Otec vyhral anketu päťkrát po sebe, naposledy v roku 2017. Snívali ste o tom, že aj vy raz získate podobnú poctu?
Priznám sa, o anketách príliš neuvažujem. Samozrejme, vedel som, že otec ju vyhral, ale som prekvapený, že až päťkrát. To je vysoké číslo, mám čo robiť (smiech)…
Čo pre vás znamená toto ocenenie?
Veľmi sa teším. Zažívam prvú vážnejšiu sezónu v trénerskej práci na najvyššej úrovni. Z tohto pohľadu je to vysnívaný rok.
Vlani na jar ste viedli ešte béčko Slovana. Dostali ste šancu a využili ste ju. Ako hodnotíte toto obdobie?
Nebolo ľahké. Nastúpil som do tímu po obrovskom sklamaní, po tom, čo dostal poriadnu facku. Slovan je v našich podmienkach obrovský klub, tlak bol enormný. Aj očakávania. Mal som jedinú možnosť. Robil som všetko na sto percent, najlepšie, ako som vedel, klubu som dával všetky sily. A takto som postupoval krok za krokom a získaval si dôveru a aj možnosť pracovať ďalej.
Otec bol tréner, ste ním aj vy. Máte trénerstvo v génoch? Treba mať naň istú mieru talentu?
To neviem presne definovať. Ale myslím si, že som mal v sebe odmalička predpoklady byť lídrom. Prejavovalo sa to už v mojej hráčskej kariére a pre trénera je to veľmi dôležité. Mal som šťastie, lebo som vyrastal vo futbalovej rodine. Mal som vedľa seba príklad, úspešného hráča i trénera. Viedol ma k futbalu. Ostatné bolo na mne.
Foto: SITA, Branislav Bibel
Otec sa v čase, keď viedol reprezentáciu, netajil, že veľa debatujete o futbale. Rád si vypočul aj váš názor. Dal aj na vašu radu?
Bavili sme sa o všeličom, ale nepovedal by som, že som mu dával rady. To ani príliš nešlo. On pracoval s mužstvom, najlepšie ho poznal, vedel najviac o konkrétnych hráčoch. Skôr on mi vravel, aká je situácia v tíme.
Pomohol vám, keď ste sa posadili na lavičku Slovana? Čerpali ste z jeho skúseností?
Rád som si vypočul jeho názor. Keď som riešil nejakú dilemu, chcel som zmeniť systém alebo nasadiť nových hráčov, povedal mi, čo si o tom myslí. Ale to čo som vravel v minulej odpovedi, platí aj opačne. Ja som mal najbližšie k tímu, ja som o ňom vedel najviac, je ťažké dávať zvonku rady. Ale o futbale sme sa vždy bavili a aj sa baviť budeme.
Čo ste na otcovej trénerskej práci najviac uznávali?
Chvíľu som ho zažil aj ako svojho trénera. Imponovala mi jeho otvorenosť a úsilie byť k hráčom vždy spravodlivý. Tí ho rešpektovali, cítili, že mal na nich rovnaký meter. Bolo na ňom vidieť, že futbal miluje a veľké pozitívne emócie, ktoré prežíval, dokázal vždy preniesť aj na mužstvo.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Viedlo vás veľa trénerov, mali ste sa od koho učiť. Ale boli aj situácie, keď ste si hovorili, že toto ako tréner nikdy nebudete robiť?
Každý z trénerov mi niečo dal. Nepáčilo sa mi, ak niektorí hádzali verejne na hráčov vinu, keď sa niečo nedarilo. Touto cestou určite nepôjdem. Tvoríme všetci jeden tím, hráči sú pre trénera najdôležitejší a prípadné problémy musí riešiť v šatni.
Čo je pre dobrého trénera absolútna priorita?
Musí sa obklopiť správnymi ľuďmi, vybudovať si realizačný tím, v ktorom vládne dôvera a absolútna podpora. Vo futbale je skoro všetko vymyslené. Treba sa toho držať. Každé mužstvo potrebuje najmä vzájomný rešpekt v kabíne. K tomu všetkému patria aj emócie. Tréner má aj svojich obľúbených hráčov, ale musí byť spravodlivý, keď rieši nejaký problém. Mať rovnaký prístup k lídrom i k poslednému hráčovi.
Ako vnímate aktuálny stav, keď nemôže mužstvo naplno trénovať a už vôbec hrať?
Takúto situáciu nik z nás ešte nezažil. Každodenná futbalová práca mi chýba. Chýbajú mi emócie, energia, ktorú prináša futbal, všetci, ktorí so mnou denne spolupracujú. Je to veľmi zložité obdobie.
Foto: SITA, Alexandra Čunderlíková
Ako sa môže podpísať na výkonnosti mužstiev?
Je to zložité, ako som už povedal aj preto, že som to ešte nezažil. Ťažko sa niečo prognózuje. Ak nebudeme spoločne trénovať mesiac, to sa dá zvládnuť, to zažívame v našich končinách aj v zime. Hráči vtedy takisto trénujú individuálne. Ak toto obdobie bude trvať dlhšie, bude to problém. Možno v prvých kolách po prerušení nebudú hráči v optimálnej kondícii.
Slovan v zime strávil mesiac na sústredení v Turecku, hral zápasy so silnými súpermi. Stratí sa teraz, čo natrénoval?
Úplne nie. Urobili sme maximum, aby sa to nestalo. Hráči majú dobré individuálne tréningy, pripravili sme ich s kondičnými trénermi. Naďalej sa pripravujú, kontrolujeme to, je to tréning na diaľku, ešte šťastie, že teraz nám pomáhajú nové technológie. Problém môže byť, že nemajú tréningy v kolektíve, nepociťujú bežný tlak a emócie. Sám som zvedavý, ako sa to všetko prejaví. Verím, že táto pauza bude trvať čo najkratšie a základ, ktorý sme získali v Turecku, chlapci nestratia.
Slovan má na dosah titul – pre vás by bol prvý trénerský. Dohrá sa podľa vás súťaž? Je to reálne?
To je skôr otázka na iných. Možno sa všetko posunie, veľa krajín bude chcieť, aby sa súťaže dohrali. A možno to poznačí aj ďalšiu sezónu. Prihováram sa za to, že ak to bude čo len trochu možné, aby sme súťaž dokončili.
Ako si krátite čas?
Čítam najmä trénerské knihy. Sledujem futbalové zápasy, naposledy som si pozrel naše stretnutie s Besiktasom v Európskej lige. Sú to príjemné spomienky. Zároveň uvažujem o tom, čo by sme mohli v našej hre zlepšiť.