Získal Cenu Petra Dubovského pre najlepšieho hráča do 21 rokov a zároveň v hlavnej ankete o najlepšieho futbalistu roka bol štvrtý. Len Marek Hamšík v nej skončil vyššie v roku, keď sa stal laureátom Dubovského ceny (druhý). Dušan Švento (34) sa po hráčskej kariére vydal na trénerskú dráhu, druhý rok pracuje v akadémii Red Bullu Salzburg.
Futbalový život sa takmer na celom svete zastavil, ale vy hovoríte, že v uplynulých týždňoch ste mali veľa povinností. Čomu ste sa venovali?
V Salzburgu som začínal s výberom do 12 rokov, od minuloročného augusta pôsobím ako tréner talentov v tímoch do 16 a 18 rokov. V súčasnej zložitej situácii využívame špeciálny program, denne máme videokonferencie a s realizačnými tímami sa radíme, ako teraz optimálne postupovať v príprave hráčov. Aký domáci individuálny tréning zvoliť, ako komunikovať, riešime rôzne organizačné veci. Vstupuje do toho okrem hlavného trénera aj fyzioterapeut, kondičný tréner, tréner brankárov… Chceme čo najviac podporiť chlapcov, pomôcť im, aby čas čo najlepšie využili.
Venujete sa v čase koronavírusovej pandémie stále aktívnemu pohybu?
To je horšie, ale verím, že u nás, myslím na Slovensku, v Rakúsku i Česku, v menších krajinách v strede Európy, nebude situácia príliš dramatická a čoskoro sa bude život vracať do normálu. Usilujem sa byť pozitívny, ale neviem, ako sa s pandémiou vyrovnajú v niektorých krajinách. Správy už zavše vypínam, lebo mám pocit, že mi praskne hlava. Sám sa usilujem byť maximálne disciplinovaný a zdržujem sa najmä doma. S nikým sa nestretávam. Bývame v prírode, vyberieme sa raz za deň na prechádzku a občas do obchodu, ak potrebujeme niečo nakúpiť. Práce máme s deťmi dosť, ale za počítačom. Cez počítač manažujeme a trénujeme na diaľku.
Salzburská akadémia má výborný zvuk, patrí medzi najlepšie v Európe. Aké podmienky využívate?
Myslím si, že pracuje na najvyššej úrovni, aká je v Európe možná. Systém je nastavený výborne. Máme zastúpené všetky kategórie od prípravky, to sú stovky talentov. Sú medzi nimi aj cudzinci, ale domáci majú jasnú prevahu, čo považujem za správne. Podmienky sú výborné, máme halu, v ktorej je umelá tráva, vonku šesť ihrísk, štyri s prírodným a dve s umelým trávnikom. Získavam cenné skúsenosti, ktoré určite ešte využijem.
Mladí futbalisti už dlhšie spolu netrénujú a nie je jasné, koľko tento stav ešte potrvá. Môže sa to prejaviť na ich futbalovom raste?
U dospelých dlhá pauza môže ovplyvniť ich formu, výkonnosť. U mladých veľké obavy nemám, všetko majú pred sebou a myslím si, že resty dobehnú. Majú aj v plnej sezóne stále dosť veľké výkyvy vo výkonnosti, to patrí k ich veku. Úroveň ich futbalu je kolísavá. Deti majú teraz väčší priestor na špeciálny základný tréning, ktorý sa za mojich čias príliš nevyužíval, ale teraz je posunutý na dosť vysokú úroveň. Doma si môžu dopĺňať základy, ktoré im chýbajú – rýchlosť, silu, stabilitu… Môžu aj sami na sebe pracovať.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Salzburg bol roky suverénom v rakúskom futbale, vybojoval šesť titulov po sebe. Odišli z neho kľúčoví hráči, Japonec Minamino a nórsky kanonier Haaland, ktorý už žiari v Dortmunde. Klub akoby trochu strácal svoje pozície…
Odišli nielen opory, ale na lavičku sa posadil aj nový tréner. Zmenilo sa viacero vecí. Mužstvo má v tejto sezóne zdatného súpera. Linzu sa darí, má fantastického trénera i tím. Zažiaril aj v Európskej lige, vyhral skupinu a v domácej súťaži vedie. Myslím si však, že káder má užší ako salzburský. Teraz sa ťažko prognózuje, lebo súťaž je prerušená a uvidíme, čo bude, ak sa v nej bude pokračovať. Takumi a Haaland sú výborní futbalisti, ale klub dokázal vždy doplniť tím o mladých a kvalitných hráčov a verím, že to bude platiť aj v tomto prípade. Potom by si mohol svoju pozíciu udržať.
Začínali ste v Ružomberku, odkiaľ pochádzate. Dá sa porovnať príprava mladých hráčov u nás a v rakúskych podmienkach?
Myslím si, že v porovnateľných časových obdobiach je to dosť podobné. Začínal som pred vyše dvadsiatimi rokmi a odvtedy sa všade dosť zmenilo. Spomínam si, že my sme veľa behali, merali nám stovky, kilometre, chodili sme na sústredenia. V modernom futbale sa trénuje najmä s loptou, chlapci potrebujú byť čo najviac na ihrisku, čo najviac hrať, to ich aj viac baví. Ale, samozrejme, drobné rozdiely sa nájdu, každý klub má svoj systém, každý má aj iné podmienky. Inak je to v Salzburgu a inak Altachu alebo Wieneri Neustadt.
Zažili ste peknú kariéru. V prvom vážnejšom roku ste ako 21-ročný skončili v ankete o najlepšieho futbalistu štvrtý, ale potom ste sa už ani raz do desiatky nedostali, neboli ste úspešný ako niektorí iní hráči. Nemáte pocit, že štart do kariéry sľuboval ešte viac?
Je to možné, ale mohlo to byť aj horšie… Nikdy som o tom takto neuvažoval. Všetko mi skomplikovalo prvé vážne zranenie, krátko po tom, čo som prestúpil do Slavie. V roku 2007 som si roztrhol krížny väz v kolene. Padol mi prestup do Premier League.
Foto: SITA/AP, Hassan Ammar
Hovoríte o ponuke, ktorú ste dostali od Derby County?
Áno, išlo o nováčika najvyššej anglickej ligy, prestup sme už prakticky dohodli. Bola to zaujímavá situácia, zranil som sa v drese Slavie práve v zápase proti Derby… Zrútil sa mi svet. Prestup padol, zostal som v Slavii. Starostlivosť som mal síce na vysokej úrovni, ale nebola taká, ako dnes, stratil som celú sezónu. Kariéra sa mi otočila, prišiel som aj o Ligu majstrov, ktorú vtedy Slavia hrala. Náplasťou boli potom dva tituly v Prahe. Ale zranenie ma dosť ovplyvnilo.
V akom zmysle?
Trvalo dlho, kým sa všetko vrátilo do pôvodných koľají a možno to už ani úplne nešlo. Zranenie a dlhá pauza ma naučili správať sa inak, niektoré veci vnímať inak. Možno som už nebol taký hladný po futbale ako predtým, možno som bol aj trochu opatrnejší.
Aj potom ste však mali dobré ponuky…
Bolo ich dosť. Z bundesligy, niečo zo Španielska a aj z Ruska, kde boli v hre veľké peniaze. Rozhodol som sa ísť strednou cestou. To bol pre mňa Salzburg. Nikdy som neoľutoval tento krok. Strávil som tam skvelých šesť rokov. Toľko som dokopy prežil aj v Slavii. A som šťastný, že som si splnil sen a zahral si aj v jednej z najlepších líg sveta – v nemeckej bundeslige. Mal som už tridsiatku na krku, keď som sa vrátil do Slavie a vtedy som už rátal s tým, že tam aj skončím. Po ME 2016 som mohol zostať ešte aj v iných, lepších ligách, ale zvažoval som aj to, čo je dobré pre rodinu.
Zažili ste veľa pekných momentov, často sa spomína váš gól v Európskej lige do siete Parížu St. Germain…
Pamätám si naň dobre, mnohí mi ho stále pripomínajú. Dal som gólov aj viac, ale práve tento mnohým utkvel v pamäti. Možno aj preto, že bol veľmi dôležitý, dal som ho v 94. minúte, vyhrali sme 2:0, potrebovali sme ho k postupu. Ešte nás však čakal zápas v Bratislave so Slovanom. Ten bol tiež pamätný. Na Pasienkoch sme prehrávali 0:2, ale napokon sme vyhrali 3:2.
Keď bilancujete nedávno skončenú kariéru, čo v nej považujete za najväčší úspech?
Občas túto otázku dostanem a odpovedám rovnako. Neexistuje jedna vec. Cením si všetky tituly, sú na jednej úrovni. Zadosťučinením bola pre mňa účasť na európskom šampionáte, bola to odmena za celú kariéru. Vážim si pôsobenie v Kolíne, kde som mal šancu nazrieť do naozaj veľkého futbalového sveta. Dostať Cenu Petra Dubovského je uznanie, ktoré si zapamätám do konca života. Významných momentov v kariére bolo viac.
Končili ste s futbalom v Slavii, mali ste 32 rokov, čo nie je ešte vysoký futbalový vek…
Mal som problémy s kolenom, nechcel som riskovať a keď som nebol úplne fit, chýbala mi aj motivácia. Chcel som získať viac času pre rodinu, usadiť sa, rozhliadnuť sa a rozhodnúť, čo budem robiť ďalej. Mal som malého syna Dušana, organizoval som svadbu, na ceste bol druhý syn Damian, ktorý má práve teraz rok. Rozhodli sme sa usadiť v Salzburgu, odkiaľ pochádza manželka Carola. Mne sa Salzburg a prostredie v tomto regióne páči, prežil som tu v klube pekné obdobie. Dostal som zaujímavú prácu. O to jednoduchšie bolo moje rozhodovanie.
Štyri ligy, šesť titulov
Ružomberský rodák Dušan Švento si zahral v ligách štyroch krajín – okrem slovenskej (Ružomberok) aj v českej (Slavia), rakúskej (Salzburg) a nemeckej (1. FC Köln). Získal dovedna šesť titulov, tri české a tri rakúske. Vrcholom jeho reprezentačnej kariéry bol štart na ME 2016 vo Francúzsku, kde nastúpil v troch zápasoch. Dovedna si slovenský dres obliekol v 47 stretnutiach.
