Má rád Bratislavu, ale keď sa chystal na Slovensko, musel ho chvíľu hľadať na mape. Svoje najlepšie futbalové obdobie prežil Argentínčan Vernon De Marco (27) túto jeseň v Slovane Bratislava.
Vo vašom životopise sa píše, že ste sa narodili v Rosariu…
To musím upresniť. Narodil som sa v neďalekej Cordobe. Ale od prvých dní som žil v Rosariu, tam som vyrastal.
V Rosariu sa narodil Lionel Messi. Poznáte sa osobne?
To by som si želal, ale žiaľ, nikdy sme sa nestretli. Keď som mal desať rokov, presťahovali sme sa do Európy, usadili sme sa na Malorke. Teraz idem na dovolenku do Argentíny navštíviť rodinu, strávim zopár dní na mieste blízko Rosaria, chystá sa tam aj Messi, tak sa možno uvidíme…(smiech)
Messi je len o päť rokov starší ako vy. Motivoval vás, stal sa vaším vzorom?
Jasné, motivuje vás, ak z rovnakého mesta pochádza najlepší hráč planéty. Ale Lionel hrá na úplne inom poste. Preto sa pozerám viac na iných, tým sa chcem vyrovnať.
Máte niekoho konkrétneho?
Mojím vzorom bol Sergio Ramos, je to stopér ako ja. Lenže teraz nastupujem na ľavej strane obrany. Musím si nájsť niekoho iného… (smiech).
Messi v tomto roku vyhral obe svetové ankety – najskôr The Best FIFA a nedávno aj Zlatú loptu. Je najlepší?
Nemá konkurenciu. Medzi ním a ostatnými je veľký rozdiel.
Foto: SITA, Brano Bibel
Aj medzi ním a Ronaldom, s ktorým neustále súperí?
Uznávam aj Ronalda, ale Lionel je ešte lepší. Je väčší talent, futbalovú genialitu má v sebe, odkedy sa narodil. Ronaldo na sebe tvrdo pracuje, musel si to vydrieť.
Messiho nielen v Argentíne neustále porovnávajú s Maradonom. Takže klasická otázka: kto bol lepší?
Večná téma a ťažká odpoveď. Už sa ma na to pýtali aj viacerí kamaráti. Na Maradonu si pamätám, keď som bol dieťa. Každý ho miloval. Messi je u nás pomerne často terčom kritiky. Nie je to fér.
V čom to je?
Messiho najviac kritizujú za reprezentáciu. Maradona doviedol Argentínu k titulu majstra sveta. To všetci čakajú aj od Messiho, ale zatiaľ sa mu to nepodarilo. Ale má zasa šesť Zlatých lôpt. Je tu podľa mňa ešte jeden rozdiel. Messi hrá celú kariéru v jednom tíme, ale Maradona hral vo viacerých a všade bol najlepší.
Prišli ste na Slovensko pred vyše siedmimi rokmi – do Michaloviec. Vtedy hrali v druhej lige. Ako ste sa tam ocitli?
Tak to boli pre mňa naozaj ťažké časy. Prišiel som tam za štyristo eur. A na skúšku. Volal mi agent, či nechcem ísť na Slovensko, do Michaloviec. Počkaj, vravím mu, pozriem sa na mapu, kde to je. Nemal som ani potuchu. Chvíľu som uvažoval a rozhodol som sa, že to skúsim.
Foto: SITA, Štefan Madaras
Bol to šok, keď ste sa tam prvý raz hlásili?
Mal som devätnásť a najskôr som bol spokojný, že mám svoj klub. Neskôr to už bolo zložité. Podpísal som zmluvu najprv na pol roka. Prišiel som z Malorky, z rušného strediska svetového turizmu, do malého mestečka, kde nebolo veľmi čo robiť. Obrovský rozdiel. Okrem španielčiny som ovládal angličtinu i nemčinu, ale s nikým som sa nedohovoril.
V Michalovciach ste vydržali napokon štyri roky. Aké boli?
Ťažké, nielen pre mňa, ale aj pre ďalších Španielov, v jednom okamihu sme boli v tíme až šiesti. Som jediný, kto zažil nejaký futbalový postup. Jeden dokonca už skončil s futbalom, ďalší hrá teraz v tretej španielskej lige…
Dostali ste ponuku zo Slovana, ale na Pasienkoch ste sa neuchytili…
Spočiatku bolo všetko ideálne. Pravidelne som hrával v základnej zostave. Ale na jar som sa zranil, tri mesiace som sa dával dokopy. V lete, už som bol v poriadku, som zamieril do Lechu Poznaň na hosťovanie. Ale už na treťom tréningu som sa opäť zranil a zasa som bol tri mesiace mimo.
V Lechu ste si však neskôr pripísali dosť štartov…
Keď som sa hlásil v klube, bol som len jeden z dvoch stopérov. Ale keď som sa zranil, prišli ďalší štyria. Stratil som miesto. Preradili ma do béčka. Jeho trénera však čoskoro posadili na lavičku prvého tímu. Zobral si so sebou aj mňa a potom som zažil pekné obdobie v Poznani. Hrali sme v Európskej lige, postúpil do 3. predkola, v ňom nás vyradil Genk. Lenže zopárkrát sa vymenili tréneri a opäť to bolo najmä trápenie. V lete tohto roku som sa vrátil do Bratislavy.
Spočiatku ste miesto v zostave nemali, ale zažili ste senzačný obrat. Čo sa vlastne stalo?
To je presne futbal. Všetko sa môže zmeniť za jeden deň. V sobotu som dostal šancu v lige proti Michalovciam, len na pätnásť minút, to bol môj prvý štart po návrate. V nedeľu som hral za béčko. Suchockij sa zranil, mužstvo cestovalo do Kosova na zápas s Feronikeli, nastúpil som a dal som aj gól. Vzápätí ma tréner postavil aj v lige so Senicou. Za týždeň som odohral štyri zápasy.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Odvtedy ste hrávali pravidelne. Len šťastie?
Taká situácia môže nastať iba vtedy, ak ste na ňu pripravený. To bol môj prípad. Niekedy hráč dostane šancu, ale nechytí sa jej. Na to treba dlho pracovať a byť maximálne koncentrovaný.
Vy i Slovan máte za sebou výbornú jeseň. Ako ju hodnotíte?
Som spokojný, že som odohral toľko minút a mohol pomôcť mužstvu. Vážim si prácu celého tímu, lebo len spolu sme silní. Azda sme získali na svoju stranu viac fanúšikov. Neviem, či sme mohli urobiť viac, možno v Európskej lige, ale v domácej sme potvrdili prevahu. Pýtajú sa ma občas, či to nebola už nuda. Určite nie, hrali sme veľa zápasov a viaceré boli pre nás ťažké, aj keď to na prvý pohľad možno nevyzeralo. Na ihrisku treba vždy ukázať kvalitu.
Hovoríte šiestimi jazykmi, ovládate aj slovenčinu. Pre cudzincov je vraj veľmi ťažká…
Dala mi zabrať. Naročnosťou by som ju postavil asi na jednu úroveň s poľštinou a nemčinou. Spočiatku som nerozumel ani „ahoj“. Po slovensky som rozprával po vyše roku. Možno mi pomohli v tomto aj Michalovce. Nemal som inú voľbu, iba sa naučiť jazyk, ak som tam chcel ako-tak existovať. A času som mal dosť…
Využijete v budúcnosti, že viete po slovensky, že sa dohovoríte toľkými jazykmi?
Je to super. Na Malorku prichádzajú turisti z celého sveta a takmer všetkým rozumiem. Verím, že po kariére to využijem. Ako? Určite si niečo nájdem, ale ešte som o tom konkrétnejšie neuvažoval.
Argentína je futbalová krajina. Zdedili ste futbalové gény po otcovi?
Otca vôbec nepoznám, nikdy som ho nevidel. Opustil nás hneď, ako som sa narodil. Mama sa neskôr vydala, vzala si Argentínčana a odišli sme všetci na Malorku. Po troch mesiacoch sme sa na dva roky sťahovali do Rakúska a opäť sme sa vrátili na Malorku, to všetko kvôli práci.
Strávite na Malorke aj vianočné sviatky?
Nie, najskôr letím do Argentíny, kde mám veľa príbuzných. Vianoce sú u nás podobné ako na Slovensku. Máme stromček, dávame si darčeky, nosí ich Santa Claus. Rozdiel je v tom, že ich prežijem najmä pri bazéne.
Kde sa usadíte, keď skončíte futbalovú kariéru?
>Doma som teraz na Malorke, tam žije mama, brat, aj ja sa tam chcem vrátiť. Odtiaľ pochádza aj priateľka Ana, ktorá mi robí teraz spoločnosť aj v Bratislave.
Našli ste si v Bratislave svoje obľúbené miesta?
Je ich niekoľko. Páči sa mi Staré Mesto, Hrad, pešia zóna popri Dunaji… Bratislavu mám rád. A blízko je Viedeň, Praha i Budapešť. S Anou to využívame, chodíme na výlety vždy, keď mám voľno. Cítim sa tu už ako doma. Ale na Malorke a v Argentíne mi v porovnaní so Slovenskom vyhovuje viac klíma.
Čo strava? Zvykli ste si na Slovenskú?
Halušky nie sú moje najobľúbenejšie jedlo… Najradšej mám dobrý stejk z nášho kvalitného argentínskeho mäsa. Ale veľmi mi chutia slovenské polievky. A milujem horalky.
Pociťujete nejaký rozdiel medzi slovenskou a argentínskou či španielskou mentalitou?
U nás sa mi zdajú ľudia trochu uvoľnenejší, veselší. Dôležité je, ako je človek naladený, aké práve prežíva obdobie. Keď je šťastný, aj svoje okolie vníma inak, cíti sa dobre.
A vy ste šťastný?
Zažil som aj ťažšie chvíle, ale tie sú za mnou. Áno, som teraz šťastný.