„Boli to skvelí chlapci. Bývali tu na štadióne, ja som mal trojizbový byt, oni po jednej izbičke,“ spomína si niekdajší správca zemplínskeho futbalového areálu Ladislav Bujdoš.
Alah to uvidí
O rasizme na východe Slovenska hovoriť nemožno, žiadny tam nebol. Obaja Afričania patrili medzi najväčších obľúbencov miestnych fanúšikov.
„Kdeže, žiadne hulákanie alebo nebodaj banány ako gesto poníženia. Nikdy sa nesťažovali. Naopak, oboch tu mali veľmi radi. Ľudia na tribúnach alebo v klube. Dodnes si spomínam, ako sem prišli. Keď sme im pripravili kuracinu, nevedeli, kedy je dosť,“ smeje sa po rokoch bývalý dlhoročný správca miestneho futbalového areálu.
"Raz sme boli na posezónnej opekačke. Chlapci sa uisťovali, či špekáčiky nie sú bravčové. Samozrejme, že sme ich trošku oklamali. Povedali nám len, že ak nehovoríme pravdu, Alah to uvidí.
A vzápätí sa do nich pustili. Tak im chutili, že Lamina sme odviezli s plným bruchom ešte v ten večer do nemocnice a Souleymana na ďalšie ráno," dodal Bujdoš jednu z úsmevných spomienok.
Aj Ladislav Nagy si spomína na senegalské duo so zdvihnutými kútikmi. Hoci si ich prítomnosť dlho neužil – v Michalovciach bol na hosťovaní z Tatrana Prešov – ich kamarátstvo bolo intenzívne. „S oboma som mal nadštandardný vzťah,“ vraví bývalý futbalista.
Ani on si nespomína, že by Diagnemu s Fallom robil niekto na východe prieky. „Nikdy som voči nim nepostrehol akýkoľvek prejav rasizmu alebo iného ponižujúceho správania sa. Ani náhodou,“ zamyslí sa.
Čaj z nejakého lístia
Senegalčania vraj boli mimoriadne kamarátske typy. A predovšetkým obľúbené. „Často som za nimi chodil na štadión. Robili skvelý čaj z nejakého lístia. Dodnes neviem, čo to bolo,“ uškrnie sa.
„Lamine bol otvorenejší a zábavnejší, hádam nikdy som ho nevidel chmúriť sa. Zo všetkého mal srandu, z dievčat nevynímajúc. Žilka (Fallova prezývka) bol uzavretejší. Možno to bolo preto, že pochádzal z diplomatickej rodiny – podľa toho sa aj správal. Ale tiež so všetkými dobre vychádzal,“ povie Nagy.
Foto: SITA
V niečom však boli Afričania predsa len rovnakí. „Obaja sa neustále ospravedlňovali.“ Na ihrisku to mal vraj Diagne ťažšie. „Fall prišiel ako útočník a hrával plné porcie minút. Lamine menej, bol vysoký a trénerovi Petrákovi zjavne nevoňal,“ dodáva Nagy na margo populárnej dvojice.
Na michalovský klub však potom doľahla finančná kríza, Senegalčania sa pobrali do Jelšavy a potom sa ich cesty rozdelili. Diagne prestúpil do Nitry, Fall neskôr zahviezdil v drese Spartaka Trnava.
Zatiaľ čo obaja Afričania spočiatku brázdili treťoligové trávniky v drese Michaloviec, Kennedy Chihuri z Tatrana Prešov si v Pohári víťazov pohárov meral sily s európskymi klubmi. Najprv proti Bangoru City, potom s Dundee United a na záver so silným Realom Zaragoza.
„S Chihurim nebol v Prešove žiadny problém. Všetci ho prijali – hráči aj diváci. Počas kariéry som zažil rasizmus jedine v Rakúsku. Vo Viedni mali fanúšikovia neustále problém s jedným hráčom tmavšej pleti. Na Slovensku som sa s podobnými reakciami nestretol,“ potvrdil pre Pravdu Nagy.
Pokriky a banány
Lenže ak Chihuri v Prešove problémy s odmietaním pre rozdielnu farbu pokožky nemal, po prestupe do Česka ich bolo neúrekom. Zimbabwčan zamieril na začiatku sezóny 1996/97 zo Šariša do Slavie Praha. Po štyroch zápasoch, ktoré tam odohral, sa sťahoval do Viktorie Žižkov.
Písal sa apríl 1999 a Chihuri zažil jednu z najviac ponižujúcich chvíľ v živote. Fanúšikovia Sparty počas pražského derby naňho hádzali banány a neprestajne bučali: „Chihuri je šimpanz!“
„Neviem, čo na to mám odpovedať… Cítim sa hrozne,“ súkal zo seba so slzami v očiach v útrobách letenskej kabíny.
Chihuri bol prvým výrazným futbalovým vyslancom tmavej pleti v českej lige. A schytal to na plnej čiare. Dokonalým symbolom doby bola aj vtedajšia pozápasová reakcia žižkovského trénera Petra Uličného:
„Že na Chigiho vrieskali, že je šimpanz? Ja som to nepočul. Ale on je čierny. Keby sme prišli do Afriky, tiež by na nás vrieskali, že sme bieli,“ nezastal sa svojho zverenca.
V roku 2001 sa incident zopakoval. Podpriemerné IQ tentoraz nedemonštrovalo tvrdé jadro fanúšikov Sparty Praha, ale Brna. Šikovného záložníka zahádzalo banánmi.
„Neuveriteľné. V kontexte vtedajších čias normálne. Čierni hráči boli jednoducho vnímaní ako smiešna kuriozita,“ napísal pri spomienke na Chihuriho českú anabázu portál tyden.cz.
Chihuri napokon odohral v českej futbalovej lige viac ako 200 zápasov. V roku 2004 – znechutený nepríčetným rasizmom – ukončil futbalovú kariéru, vrátil sa do Afriky a vydal sa na trénerskú dráhu.
