aj osobne. Najprv na ihrisku. Na najvyššej svetovej úrovni pod horúcim mexickým slnkom. Československo narazilo na Anglicko na majstrovstvách sveta 1970. Tréner Jozef Marko akoby si chcel túto príležitosť vychutnať.
Polláka nechal na lavičke v súbojoch s Brazíliou i Rumunskom, ale potom odohral celý zápas s Anglickom proti svojmu „dvojníkovi“.
„Som šťastný, že som dostal šancu práve v tomto zápase. Volajú ma Bobby, tak som si celý čas najviac všímal Charltona. Zistil som, že mám stále ešte o štyri vlasy viac,“ žartoval. ČSSR podľahla obhajcovi titulu 0:1 gólom z penalty.
Po 27 rokoch sa stretli opäť. Uctievaný Sir Charlton pricestoval na zápas Ligy majstrov v septembri 1997 s výpravou Manchestru United. Sedeli vedľa seba v čestnej lóži v kreslách viceprezidentov svojich klubov.
Pollák prežil väčšinu kariéry vo VSS Košice, od žiačika dlhých dvadsať rokov. Opustil rodný klub ako tridsiatnik. Vojenčil v Banskej Bystrici, stal sa oporou Sparty Praha, po nej si vyskúšal legionársky chlebík v Salzburgu.
„Vtedy mal skoro každý nejakú prezývku. V tomto prípade všetci vedeli, prečo sa Jarovi vravelo Bobby. A myslím si, že on bol na ňu hrdý,“ približuje legendárny obranca Ján Pivarník, ktorý bol len o niekoľko mesiacov mladší ako jeho spoluhráč z VSS i národného tímu.
Technik i bojovník. S dvoma pľúcami
Pollák zažil priam neuveriteľnú reprezentačnú premiéru. Rodák z Medzeva mal dvadsať a nastúpil na Tehelnom poli proti Brazílii. Odohral celý zápas, Československo sa v pamätnom zápase a po Adamcovom hetriku tešilo z výhry 3:2.
Okrem neho sa na ihrisku objavil už len jeden hráč VSS – Pivarník. Aj on v reprezentácii začínal, pripísal si iba druhý štart. „Bobby bol futbalista, ktorý išiel vždy naplno. Či to bol prvý, desiaty alebo stý zápas. Mohol nastúpiť v akomkoľvek mužstve, hral si svoju hru. Udržiaval si vysokú výkonnosť, nemal výkyvy.“
Pollákovi dal šancu tréner Štefan Jačiansky ešte ako tínedžerovi v prvom mužstve VSS. Od začiatku vynikal skvelou technikou, bezchybne ovládal loptu, ale zdobila ho aj nesmierna bojovnosť a kondícia. Bol to hráč s dvoma pľúcami. Výborne dirigoval mužstvo a pripravoval šance spoluhráčom. Pri ňom si vystrieľal korunu kráľa strelcov Ladislav Strausz a vynikal i ďalší kanonier Adolf Scherer.
„Bobby bol motor mužstva a 90 minút bolo pre neho málo. Lopta ho počúvala. Nebol chamtivý po góloch. Mal radosť, keď ho mohol pripraviť či naň prihrať. Zavše ho mohol dať aj sám, ale ponúkol ho spoluhráčovi,“ dodáva Pivarník.
Spolu so Štafurom a Daňkom utvorili legendárnu trojicu v strede poľa. Košické VSS boli na vrchole v roku 1971, keď ich viedol Jozef Vengloš. V lige obsadili druhé miesto, len štyri body za vtedy nedostižnou Trnavou.
O Pollákovej dlhoročnej spoľahlivosti a vysokej výkonnosti svedčí i fakt, že v československej lige nastúpil na 418 zápasov a v rebríčku mu patrí tretie miesto. Zo Slovákov má viac štartov iba Ladislav Kuna (424).
Predĺžená ruka mecenáša Rezeša
Patril aj k ťahúňom československého mužstva, ktoré sa tešilo z titulu majstra Európy v Belehrade.
V závere šampionátu mal smolu. V semifinále s Holandskom, ktoré sa hralo v lejaku, na šmykľavom teréne, ho rozhodca Thomas z Walesu prísne vylúčil a prišiel o účasť vo finále. Prvý i posledný raz v kariére videl červenú kartu…
Po skončení kariéry pracoval ako popredný manažér a funkcionár. V 1. FC a vzápätí i v Sparte Praha sa stal predĺženou rukou futbalového mecenáša Alexandra Rezeša.
Po najúspešnejšej ére košického futbalu v období samostatnosti sa úplne stiahol z verejného života. Vyhýbal sa spoločenským akciám, nechodil na futbal, nestretával sa s bývalými spoluhráčmi.
Pivarník si nespomína, kedy ho naposledy videl. „Bolo to pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Keď sme mali občas nejaké jubileum, on neprišiel. Pôsobil som veľa rokov v zahraničí a keď som prišiel sem-tam do Košíc, pýtal som sa na neho. Ukázali mi jeho dom, s vysokou bránou a oplotením, nebolo nič za ním vidieť. Zodpovedalo to jeho náture,“ približuje Pivarník.
Pollák si už ani ako hráč príliš nepúšťal iných k telu. Bol uzavretý, skôr samotársky.
„Potrpel si však aj na pohodlie, rád sa pekne, módne obliekal, mal vždy dobré auto. Žil si svoj život, kamarátov si prísne vyberal, bolo to jeho rozhodnutie,“ potvrdzuje Pivarník, ktorý takisto nepozná dôvod, prečo sa spoluhráč na dlhé roky uzavrel do samoty.
Jaroslav Bobby Pollák zomrel 26. júna 2020. O niekoľko dní by mal 73 rokov.