Foto: SITA/AP, Petr David Josek
Posledných päť rokov však niekdajší dôrazný stopér bojuje s vážnou chorobou, amyotrofickou laterálnou sklerózou (ALS). Čišovský napriek tomu zostáva súčasťou plzenského tímu, jeho číslo 28 je stále na súpiske.
S futbalom začínal ako šesťročný chlapec v rodnom Humennom, do sveta veľkého futbalu sa potom prvýkrát dostal v Interi Bratislava. V jeho drese hral päť sezón od roku 1999 a dosiahol na dva ligové tituly a rovnako dve víťazstvá v Slovenskom pohári.
Neskôr hral v Žiline a aj v Petržalke, s ktorou v ročníku 2007/2008 opäť dosiahol na double. Potom prišiel trojročný angažmán v rumunskom Temešvári.
Pri odchode z Rumunska mal Čišovský ponuku od Plzne aj Liberca, nakoniec ale dal pred Slovanom prednosť Viktorii.
VIDEO: Marián Čišovský na oslavách plzenského titulu v roku 2015
„Boli to skôr pocitové veci, ktoré rozhodli, neboli tam žiadne pragmatické argumenty pre a proti,“ spomínal futbalista, ktorý v novom pôsobisku rýchlo zapadol.
So svojím kolegom z obrany Davidom Bystroňom vytvorili jednu z najlepších stoperských dvojíc v lige, „zavariť“ dokázali tiež súperom počas ťahania Viktorie v európskych pohároch. České média pri príležitosti jubilea pripomenuli, že bránil Lionela Messiho, Francka Ribéryho či Sergia Agüera.
Čišovský si obliekal aj reprezentačný dres, s dvadsaťjednotkou sa pozrel dokonca na olympiádu v Sydney 2000, kde však Slováci nepostúpil zo skupiny.
Foto: SITA/AP, Ronald Zak
Na súťažný zápas naposledy nastúpil koncom marca 2014, potom podstúpil operáciu kolena, po ktorej sa ešte pokúšal rozohrať s plzenskou juniorkou, ďalšie plány ale zhatila diagnóza ALS.
V boji s chorobou, ktorá napadá mozog a spôsobuje stratu buniek ovládajúcich svaly, ho okrem manželky, s ktorou má dvoch synov, podporujú aj jeho spoluhráči.
Ako píše isport, pred štyrmi rokmi dojatý k slzám prišiel na oslavu titulu Plzne, spoluhráči mu ligový triumf venovali.
„Chcem sa veľmi poďakovať klubu, spoluhráčom i všetkým skvelým fanúšikom. Išlo o jeden z nejemotívnejších okamihov môjho života. Celý večer ma napumpoval energiou. Veľmi ďakujem,“ povedal na oslavách.
O dva roky neskôr už charitatívnu akciu Spolku28, ktorý preňho založil Pavel Horváth, sledoval z vozíku.
„Aj keď mi svaly veľmi dobre nefungujú, mám obrovské šťastie. Hlava funguje veľmi dobre. Môžem spomínať na spoločne strávené roky. Som hrdý a veľmi šťastný, že som bol a stále som váš kamarát,“ odkázal v máji exspoluhráčom zo slovenskej dvadsaťjednotky.