V sezóne 1995/1996 dosiahol 29 gólov, čo je dodnes rekord najvyššej slovenskej súťaže. Až v minulom ročníku ho vyrovnal Slovinec Andraž Šporar.
"Priznám sa, že vtedy som nad rekordom nepremýšľal. V predposlednom zápase sezóny som vyrovnal s 27 gólmi nástrel Peťa Dubovského, v poslednom som strelil dva góly a prvá reakcia trénera Kozáka sa niesla v duchu ‚škoda, že nie je trojka vpredu, to by si každý pamätal.‘ Nemyslel som si, že rekord vydrží tak dlho.
A Šporar? Rekordy sú na to, aby sa prekonávali. Určite som mu neprial nič zlé, ale na rovinu poviem, že ma stále hreje pri srdiečku, že rekord patrí aj mne," uviedol 47-ročný Róbert Semeník v profilovom rozhovore na webe futbalsfz.sk.
Študijné povinnosti
Na ihrisku býval kapitán, ale dnes nadporučík Semeník pracuje v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici a plní si aj študijné povinnosti. Otec troch dcér sa pripravuje na blížiace sa bakalárske skúšky.
Foto: SITA, Ján Slovák
„Po nástupe do tejto práce absolvujete trojmesačné školenie v Nitre, respektíve základný a nadstavbový kurz. Ja som si vybral kurz so zameraním na výkon trestu. Stal som sa podporučíkom, v súčasnosti mám hodnosť nadporučík. Ďalší postup je podmienený magisterským štúdiom. O mesiac ma čakajú štátne skúšky bakalárskeho štúdia, potom plánujem pokračovať v magisterskom štúdiu,“ referoval niekdajší skvelý futbalista, aj osemnásobný reprezentant SR.
Semeník študuje telesnú výchovu – trénerstvo.
„Prvý ročník som sa venoval odboru futbal, ale denné magisterské štúdium je možné študovať iba v Bratislave, čo neprichádza do úvahy. V druhom ročníku som teda požiadal o zmenu, študujem kondičného trénera. Čo sa týka štúdia, nie je to ľahké. Fyzika a chémia mi dali zabrať už na základnej škole, pribudla fyziológia – niektoré predmety idem len tak tak na éčko. Nie je jednoduché skĺbiť zamestnanie, rodinu a školu,“ priznal bývalý skvelý futbalista.
Ľudia ho spoznávajú
V rozhovore zo seriálu „Čo je s vami?“ Semeník priznal, že s odsúdenými chodí niekedy do mesta a ľudia ho spoznávajú.
„Zatiaľ som sa s ničím negatívnym nestretol. A navyše, v poslednom období nosíme pekné uniformy. Spoznávajú ma aj odsúdení, najmä tí z Košíc. Z profesionálneho hľadiska sa s nimi nechcem púšťať do debát, treba si udržať určitý odstup. Na druhej strane, ak dostanem otázku, rád odpoviem,“ pokračoval dvojnásobný majster Slovenska s tímom 1. FC Košice.
Okrem Košíc úspešne pôsobil v Dukle Banská Bystrica, tureckom Genclerbirligi, či českých tímoch FK Teplice a FK Drnovice a krátko aj v slovenskej reprezentácii. Teraz priznal, že si zahral aj v reprezentačnom výbere Ústavu na výkon trestu na turnaji v Česku.
„Niečo sa šepkalo o vzniku reprezentácie zboru väzenskej justičnej stráže, dokonca aj s podporou SFZ v súvislosti s dresmi, ale nemám žiadne bližšie konkrétne informácie. Ak by ma niekto oslovil, rád pomôžem,“ spresnil.
Na otázku, či o jeho skúsenosti niekto neprejavil záujem aj z vrcholového slovenského futbalu, odpovedal: "V časoch aktívnej kariéry som si myslel, že aj v budúcnosti zostanem pri futbale. Bohužiaľ, žiadna ponuka neprišla. Až nedávno sa ozvali zástupcovia z Ružomberka s myšlienkou venovať sa útočníkom v dorasteneckých kategóriách. Prišla korona, takže je ticho, ale možno sa ešte ozvú.“