Vyše štvrťstoročie sa posúval z jedného brazílskeho veľkoklubu do druhého. Vyskúšal si aj angažmán vo francúzskom Ajacciu. Ako to dokázal? Trikmi, prešibanosťou a ľudskosťou. Za celú kariéru odohral sotva 30 zápasov, no dostával odporúčania od najväčších futbalových osobností svojej generácie.
A v konečnom dôsledku bol platným členom tímu, aj keď dnes už 57-ročný bývalý útočník nikdy neskóroval.
Ani Ježiš nevyhovel všetkým
„Chcel len svoj kus koláča,“ vravel Kaiserov bývalý spoluhráč z Américy Oliveira Anastacio pre FourFourTwo: „Túžil byť súčasťou tímu, chcel, aby ho brali ako futbalovú celebritu, no odmietal povinnosti futbalistu.“
Kaiser napriek absencii talentu uspel. Vďaka priateľskosti, vypočítavosti a šarmu.
Vyrástol v chudobnom prostredí favely v Riu de Janeiro. Chcel viesť lepší život, manuálnej práci sa vyhýbal. Bol všetkým od gigola až po plánovača večierkov pre mafiu. No najmä, bol „najlepší futbalista, ktorý nikdy nehral“, ako ho opísal priateľ a 41-násobný brazílsky reprezentant Renato Gaúcho.
Podvodník, ktorý pôsobil vo Flamengu, Fluminense, Botafogu či Vasco de Gama, o sebe prehlásil: „Chcel som byť medzi ostatnými hráčmi, viesť život ako oni, no nechcel som hrať futbal. Ak zamestnávatelia chceli, aby som hral, je to ich problém. Ani Ježiš nevyhovel všetkým. Prečo by som mal ja?“
Ako je možné, že napriek tomuto postoju vybudoval úspešnú kariéru?
Kaiser vymetal a organizoval nočnú zábavu v Riu de Janeiro. Poznal všetky futbalové osobnosti 70. a 80. rokov v Brazílii. Pri prestupoch dostával odporúčania od priateľov ako Zico, Romário, Bebeto či Carlos Alberto. To bol prvý bod plánu, ktorý opakoval.
Pri podpise zmluvy presadil, aby po príchode do klubu prvé tri týždne trénoval individuálne a dostal sa do zápasovej kondície. Spočiatku mal atletickú postavu, pôsobil ako futbalista. Keď sa však objavil na tréningu so spoluhráčmi, nastával problém. Bol útočník, no nevedel poriadne vystreliť na bránu. Ani nemusel.
Zakaždým nafingoval svalové zranenie, nebolo jednoduché odhaliť, či klame. V tom čase nebola stanovená presná doba liečby. Kaisera to vyradilo na niekoľko týždňov a mesiacov, počas ktorých dostával plat a užíval si popularitu profesionálneho futbalistu. Nikomu v kabíne jeho prítomnosť neprekážala.
„Jeho prejav bol vynikajúci. Ak ste mu umožnili otvoriť ústa, odzbrojil vás svojím šarmom,“ spomína majster sveta z roku 1994 Bebeto. Alexandre Torres, ďalší brazílsky reprezentant, dodáva: „V kolektíve vytváral radosť, šťastie a pohodu. Rozprával príbehy, ktoré hráčom umožnili snívať. To je dôvod, prečo ho všetci mali radi.“
Futbal je marketing
V dobe bez internetu bolo náročné vypátrať informácie o večne zranenom futbalistovi, zvlášť v chaotickej krajine akou bola a aj je Brazília. Kaiser mal množstvo priateľov medzi novinármi, ktorí na požiadanie písali na jeho adresu chválospevy.
Prekypoval i priehrštím rôznych trikov, vďaka ktorým sa pre zamestnávateľov stával nenahraditeľný a pre potenciálnych kupcov zaujímavý. Používal v tom čase nie úplne bežné zariadenie, mobil. Hovoril v angličtine, tomu v brazílskom prostredí málokto rozumel. Predstieral rokovania s konkurenčnými klubmi, zvyšoval svoju cenu.
O Kaiserovom príbehu dokonca natočili film. Pozrite si trailer.Jeden z brazílskych klubov dokonca priviedol šarlatána, ktorý mal pomôcť neustále zranenej hviezde. Kaiser povedal: „Doktor, niektoré veci nevylieči ani čierna mágia,“ a poslal ho preč. Ochotne platil dorastencom, aby ho na tréningu faulovali a mohol predstierať zranenia.
S loptou sa stretol len v prítomnosti fotoreportérov. Keď prišiel i majiteľ klubu, podplatil fanúšikov, aby skandovali jeho meno. „Futbal je hlavne marketing,“ hovorieval.
Carlos Henrique Kaiser nebol futbalista, no iluzionista. Keď prestúpil do Flamenga, vyšiel na jeho žiadosť článok, podľa ktorého pomohol Independiente k víťazstvu v juhoamerickej Lige majstrov. V skutočnosti to bol skoro menovec Argentínčan Carlos Enrique.
Keď ho ako brazílsku hviezdu predstavili vo francúzskom Ajacciu, očakávali, že pred fanúšikmi predvedie pár kúskov s loptou. Žiadne neovládal, tak všetky lopty okamžite nakopal do hľadiska a ľudia ho za to milovali.
Počas pôsobenia v Bangu prišiel zlomový moment. Majiteľ klubu mal už plné zuby maródky svojej hviezdy, Kaisera posadil na lavičku a osem minút pred koncom za nepriaznivého stavu 0:2 mal ísť na pľac. Na okolnosti zaspomínal pre magazín FourFourTwo:
„Začal som sa rozcvičovať a vedel som, že ak nastúpim, bude to moja smrť. Fanúšikovia súpera na mňa začali pokrikovať. Preskočil som plot a začal sa s nimi biť. Dostal som červenú kartu a nemusel som nastúpiť.“ Po zápase do šatne napochodoval rozhnevaný majiteľ klubu, no Kaiser bol naňho pripravený:
„Povedal som mu, že v mojom živote zastúpil otca, ktorého som stratil v trinástich. Natáral som mu toho veľa o pokrikoch fanúšikov, podľa ktorých mal byť zlodej, a že som nechcel dopustiť, aby pošpinili jeho meno. Objal ma, pobozkal a pripravil nový kontrakt s lepšími platovými podmienkami.“
Tučný Maradona
Z Kaiserovho rozprávania je náročné rozoznať, čo je pravda a čo fikcia. Väčšinu z jeho historiek však už potvrdili bývalí spoluhráči. Najviac zápasov, pätnásť, odohral vo Fluminense, kde si naňho zaspomínal kondičný tréner Marcos Meira:
„Musel som s ním pracovať ako s každým iným. No ako len vyzeral… Bol tučný, mal tie jeho typické slnečné okuliare a hviezdne maniere. Každý vedel, že je to len vtip. Nechápali sme, ako sa dostal do Fluminense. Neustále mal nejaký problém, zranenie, nebol ani len v kondícii, aby trénoval.
Strieľal zle, hral ešte horšie, hráči sa z neho smiali. ,Odkiaľ vzal klub tohto Maradonu?' pýtali sa. Volali ho Maradona a skutočne tak vyzeral, akurát bol tučný.“
Kaiser v súčasnosti počas rozhovoru pre FourFourTwo.
Kariéra Carlosa Kaisera trvala 26 rokov, odohral približne jedno stretnutie na sezónu. Ako útočník nikdy neskóroval a neasistoval na gól. Okrem toho však prežil všetko, čo iní hviezdni futbalisti v Brazílii. Bol slávny, bohatý a ženami obletovaný.
Taký je aj dnes, keď pracuje ako osobný fitnes tréner pre ženy. Jediná živá duša neprejde telocvičnou bez toho, aby s najväčším iluzionistom v histórii futbalu neprehodila pár slov. Carlos Henrique Raposo dosiahol bez relevantných schopností všetko, po čom túžil.
Pretože nielen futbal, no i život je marketing.