Prvý polčas sa pomaly chýlil ku koncu. Tak ako ostatní hráči, aj Muamba už myslel na prestávku. V okamihu sa však čosi udialo: pred očami zrazu videl Scotta Parkera, stredopoliara Tottenhamu, dvakrát. Vzápätí počul krik Dedrycka Boyatu, no odpovedať nedokázal.
V tej chvíli už ležal bezmocne na trávniku. Zástava srdca. Muamba mal síce oči otvorené dokorán, no prakticky nežil. Okamžite k nemu pribehli lekári. Tí vytiahli defibrilátor. A začal sa boj o holý život.
Hráči sa modlili, niektorí plakali, iní nervózne pochodovali a čakali, čo bude nasledovať. Každý na štadióne sa obával najhoršieho.
Duchaprítomnosť si zachoval najmä doktor Andrew Deaner, veľký fanúšik Tottenhamu. Ten presvedčil zdravotníkov, aby nechali Muambu, ktorý predtým nemal žiadne zdravotné problémy, na ihrisku. A tam sa ho pokúšali zachrániť – srdce naskočilo po 78 minútach. Až potom ho previezli do jednej z londýnskych nemocníc.
V nej sa rodák z Konga prebudil v pondelok. Spoločnosť mu robili dve sestričky, starali sa o neho deň i noc. Mimochodom, tých strávil na lôžku rovných tridsať. Spoločnosť mu však neustále robil aj jeho záchranca – doktor Deaner.
„Jeho prvé slová boli: počul som, že ste veľmi dobrý futbalista,“ spomína si Muamba na okamihy, keď sa znovu narodil. „Moja odpoveď bola – áno, rozumiem.“ Ňou potvrdil správy o tom, že jeho mozog prežil chvíle hrôzy bez ujmy.
Zápas s Tottenhamom bol pre Muambu posledným v kariére. No nič neľutuje. V súčasnosti je otcom troch synov – jedenásťročného Joshuu, šesťročného Matthewa a trojročného Gabriela.
„V ten deň som odohral svoj posledný profesionálny zápas. Toto je však už za mnou. Podstatné sú v živote iné veci, nie futbal,“ vraví Muamba v rozhovore pre Daily Mail.
V súčasnosti 32-ročný chlapík si naplno uvedomuje, akú dôležitú úlohu zohrávajú v životoch ľudí, najmä tých chorých, lekári, sestričky, celý personál nemocníc.
Foto: Ki Price
„Kvôli pandémii koronavírusu zomierajú aj sestričky. Ich náročnú situáciu si uvedomíte v momente, keď opúšťate nemocnicu. Vtedy sa pýtate samého seba, čo vlastne robí vláda pre týchto ľudí. Prečo im nedá viac peňazí, neocení lepšie ich snahu. Zatiaľ čo my sa bavíme, hráme len tak futbal, oni musia byť vždy pripravení pomáhať nám,“ upozorňuje Muamba.
A ako by vyjadril jediným slovom to, čo sa udialo pred ôsmimi rokmi?
„Predovšetkým by som použil slovo vďačnosť. Vďačný som najmä doktorovi Deanerovi. Bol to on, kto rozhodol, že ma vezmú do nemocnie, ktorá bola vzdialená sedem míľ a nie do bližšej v Middlesexe. Šanca na prežitie v nej bola vraj menšia. Mimochodom, doktor Deaner nemal na náš zápas ani vstupenku, použil synovcovu,“ poukazuje na hru osudu.
Muamba je silno veriaci človek. Verí, že všetko, čo sa deje, sa deje z nejakého dôvodu. Tak, ako sa občas stávajú zázraky vo futbale, prichádzajú aj v bežnom živote.
V tom jeho sa už jedného dočkal. Prišiel po 78 minútach hrôzy…