Stretávate sa často s mladými futbalistami. Čo potrebuje začínajúci talent, aby sa stal hviezdou, akou ste boli vy?
V tomto veku je úplne najdôležitejšie, aby sme u nich udržali vášeň a nadšenie pre futbal. Vo vývoji sú rôzne momenty, ktorými musia mladí prejsť. Musia mať šťastie na ľudí, budúceho futbalistu formujú rodičia, tréneri, funkcionári. Oni musia vedieť správne nasmerovať budúceho futbalistu, pomôcť mu.
Spomínate si pri podobných príležitostiach na časy, keď ste aj vy začínali?
Bol som šťastný, keď som mal loptu a to vidím aj teraz. Deti sú spontánne, majú radosť z hry, nepotrebujú veľa, často im stačí lopta, aby boli spokojné.
Slovenský futbal mal viaceré talenty, ktoré sa presadili aj v talianskej lige. Najvýraznejšou osobnosťou bol Marek Hamšík, o ktorého mal záujem aj váš klub z Milána. Prečo nikdy nedošlo k jeho prestupu na San Siro?
Na to sa mne ťažko odpovedá. Ale Marek sa stal symbolom Neapola. Preto v tomto mužstve zostal. Som si istý, že mal ponuky aj z iných klubov, ale rozhodol sa ísť svojou cestou a túžil byť úspešný s Neapolom, vybojovať s ním významné úspechy.
Po mnohých rokoch opustil Neapol a odišiel do Číny. Urobil dobre? Bol už na to správny čas?
Bola to jeho voľba a vedel, čo robí. V podstate sa blíži koniec jeho kariéry, jeho krok sa dá pochopiť.
Je Neapol bez neho slabší?
Ukazuje sa, že ani nie. Aj bez neho sa drží v popredí talianskej ligy.
V súčasnosti je najväčšou slovenskou hviezdou v Taliansku Milan Škriniar. Hrá na poste, aký ste zastávali aj vy. Ako ho hodnotíte?
Vynikajúci obranca. Veľmi rád by som sa vrátil do jeho veku, ale to sa, žiaľ, už nedá. Potom by som si vyberal, kde budem hrať a s kým.
Pôsobí v konkurenčnom Interi Miláno. Viete si ho predstaviť aj v drese AC?
(smiech) To asi nie, rivalita je veľká.
Vy ste prežili celú kariéru v AC. To už je dnes výnimočné…
Som hrdý na to, že som reprezentoval dvadsať rokov taký veľkoklub, akým je AC Miláno. A že som s ním vyhral všetko, čo sa dalo.
Dosiahli ste veľké úspechy a trikrát ste vyhrali aj Ligu majstrov. Prvý raz presne pred tridsiatimi rokmi a v minulosti ste sa vyjadrili, že práve tento triumf si ceníte najviac…
Je to tak, stále si to myslím. Bolo to veľmi emotívne, jedinečný zážitok, pretože sme vyhrali najprestížnejšiu súťaž po veľmi dlhom čase – po dvadsiatich rokoch. Ja prvý raz a vtedy sa mi splnil veľký sen.
Akoby taliansky futbal strácal dych v porovnaní s absolútnou európskou špičkou. Čím to je?
Ťažko sa to porovnáva, najmä so španielskou a anglickou ligou. Majú iné investície a aj iné finančné možnosti. Ale myslím si, že tým, že do nášho futbalu prišli viacerí významní hráči, sa pomaly dvíha.
Franca Baresiho považuje za svoj vzor aj momentálne najžiadanejší stopér Matthijs de Ligt
Narážate aj na to, že do Juventusu prestúpil Ronaldo? Pomohol v minulom roku talianskej lige jeho príchod?
Určite. Je to obrovská osobnosť. Zvýšil kredit, prestíž našej súťaže. V minulom období začala trochu strácať, ale teraz akoby sa tento negatívny trend zastavil.
Ani AC Miláno sa nedarí nadviazať na niekdajšiu slávu. V čom vidíte príčinu?
Aj najväčší a najsilnejší klub prechádza rôznymi fázami. Zišlo sa viacero dôvodov. Nastal generačný problém a menil sa aj vlastník. Máme dosť šikovných hráčov a som presvedčený, že sa čoskoro zo súčasného stavu vyhrabeme. Trošku sa to spomalilo, ale verím, že už nebudeme potrebovať veľa času, aby sme sa vrátili na výslnie, kde sme donedávna boli. Potrebujeme ešte trochu trpezlivosti.
V talianskej lige už zopár rokov dominuje Juventus. Koľko potrvá, kým sa mu opäť vyrovnáte?
To bude náročné. Juventus v minulých sezónach správne vyhodnotil situáciu, urobili dobré investície, do hráčov i do štadióna. Budeme robiť všetko pre to, aby sme boli lepší. Ale neviem, koľko nám to potrvá.
Kempom prešlo vyše tisíc detí
Vyše sto detí pod vedením piatich talianskych trénerov, bývalých hráčov tento týždeň trénuje na ihrisku FC Petržalka na Italia Soccer Camp, ktorý organizuje VÚB.
„Toto sú pre deti dôležité podujatia nielen pre ich futbalový rast, ale budujú medzi sebou aj vzťahy, nadväzujú priateľstvá,“ zdôraznil predstaviteľ CEO VÚB banky, Talian Roberto Vercelli. Generálny manažér kempu Marco Schembri pripomenul, že doteraz sa na kempe zúčastnilo vyše tisíc detí.
Na záver aj teraz vyberú troch účastníkov, ktorí sa zúčastnia na medzinárodnom stretnutí v tréningovom stredisku talianskej reprezentácie v Coverciane. Čaká ich bohatý program, tréningy, výlety, besedy a navštívia aj zápasy najvyššej súťaže.
Baresi bol El Grando Capitano
Nosil na chrbáte šestku a v krvi mu prúdila červenočierna krv. Franco Baresi bol veľkou ikonou a nevídaným symbolom vernosti. Farbám rossoneri sa upísal na celý život. Dlhú a jedinečnú kariéru prežil v drese AC Miláno.
Hoci mal tento veľkoklub celý rad výnimočných osobností, práve jeho po hlasovaní fanúšikov vyhlásili za najlepšieho futbalistu uplynulého storočia v klube, ktorý sedemkrát vyhral Ligu majstrov. On bol pri troch triumfoch a tešil sa zo šiestich talianskych titulov.
Keď mal jedenásť rokov, zomrela mu mama, o tri roky neskôr sa za ňou pobral otec. Potom sa už len v nebi mohli tešiť z fantastických úspechov syna, ktorý postupne získal všetky trofeje, ktoré veľký futbal ponúkal. Nikdy v živote nezabudol, ako ťažko stúpal po rebríku k večnej sláve.
Ešte nemal osemnásť, keď dostal šancu v lige. Na poste libera s prehľadom likvidoval útoky súperov. Vynikal predvídavosťou a skvele ovládal loptu. Kapitánsku pásku mu pripli na rukáv, keď mal 22 rokov. Nosil ju ďalších pätnásť. Do konca kariéry.
Na jar 1997 odchádzal El Grando Capitano, ktorý v reprezentácii nastúpil v 81 zápasoch, štartoval na troch MS a má z nich zlato (1982), striebro (1994) a bronz (1990), do futbalového dôchodku. Na jeho rozlúčkový zápas prišlo vyše päťdesiattisíc fanúšikov…
TV Pravda: Niekdajší slovenský futbalový reprezentant Samuel Slovák hodnotí sezónu Ligy majstrov.