Boženíkov rekordný triumf
Dvadsaťročný rodák z Terchovej je starý ako cena, ktorú získal. Dubovského nikdy nevidel hrať, ale pozná ho z rozprávania otca a starého otca. Viackrát sa vyjadril, že si mimoriadne váži tento úspech, pretože sa mu splnil sen z detstva.
„Som najmä šťastný, že pokračujem v žilinskej tradícii. Predo mnou získali toto ocenenie Hancko, Vavro, Škriniar, všetko moji spoluhráči a predchodcovia zo Žiliny. Za to, aký som futbalista, vďačím tomuto klubu,“ vyjadril sa.
Jeho výhra má rekordný punc. Zdolal druhého Dávida Strelca o 28 bodov. Doteraz si najvýraznejšie víťazstvá v tejto ankete pripísali Vittek (2002) a Hamšík (2007), obaja mali 22-bodový náskok.
Štyria získali cenu dva razy
Hamšík v tom čase rozbiehal hviezdnu kariéru. Ani on si na Dubovského majstrovské kúsky už príliš nepamätal. Keď robil prvé futbalové kroky, Dubovský prestupoval do Realu a stal sa prvým víťazom ankety Pravdy a SFZ o najlepšieho futbalistu roka 1993.
„Som šťastný, že som získal túto cenu. Byť najlepším mladým futbalistom na Slovensku je pre mňa veľká pocta. Na zápasy Petra Dubovského si už veľmi nespomínam. Ale viem, že to bol výborný futbalista a aj to, v akých kluboch hrával a čo dosiahol,“ reagoval dvadsaťročný Hamšík, ktorý ešte netušil, aké výnimočné ťaženie v ankete má pred sebou.
Je jeden zo štyroch futbalistov, ktorí Cenu Petra Dubovského získali dva razy. Pred ním sa to podarilo Vittekovi, po ňom Miroslavovi Stochovi a Róbertovi Makovi.
Mladý Hamšík útočil na Škrtela
Dubovského cena je často dobrým odrazovým mostíkom do ďalšej kariéry. Niektorí jej držitelia sa výrazne presadili aj v ankete o futbalistu roka. A nemuseli na to ani dlho čakať. Najrazantnejší vstup na futbalovú scénu mal Hamšík, ktorý ako držiteľ ocenenia pre hráča do 21 rokov skončil v oboch prípadoch na druhom mieste v hlavnej ankete. Vždy za Martinom Škrtelom. Zdolal ho na tretí pokus a tešil sa z prvého veľkého triumfu.
Len dva razy sa stalo, že víťaz Ceny Petra Dubovského v tom istom roku nezískal ani bod v ankete o futbalistu roka. S prázdnymi rukami zostali Mak (2011) a Vavro (2017). Posledný víťaz Boženík obsadil v hlavnej kategórii 7. priečku. V jedenástich ročníkoch z dvadsiatich sa mladé talenty pretlačili aj do elitnej desiatky.
Prvý dres prišiel z Ovieda
Laureáti Ceny Petra Dubovského si tento úspech vždy cenili. Jej symbolom je od jej zrodu v roku 2000 dres slovenského supertalentu – s desiatkou na chrbte a jeho menom.
Prvý víťaz Ľubomír Meszároš si prevzal dres, ktorý venoval Eugenio Prieto, prezident Realu Oviedo, klubu, kde Peter pôsobil pred tragickou nehodou. Ostatní víťazi tejto ankety si z galavečera odnášali zarámovaný Dubovského reprezentačný dres.
Tieto dresy majú čestné miesto medzi ich trofejami. Hamšík po úspešnej obhajobe vravel, že ho má doma starostlivo uschovaný. „Staviame dom a otec plánuje, že v jednej izbe sústredí všetky trofeje, mala by to byť moja sieň slávy,“ vysvetlil vtedy Hamšík.
Radosť kalila škandálna dohra
Sú to výnimočné trofeje aj preto, že ich zisk je – vzhľadom na vekovú hranicu 21 rokov – pre každého hráča limitovaný. V ankete futbalových talentov je najúspešnejší Stoch, ktorý získal Dubovského cenu dva razy, ale predtým v nej skončil druhý za Hamšíkom (2008). Keď vyhral, v oboch prípadoch skončil za ním Vladimír Weiss.
Prvý Dubovského dres si Stoch preberal na slávnosti v Žiline, ale radosť mu skalila škandálna dohra.
„Keď som odchádzal zo žilinskej slávnosti, zistil som, že niekto dres vybral z rámu a jednoducho ukradol,“ smútil mladík. „Bol som sklamaný, že sa niekto našiel, čo sa k niečomu takému znížil.“
Po niekoľkých týždňoch mu organizátori odovzdali nový dres. „Mám ho medzi mojimi trofejami. Na ten druhý, ktorý som dostal o rok, som dával veľký pozor, aby som oň zasa neprišiel.“
