Žil v Rijeke, zomrel v Rijeke…
Život juhoslovanského reprezentanta si na brehu Jadranského mora ctia ako máloktorý iný.
Prečo? Nuž čítajte.
Petar Radakovič sa narodil 22. februára 1937 v talianskom Fiume. Za národný tím Juhoslávie odohral 19 zápasov a história si ho pamätá predovšetkým za štvrťfinálový gól proti Nemecku. Mimochodom, Radakovič odohral celých 90 minút aj v semifinále proti Československu. Jeho tím prehral 1:3.
Ale späť do Rijeky…
Radakovič začal s futbalom práve tam už v roku 1952 – v klube vtedy nazývanom NK Kvarner. V seniorskom mužstve debutoval 13. augusta 1954 v pohárovom zápase proti NK Lokomotiva – na výhre 5:1 sa podieľal jedným gólom.
Počas prvých piatich sezón postúpil s Rijekou z tretej do najvyššej súťaže. V roku 1959 sa s tímom prebojoval do semifinále, v ktorom prehrali s Crvenou Zvezdou Belehrad 0:2. O rok neskôr ho vymenovali za najlepšieho hráča Rijeky a za najlepšie pravé krídlo v celej Juhoslávii. Tento status obhájil aj v nasledujúcich dvoch rokoch.
Bol taký dobrý, že neprešiel mesiac, aby nedostal aspoň jednu ponuku zo slávnych belehradských mužstiev. Zároveň bol taký verný, že nikdy nad tým ani len neuvažoval. Žil iba pre Rijeku, za ktorú odohral 408 zápasov a strelil 68 gólov. Mimochodom, je držiteľom najrýchlejšieho gólu v histórii juhoslovanského futbalu – stačili mu naň tri sekundy.
Na jar 1963 počas desaťdňového turné v Západnom Nemecku začal mať problémy so srdcom. Ignoroval ich. Neveril, že telo mladého futbalistu môže niečo zastaviť.
O dva roky neskôr mu oddych odporučili už aj lekári. Poslúchol, aby sa o tri mesiace vrátil v poslednom zápase sezóny – v dueli proti Crvenej Zvezde. Ukázalo sa však, že problémy neodzneli. Musel podstúpiť intenzívne vyšetrenia a niekoľko terapií.
Nedal si však povedať a vrátil sa opäť. Počas prvých dvoch stretnutí sezóny 1966/67 sa jeho problémy nezopakovali, ale keď Rijeka pricestovala do Splitu na chorvátske derby proti slávnemu Hajduku, vypýtal sa dole už po 25 minútach.
Dohovárala mu rodina i lekári, všetci tvrdili, že v takomto stave nemôže jeho futbalová kariéra pokračovať. No on im neveril. Až prišiel 1. november 1966 a Radakovič dostal počas tréningu infarkt. Zomrel počas cesty do nemocnice.
O deň neskôr ho na miestnom cintoríne Trsat vyprevádzalo na druhý svet 15-tisíc ľudí.