Na tanieri nezhreším. V Žiline som začínal s dvesto eurami

04.04.2020 10:02
Peter Pekarík
Peter Pekarík počas domáceho tréningu. Autor:

Každá životná skúsenosť je na niečo dobrá, ale Peter Pekarík (33) by si túto hádam aj odpustil. V polovici marca jedného z jeho spoluhráčov v Herthe Berlín pozitívne testovali na koronavírus a slovenský obranca musel povinne zostať doma. Dva týždne sa pripravoval iba medzi štyrmi stenami.

Ako sa udržiavate vo fyzickej forme?

Klub okamžite zareagoval a každému hráčovi zabezpečil do domáceho prostredia stacionárny bicykel a ostatné posilňovacie pomôcky. Počas karantény som každý deň absolvoval dvojfázové online tréningy Na obrazovke som videl kondičného trénera a tiež mozaikové zobrazenie spoluhráčov, ktorých spätne snímala kamera. Takéto tréningy nám tiež pomáhajú udržať sa v pozitívnej nálade a utužujú kolektívneho ducha. V pondelok sa nám všetkým skončila domáca karanténa a pokračujeme v doobedňajších hodinách online tréningov, poobede nám zasa naordinovali individuálny beh v odľahlých parkoch, kde sa nezdržiava veľa ľudí.

Dá sa vôbec stopercentne pripravovať s (ne)vedomím, či v najbližšom čase zasiahnete do futbalového diania?

Všetci sme sa ocitli v rovnakej situácii. Trvá to tri týždne, čo nie je až taká dlhá doba. Cítim rovnakú motiváciu, psychicky som nastavený na maximálny tréningový výkon. Ak by však pandémia trvala ešte niekoľko mesiacov, bol by to veľký test na psychiku všetkých vrcholových športovcov. Bundesliga je síce pozastavená do konca apríla, no rozhodnutia sa vzhľadom na šíriaci sa koronavírus neustále menia. Pri tréningu robím všetko na maximum – tak, aby som bol v prípade obnovenia súťaže 100-percentne pripravený. To jediné môžem v tejto chvíli urobiť a ovplyvniť.

Môže sa športovec vypnúť k rovnakému tréningovému výkonu sám doma medzi štyrmi stenami ako v športovom areáli v spoločnosti kolegov?

Záleží, ako sa sám nastaví a motivuje. Futbal je kolektívna hra, teraz sme sa však po celý čas pripravovali individuálne doma. Futbalistom chýbajú spoločné tréningy, v ktorých môžu rozvíjať dynamiku, rýchlosť, vytrvalosť, venovať sa nácviku herných a zápasových činností alebo osobným súbojom v modelovanom zápase. Pochopiteľne, takýto tréning sa doma nasimulovať nedá. Avšak z hľadiska kondície a silového zaťaženia sa dokážu hráči pripraviť aj v domácom prostredí. Každý deň potrebujú kvalitný program a správne zaťaženie.

Čo sa stane s futbalistom, ktorý si tri týždne nekopne do lopty?

Mesiac bez spoločného tréningu je relatívne dlhý čas. Nebola to však žiadna dovolenka, každý deň som sa pripravoval dvojfázovo. Pripomínalo mi to kondičné sústredenie, počas ktorého v prvých dňoch vidíme loptu len veľmi zriedkavo. Po takejto pauze potrebuje každý hráč určitý časový priestor na to, aby sa dostal do hernej či zápasovej pohody. Pri spoločných tréningoch sa do toho futbalista dostane veľmi rýchlo.

Čo je po návrate na trávniky najnáročnejšie?

Dostať sa opäť do zápasového rytmu. Hráči trénovali štyri týždne individuálne, ak by potom mali okamžite naskočiť do bundesligového diania, bola by to vzhľadom na nahustený program a dobiehanie zápasových termínov extrémna záťaž. Obavy majú aj samotné kluby.

Dodržiavali ste v karanténe denný režim ako počas sezóny?

Áno, pretože zdravá strava je jedným zo základných pilierov životosprávy i futbalovej kariéry. Nie je to pre mňa žiadna móda, ale potreba pre vrcholový športový výkon a udržanie dobrého zdravia. Navyše, ak si chcem predĺžiť kariéru čo najdlhšie, iná cesta nie je. Veľmi rýchlo som si však zvykol, sám vidím, ako sa mi za to moje telo v tréningoch i zápasoch odvďačí. Dbám však aj na kvalitný spánok, ktorý je najlepšou formou regenerácie.

Znamená to, že ani počas karantény ste nezhrešili?

Nie v tomto smere som na seba veľmi prísny.

Máte v Herthe výživového poradcu?

V tomto smere je veľmi aktívna moja manželka Lujza, ktorá sleduje všetky aktuálne trendy. Číta odborné články a vedecké štúdie, komunikuje s našimi priateľmi – lekármi. Zaujíma sa o veci, ktoré môžem v stravovaní alebo v regenerácii vylepšiť a ktoré mi môžu následne pomôcť aj vo futbale. Aktuálne sa snažím zvýšiť príjem antioxidantov a vylúčiť z mojej stravy všetko nadbytočné, aby som konzumoval len jednoducho pripravené výživné potraviny a telo nebolo zaťažené trávením jedla. Preto nekonzumujem sladkosti, čipsy, nič, čo obsahuje chemické či konzervačné látky. Vďaka jednoduchej zdravej strave som za posledných osem rokov nepotreboval žiadne antibiotiká.

Máte obavy z budúcnosti viac ako športovec alebo ako bežný človek?

Koronavírus zasiahol diane na celom svete a poznačil život každého z nás. Nikto nebol na takúto situáciu pripravený. Zmenili sa nazákladnejšie veci ako stretávanie ľudi v spoločnosti, sloboda pohybu a cestovania, bežné nakupovanie v obchode, drogérii či rôzne vybavovačky na úradoch. Mnohí ľudia dokonca stratili príjem. Mimoriadna situácia si vyžaduje spolupratričnosť a zodpovednosť – nielen za seba samého, ale aj za ľudi okolo nás. Treba rešpektovat nariadenia zdravotníkov. Len tak sa to upokojí. Šport je dnes až druhoradý. Našou momentálnou pririotitou je zdravie.

Veľa sa dnes hovorí o ekonomickej kríze, ktorá zaiste neobíde ani šport. Je dobré, že futbalové prostredie, v ktorom neraz lietali šialené čiastky, sa bude musieť uskromniť?

Futbalové kluby v Nemecku citlivo zvažujú každý jeden transfer. Pri nákupoch investujú a očakávajú návratnosť a zisk z televíznych práv, reklamy, marketingovej atraktivity a iných zdrojov. Futbal je aktuálne najpopulárnejší šport na svete a sledujú ho fanúšikovia priamo na tribúnach, v televízii, v médiách – je hybnou silou, ktorá ich motivuje, aby preferovali produkty od značiek klubových sponzorov. Nákupom populárneho hráča mužstvo priťahuje ich pozornosť a tým aj sponzorov. Ceny hráčov sú teda výsledkom trhového mechanizmu. Žiadny klub predsa nevyhadzuje peniaze von z okna.

Pri niektorých prestupoch to tak vyzerá…

Pravda, sú aj prípady, keď boháč zaplatí neuveriteľne vysokú čiastku za hráča, ktorého si dopraje ako drahú hračku. Napríklad katarskí majitelia PSG vysolili za Neymara 222 miliónov eur. Je pravdepodobné, že v prípade krízy sa tieto sumy opäť dostanú do nižších čísel – v poslednom období boli mnohé čiastky neprimerane vysoké a asi ani nezodpovedali realite. Myslím transfery, ktoré presahovali hodnotu 100, 150 či dokonca 250 miliónov eur. Na druhej strane môže ekonomická kríza mnohé futbalové aj iné športové kluby zruinovať a položiť na kolená.

Tento článok je súčasťou novej prílohy Šport extra. V denníku Pravda ju nájdete vloženú každý piatok.

V najnovšej prílohe denníka Pravda Šport Extra...
V najnovšej prílohe denníka Pravda Šport Extra si môžete prečítať o príprave športovcov v karanténe či rozhovor s najlepšou slovenskou futbalistkou. Autor: SITA/AP

Je správne, že futbalisti dnes zarábajú násobne vyššie sumy ako lekári či vedci?

Vnímam to komplexne. V krajinách ako Anglicko či Nemecko zo všetkých chlapcov, ktorí prídu do futbalovej akadémie, sa neskôr presadí iba 0,5 percenta z nich. Svoju prvú profesionálnu zmluvu som podpísal ako 16-ročný a moja mesačná mzda bola v prepočte 200 eur. Navyše, dnes majú intelektuálne talentovaní ľudia viacero možností na Slovensku aj v zahraničí – venujú sa výskumu na akademickej pôde, v súkromných laboratóriách či vo vládnych agentúrach. Lekári a zdravotníci sa uplatňujú v štátnych a tiež v súkromných zariadeniach, niektorí slovenskí a českí chirurgovia pravidelne lietajú do zahraničia operovať na súkromné kliniky a ich práca je primerane ohodnotená. Vedci, lekári a zdravotníci všeobecne požívajú úctu, pretože každý rozumný človek vie, akým sú veľkým prínosom pre spoločnosť. Mladí profesionálni futbalisti hrajúci v slovenskej lige zarobia mesačne v čistom 600 až 1500 eur. Pochopiteľne, sú aj výnimočné prípady. Veľa vecí by sa však mohlo zmeniť. Na Slovensku sa veľa štátnych finančných prostriedkov premrhalo v rôznych kauzách. Tieto peniaze mohli slúžiť rozvoju spoločnosti, na podporu intelektuálne nadaných ľudí, na rozvoj a vybavenie nemocníc. Je to veľká škoda.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Peter Pekarík #hertha berlín
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku