Plešatý Poliak bol roky na nezastavenie. Komunisti mu prestup nedopriali

08.04.2020 21:40
Gregorz Lato
Gregorz Lato. Autor:

Sú hráči, ktorých prínos docenia až nasledujúce generácie. Síce vynikajú, ale spoločnosť akoby na nich zabúdala. Jedným z nich je aj Gregorz Lato. Legendárny poľský kanonier v stredu oslávil okrúhle 70. narodeniny.

Ak by ste do synonymického slovníka napísali Lato, jednou zo správnych odpovedí by mohlo byť aj slovo majstrovstvá sveta vo futbale. Rodák z Malborku zažiaril až na troch z nich – v roku 1974, 1978 i 1982 v Š­panielsku. Na každom zo šampionátov zanechal výraznú stopu.

Útočník, resp. rýchly krídelník, strávil väčšinu svojej kariéry v klube Stal Mielec – odohral zaň neuveriteľných 272 ligových duelov a strelil 111 gólov. S tímom oslávil dva poľské tituly a dvakrát sa stal najlepším strelcom súťaže.

Mal jedinú smolu. Žil na zlej strane železnej opony – v najproduktív­nejšom veku musel hrať v poľskej najvyššej súťaži, prestúpiť mu dovolili až po tridsiatke. Pravda, to mal už najlepšie roky za sebou.

Lato síce za Stal Mielec žiaril, ale keď na seba obliekol poľský národný dres, jeho výkon ešte stúpol. Predovšetkým vďaka nemu sa o rokoch 1972 – 1982 hovorí ako o zlatých časoch poľského futbalu.

Nebol to žiadny Maradona, ktorý by na seba pútal pozornosť. Sólo, aké tento Argentínčan predviedol v semifinále proti Anglicku 1986, tento Poliak nikdy nepredviedol. Po jeho akciách sa obrancovia spravidla hanbiť nemuseli. Lato bol totiž stopercentný tímový hráč – vždy najlepšie vedel, kedy prihrávať a kedy strieľať.

Poliak ohúril svet na šampionáte 1974 v NSR – so siedmimi gólmi sa stal najlepším strelcom podujatia. Predovšetkým jeho zásluhou Poliaci zdolali Argentínu, Švédsko, Juhosláviu i Brazíliu. Napokon skončili tretí za domácimi Nemcami a druhými Holanďanmi.

O štyri roky neskôr v Argentíne boli piati. Ich ústrednou postavou bol opäť Lato. V zápase proti domácim hviezdam jeho gólovú hlavičku vyrazil Mario Kempes päsťou, ale následnú penaltu Lato nepremenil. A bolo po medailových nádejách.

Už ako veterán sa zúčastnil aj na svetovom šampionáte 1982 v Španielsku. Rolu strelca prenechal vychádzajúcej hviezde – Zbigniewovi Boniekovi. Na nejeden gól mu prihral.

Poliaci opäť skončili tretí, Lato tak získal druhý bronz v priebehu ôsmich rokov. V dvadsiatich zápasoch, ktoré dohromady odohral na všetkých troch MS, strelil desať gólov a na sedem prihral.

Na sklonku kariéry ho lanáril aj sám Pelé, no ponuku z New York Cosmos odmietol. Z Poľska napokon zamieril do Lokerenu, posledné dva roky kariéry strávil v Mexiku.

Napriek jeho nesporným úspechom na najvyššom fóre akoby UEFA naňho zabudla. Nezaradila ho medzi 50 európskych najväčších hviezd. Akoby len podčiarkla to, čo si dlhodobo všetci mysleli – Grzegorz Lato bol jedným z najviac podceňovaných hráčov v histórii futbalu.

Počas 90. rokov bol trénerom viacerých poľských klubov.

Vstúpil do politiky za stranu Zväz demokratickej ľavice (Sojusz Lewicy Demokratycznej), v rokoch 2001 až 2005 bol členom poľského Senátu. 30. októbra 2008 sa stal predsedom Poľského futbalového zväzu.

#Gregorz Lato
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku