Získa Československo titul? Niekto tomu veril. Na veľkej svetovej scéne sa predstavilo opäť aj Československo.
Pred Mexikom 1970 vládol nákazlivý optimizmus. Prvý raz sa stalo, že pred odchodom mnohí fanúšikovia mužstvu verili. Našli sa aj takí, ktorí dúfali v senzáciu ako v Taliansku 1934 alebo Čile 1962, keď sa národný tím vrátil do vlasti so striebornými medailami.
Boli očakávania opodstatnené?
Československo malo mimoriadne silný výber, jeden z najlepších vo svojej futbalovej histórii. Porovnateľný s tým, ktorý o šesť rokov neskôr v Belehrade senzačne oslavoval titul majstrov Európy. Pred Mexikom vyhral šesť zápasov po sebe. A dva roky pred ním zdolal na bratislavskom Tehelnom poli aj najväčších favoritov turnaja Brazílčanov (3:2).
Mužstvo viedol charizmatický tréner Jozef Marko. V debate v týždenníku Tip sa naňho jeden z fanúšikov obrátil: Myslíte si, že budeme majstri sveta? Ja tomu verím!
S niečím podobným sa Marko stretával často. Reagoval zväčša s úsmevom, ale o jednom bol aj on skalopevne presvedčený. Takú kvalitnú reprezentáciu Československo už dlho nemalo.
Optimistické predpovede umocňoval aj fakt, akým spôsobom sa jeho zverenci na záverečný turnaj prebojovali. V 2. kvalifikačnej skupine si poradili s Dánmi aj Írmi. Problémy im robili Maďari, ktorí mali opäť výborné mužstvo.
Od roku 1934 chýbali maďarskí futbalisti na šampionáte len raz. „Žreb nás zaradil do skupiny so súperom, ktorý sa vidí mnohým neprekonateľný," komentoval Marko postupové šance.
Na trénera Marka siahala smrť
A prvý zápas v Budapešti to aj potvrdil. Na Népstadione vyhrali domáci 2:0. Väčším šokom však bola odveta v Prahe. V ostro sledovanom súboji viedli hostia na začiatku druhého polčasu 3:1 a boli lepší.
„Po treťom maďarskom góle som cítil, akoby na mňa siahala smrť," vravel emotívne Marko. Nič nenaznačovalo, že príde veľký obrat. Lenže stredopoliari Kvašňák a Kuna vyrovnali a vybavili veľkú bitku o Mexiko.
Foto: Archív Jozefa Adamca
Markov tím si v konečnom účtovaní pripísal do tabuľky rovnaký počet bodov ako Maďarsko. Musel rozhodnúť tretí zápas týchto súperov na neutrálnej pôde.
Futbalové Československo bolo v stave najvyššej pohotovosti. Na Stade Velodrome v Marseille sa hral 3. decembra 1969 zápas hop alebo trop. Kto zvíťazí, má istú miestenku na šampionáte. Ako jeden zo šestnástich tímov planéty.
Československí futbalisti nastúpili na zápas perfektne pripravení, ukázali výnimočnú koncentráciu a túžbu po víťazstve. V ére spoločného štátu odohrali dovedna 499 medzištátnych stretnutí, tento patril medzi najvýnimočnejšie a najpamätnejšie.
Silnému súperovi nedali šancu, góly strieľali Kvašňák, F. Veselý, Adamec a Jokl. Súper sa dostal k slovu až v poslednej minúte, keď znížil z penalty.
V ten večer hovorili o futbale všetci. „Nezaujímalo ma, či nastúpi na krídle Kvašňák, alebo Veselý, ako sa o tom bavili kolegovia predpoludním vo filmovom klube. Vždy verím našim farbám a nesklamala som sa," tešila sa herečka Jiřina Bohdalová. „Bol som neuveriteľne nervózny," priznával spisovateľ a scenárista Jaroslav Dietl.
Napálení Maďari trhali pohľadnice
Markov asistent Ján Hucko, ktorý nedávno oslávil 88 rokov a stále pracuje ako tréner, pripomína, že to bol najemotívnejší a najlepší zápas, ktorý zažil.
„Maďari boli po ňom nahnevaní. S niečím podobným nerátali. Videli sme, ako trhali pohľadnice, ktoré sa chystali posielať z Marseille už ako účastníci majstrovstiev sveta 1970."
Aj tento zápas prispel k tomu, že mnohí doma videli mužstvo už takmer vo finále. Ale nereálne predstavy živili nielen fanúšikovia. Prispel k ním aj naslovovzatý odborník.
Sir Alf Ramsey viedol Anglicko nepretržite jedenásť rokov, získal s ním titul majstrov sveta 1966 a sedel na jeho lavičke aj na MS 1970. Ešte pred marseillským rozhodnutím navštívil Prahu. V kaviarni Pelikán sa stretol s novinármi.
Tvrdil, že jeho tím je schopný zopakovať úspech z finále vo Wembley pred štyrmi rokmi. A prezradil, aké je jeho ideálne finále v Mexiku. „Potešilo by ma, keby sa v ňom stretli Anglicko a Československo," vyhlásil vzácny hosť.
Foto: SITA/AP
O to väčšie bolo sklamanie, o to tvrdšia kritika sa neskôr valila. V kalkuláciách akoby sa zabudlo, že Československo sa ocitlo v silnej skupine s dvoma top favoritmi celého turnaja: Brazíliou, ktorá sa v Mexiku stala tretí raz majstrom sveta, a Anglickom, ktoré titul obhajovalo. C-skupinu dopĺňalo nepríjemné Rumunsko.
Ramsey už v Prahe vravel o najväčších nástrahách šampionátu. „Sú najmä tri: nadmorská výška, horúčava a nuda." Československí reprezentanti sa nevyrovnali predovšetkým s prvými dvoma…
Do Mexika pricestovali v poslednej chvíli a nezvládli najmä aklimatizáciu. V Guadalajare, ktorá leží v horách vo výške bezmála 1 600 metrov nad morom, im zo všetkého najviac chýbali – sily.
V Prahe nenašli podporu
Marko mal svoju predstavu o záverečnej príprave, ale v Prahe mu ju neschválili. „Do Mexika sme mali ísť aspoň o dva týždne skôr," tvrdil. Žiadal prerušenie ligy, podobne ako pred ôsmimi rokmi, keď mužstvo cestovalo na MS do Čile.
Málokto už vie, že sa vzdal postu trénera, ktorý zastával päť rokov. Oznámil to vtedajšiemu vedeniu ČSZTV. Odmietol cestovať do Mexika a prevziať zodpovednosť za výsledky.
Šéfovia jeho rezignáciu odmietli, odbili ho, že už je neskoro na radikálne zmeny. Ale väčšiu podporu nezískal. Národný tím bol v tom čase takmer slovenský. Obaja tréneri boli Slováci a v 22-člennom kádri bolo 18 slovenských futbalistov!
Foto: Archív M. Z.
„To sa mnohým v hlavnom meste ťažko akceptovalo. Stále sa nemôžem ubrániť pocitu, že vedenie zväzu v Prahe zohralo negatívnu úlohu," zdôrazňuje aj s odstupom času Hucko.
Aj opory tímu si uvedomovali, že všetko nebolo v poriadku. „Priveľa času sme pred MS strávili v Európe, kde sme odohrali tesne pred odletom dva zápasy," vravel slávny kanonier Jozef Adamec. „Keď sme potom začali v Guadalajare trénovať, bola to katastrofa. Mali sme zdravotné problémy, točila sa nám hlava, pociťovali sme obrovskú únavu."
Československo čakal parádny štart, na ktorý sa tešil celý svet. Začínalo s Brazíliou 3. júna 1970. Na kanárikov vyrukovalo s najlepším útokom československej histórie – Petráš, Adamec, Jokl. Petráš už v 12. minúte ukážkovým gólom otvoril skóre. A čoskoro spálil veľkú šancu.
„Občas sa stretneme a len nedávno sa mi prvý raz priznal, že mal prihrať voľnému Adamcovi, ktorý mohol zvýšiť na 2:0," spomína Hucko.
V šatni mali kyslíkové masky
Ak by sa rátali len prvé polčasy, Československo by sa dostalo ďaleko – s Brazíliou remizovalo 1:1 (konečný výsledok 1:4), s Angličanmi 0:0 (0:1) a s Rumunmi viedlo 1:0 (1:2).
V prestávke sa hráči vždy usilovali dať dokopy. „Z ihriska sme išli oblečení priamo pod sprchu a každý mal v šatni kyslíkovú masku," priznával po rokoch obranca Ján Zlocha.
Nič nepomáhalo, československým futbalistom očividne v horúčave rýchlo odchádzali sily. „To je hrozné. To nie je futbal, to sú galeje!" volal niekoľkokrát smerom k lavičke v druhom polčase s Brazíliou Karol Jokl. Usiloval sa prelomiť trápenie, on i spoluhráči vyťahovali všetky fyzické rezervy a vôľové vlastnosti, ale na ľahkonohých virtuózov to nestačilo.
„V sedemdesiatej minúte sa nám zahmlievalo pred očami, nevedeli sme dýchať. Bol som mladý, o aklimatizácii som veľa nevedel, nepripisoval som jej veľký význam. Teraz sa na to pozerám inak," pripomína obranca Karol Dobiaš, ktorý odohral v troch zápasoch plný počet minút.
Okrem neho nechýbal na ihrisku ani minútu jeho trnavský spoluhráč Ladislav Kuna, sparťan Václav Migas a interista Ladislav Petráš, ktorý sa stal najväčšou československou hviezdou v Mexiku.
Petráš strelil na šampionáte oba góly ČSSR, ale tie nestačili. Z očakávanej slávy sa stalo veľké sklamanie.
„Musíme sa nabudúce zamyslieť, akú prípravu zvoliť pred takýmto významným podujatím. Zabudli sme, že liga je každý rok, ale majstrovstvá sveta raz za štyri. Domácu súťaž sme postavili nad majstrovstvá sveta. Neobstáli sme, ale nielen vinou trénera a hráčov," komentoval Marko po poslednom stretnutí s Anglickom.
O uvoľnenie z postu trénera už nemusel žiadať. Kým sa výprava vrátila domov, bol odvolaný…
Brazílčanov dirigoval skvelý Pelé
Excelentne sa s podmienkami vyrovnali Brazílčania. Prostredie im nebolo také cudzie ako Stredoeurópanom a v príprave nenechali nič na náhodu.
„Na šampionát sa spoločne chystali dva mesiace v podobných podmienkach, aké vládli v Guadalajare," pripomína Hucko.
Pritom ani v brazílskom tábore sa nevyhli nečakaným problémom. Niekoľko týždňov pred MS na lavičke trénera Joaa Saldanhu vystriedal Mario Lobo Zagalo.
„S takým presvedčivým víťazstvom proti silnému Československu som nerátal," priznal Zagalo, ktorý sa stal prvým futbalistom, ktorý získal titul majstra sveta ako hráč i ako tréner.
Foto: SITA/AP
V Mexiku jeho zverenci vyhrali všetkých šesť stretnutí a predviedli manifestáciu krásneho útočného futbalu, ktorému velil neopakovateľný Pelé. Zagalo tvrdil, že najviac sa natrápili ešte v skupine s Anglickom, zdolali ho tesne 1:0.
V tíme sa stretli výnimočné osobnosti, svoje kvality potvrdzoval nielen kráľ futbalu Pelé, ale aj Carlos Alberto, Rivelino, Jarzinho, Tostao… Čo meno, to pojem.
„V niečom to bolo jednoduché," hodnotil v rozhovore pre Pravdu Zagalo. „Týmto hráčom nebolo potrebné dávať extra pokyny a motivovať ich, vždy išli na doraz. Vždy chceli dostať zo seba maximum. Ale náročnú úlohu som mal v tom, že sme mali veľa vynikajúcich futbalistov a všetci nemohli nastúpiť. Musel som niekoho posadiť na lavičku a pritom dávať pozor, aby sa neurazil, necítil menejcenný a nevyužitý. Vysvetľoval som mu, že nehrá len preto, lebo v tíme môže naraz nastúpiť iba jedenásť hráčov a vzhľadom na súpera a taktiku som dal prednosť komusi inému."
Brazílčania svoj potenciál naplno využili. Ako turnaj s Československom začali, tak ho s Talianskom skončili. Na Aztéckom štadióne zavŕšili triumfálnu zlatú cestu finálovou výhrou 4:1.
V čom boli majstrovstvá sveta 1970 zlomové
- Po prvý raz rozhodcovia používali žlté karty, ktorými napomínali hráčov. Prvú ukázal rozhodca Kurt Tchenscher (NSR) v zápase Mexiko – ZSSR obrancovi Jevgenijovi Lovčevovi. Celkovo ju vytiahol v otváracom stretnutí šampionátu štyri razy.
- Prvýkrát v histórii bolo povolené striedať. Každý tím mohol vystriedať dvoch hráčov. Dovtedy ak sa niektorý futbalista zranil, mužstvo dohrávalo oslabené.
- FIFA zaviedla novú trofej – Cenu Fair Play pre najslušnejšie mužstvo. Získali ju futbalisti Peru.
- Televízia vysielala premiérovo priame prenosy vo farbe.
Zaujímavosti svetového šampionátu v Mexiku
- Brazília získala tretí raz titul (1958, 1962, 1970). Podľa pravidiel sa stala trvalým majiteľom hlavnej trofeje – Zlatej Nike.
- Pelé sa stal tretí raz majstrom sveta. To sa inému futbalistovi nikdy nepodarilo.
- Finále Brazília – Taliansko 4:1 sledovalo na Aztéckom štadióne v Mexiku 107 160 divákov.
- Rozhodcovia nevylúčili ani jedného hráča.