„Každý sa občas dopustí chyby, odpúšťam tým, ktorí ju urobili a odkazujem všetkým, že kým som na ihrisku, tak žijem,“ usmieva sa legendárny futbalový tréner, ktorý sa v dobrej kondícii i zdraví dožil v pondelok 88 rokov.
Vedie chlapcov v Karlovej Vsi
Narodeniny oslávil na trávniku. Podieľa sa na výchove talentov v špičkovom mládežníckom klube FKM Karlova Ves, v ktorom pôsobí už pätnásť rokov. Patrí medzi najstarších aktívnych trénerov mládeže na svete. A možno je aj najstarší. Presné štatistiky neexistujú.
„Hovorí sa, že koho predčasne pochovajú, bude dlho žiť. Mne sa to už podarilo, 88 rokov nie je málo, ale je to len číslo. Tí dvaja snehuliaci, ktorí teraz predstavujú môj vek, nie sú pre mňa strašiakom. Na môj vek mám solídnu kondíciu, k čomu prispieva aj životospráva. Cítim sa celkom dobre a do truhly sa nechystám,“ vraví.
VIDEO: Legendárny futbalový tréner Ján Hucko sa podieľa na výchove talentov
Pripomína si aj iné významné jubileum. Šesťdesiat rokov sa venuje trénerskej práci.
„Dodávam, že prakticky bez prestávky, najväčšiu som zažil asi teraz, keď nám koronavírus zabránil dva mesiace trénovať. Ale už opäť nabiehame na tradičný tréningový rytmus, hoci len postupne a opatrne,“ približuje trénerský doyen, ktorý momentálne vedie s kolegom Máriom Rovenským chlapcov do 15 rokov.
Absolvoval FTVŠ a potom na Filozofickej fakulte UK vyštudoval psychológiu, čo je pre trénera výborná kombinácia.
„Mal som 73 rokov a už som si myslel, že s trénerstvom seknem. Vtedy prišiel za mnou šéf karloveského klubu Jozef Čahoj a presviedčal ma, aby som to u nich skúsil. Chvíľu som sa zdráhal, ale práve vtedy položili nový trávnik a keď som videl, v akých podmienkach budem pracovať, súhlasil som. A zostal som tu doteraz,“ pokračuje.
V Trnave vybojoval titul i semifinále EPM
Trénoval špičkových futbalistov, reprezentantov, viedol veľké tímy. Nepovažuje prácu s mládežou za druhoradú?
Foto: Pravda, Ivan Majerský
„Pre mňa je úplne prirodzená,“ tvrdí Hucko. „Som vyštudovaný pedagóg, viacero rokov som učil aj na gymnáziu na Bílikovej, som zvyknutý na prácu s mladými. Keď som s nimi každý deň, aj ja sa cítim mladší. Desať rokov som pôsobil aj v Kuvajte a tam som tiež viedol mladých hráčov. Po návrate som bol doma už dvadsať rokov a ešte si na mňa spomenuli, volali ma späť. To som mal však už 82 rokov a s vďakou som odmietol.“
Hucko dva roky viedol slávne trnavské mužstvo a získal s ním v roku 1969 druhý titul z piatich. Bojovali spolu aj v pamätných zápasoch s Ajaxom Amsterdam v semifinále EPM, súčasnej Lige majstrov. Do finále chýbal malý krôčik.
Tím vybudoval mág Anton Malatinský. Keď získal historický prvý titul, prijal ponuku zo zahraničia. Štafetu po ňom prevzal Hucko a často sa vravelo, že s takým perfektným mančaftom by ďalší titul oslavoval skoro každý.
„Nebolo to celkom tak, pretože mužstvo bolo nabité osobnosťami, polovica hráčov pôsobila v reprezentácii. Lídrom bol vynikajúci futbalista Jozef Adamec, ale bol to známy búrlivák, nie všetci si s ním poradili. Pokračovať po takom trénerovi, akým bol Malatinský, nebolo jednoduché.“
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Spomína si na tréning, na ktorom si zahral spolu s vtedajšími hviezdami. „V jednej futbalovo nemožnej situácii som z voleja vystrelil a dal gól. To bol možno detail, ale aj Adamec i ďalší spozorneli, zistili, že viem kopnúť do lopty. Mám pocit, že vtedy ma definitívne akceptovali, získal som si rešpekt.“
Petržalka vyžmýkala za neho 100-tisíc
Nepopiera, že futbalovo to bolo stopercentne pripravené mužstvo, v ktorom nemal príliš čo meniť.
„Sám vždy zdôrazňujem, že tento tím bol Malatinského dielo. Ale podobnú situáciu som zažil aj ja. Pred príchodom do Trnavy som ako mladý tréner budoval nový Slovan, boli v ňom takí hráči ako Vencel, Popluhár, Jokl, Čapkovičovci, skončili sme v silnej federálnej lige druhí. Po mne nastúpil Michal Vičan a dotiahol aj moju prácu, získal s belasými PVP i titul. Rovnaká situácia nastala na začiatku sedemdesiatych rokov, opäť som bol v Slovane, v polovici tretej sezóny ma vymenil Jozef Vengloš a na jej konci sa tešil z titulu…“
Medzi Trnavou a Slovanom vládla elektrizujúca rivalita. Hucka si za nástupcu v Spartaku vybral sám Malatinský. Jeho prestup do Trnavy však priniesol aj kurióznu situáciu.
„Keď som skončil v Slovane, viedol som chvíľu Kovosmalt Petržalka,“ spomína Hucko.
„Postúpili sme z tretej do druhej ligy. Funkcionári sa dozvedeli, že Malatinský chce, aby som prebral Trnavu. Chodili za mnou ešte pred koncom sezóny a žiadali, aby som im podpísal zmluvu. Bolo mi to čudné, na takú dohodu bolo dosť času, ale napokon ma uhovorili a podpísal som ju na ďalší rok.“
Vtedy sa ohlásili Trnavčania a musel ich odmietnuť. „Ak ma chcete, rokujte s Petržalkou,“ vravel im.
Dohoda sa zrodila, ale okolnosti boli nevídané. Hucko sa stal najdrahším slovenským trénerom.
„Petržalčania za môj prestup vyžmýkali z Trnavy stotisíc korún, išlo na tú dobu o mimoriadne vysokú sumu a najmä to nebola bežná prax.“
Foto: SITA, Branislav Bibel
Chceli ho Malatinský, Marko, Masopust i Galis
Dodnes si cení, že si ho vybrali traja velikáni na M. Veľkú dôveru mu najprv prejavil Malatinský. Ale nebol sám. Hucko sedel aj na lavičke československej reprezentácie. Najskôr mu ponúkol post najbližšieho spolupracovníka Jozef Marko a neskôr aj Josef Masopust.
„To bola pre mňa obrovská česť. Malatinský bol pre mňa vzor. Cením si, že takí veľkí hráči a tréneri si ma vybrali za asistenta. Nikdy som netušil, že môžem niečo podobné vo futbale zažiť. Prišiel som do Bratislavy z rodného Dolného Kubína študovať a chcel som sa potom vrátiť domov. Mohol som aj ako hráč dosiahnuť viac. Preferoval som však školu. Nikdy to nie je jednoduché rozhodnutie, ale štúdium bolo pre mňa vždy na prvom mieste.“
Jedným z vrcholov trénerskej práce bola účasť na majstrovstvách sveta 1970 v Mexiku – v pozícii Markovej pravej ruky.
"Mali sme vynikajúce mužstvo, ale v skupine sme narazili na Brazíliu, Anglicko a Rumunsko a šampionát sa pre nás skončil veľkým sklamaním. V tíme bolo z 22 hráčov 19 Slovákov a aj obaja tréneri boli zo Slovenska. Taká bola vtedajšia realita, bolo jasné, kde sa koncentrovala kvalita. Asi sa na mňa v Prahe nahnevajú, ale nebola to pre pražské šéfstvo ideálna situácia.
Podmienky na prípravu na šampionát neboli optimálne, doplatili sme najmä na neskorý príchod a nedostatočnú aklimatizáciu vo vysokej nadmorskej výške v Mexiku," domnieva sa Ján Hucko, ktorý v reprezentácii pôsobil aj v samostatnej slovenskej ére, keď ho do realizačného tímu pozval tréner Dušan Galis.