Na dramatické posledné sekundy si spomína úplne presne. V ich šestnástke bolo množstvo hráčov, niekto zle odkopol loptu a odrazu letela na neho nepríjemná polovysoká strela. Našla si cestu medzi lesom hráčov a Vencel ju zbadal dosť neskoro.
Stihol však zareagovať a skončila v jeho náručí. Skryl ju do koša, ako vraveli brankári a ešte sa skotúľal na zem, aby natiahol čas. Už to nebolo potrebné. Bol koniec!
„Platilo nepísané pravidlo, že ten, kto sa posledný dotkne lopty, mal na ňu nárok. Hneď som si ju strčil pod dres a behal som celý čas po ihrisku ako tehotná žena,“ spomína brankár.
Keď sa konečne dostal do šatne, nechal si švédsku koženú loptu značky Topstar podpísať rozhodcami, spoluhráčmi i trénerom Michalom Vičanom.
Loptu mu ostatní hrdinovia finále trochu závideli, ale nik nespochybňoval, že mu patrí. Pred polstoročím sa každý zápas odohral len s jedinou loptou. Keď zmizla niekde na tribúne, čakalo sa, kým ju diváci vrátia. To mimoriadne zvyšuje jej originalitu.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Dodnes má najčestnejšie miesto vo Vencelovej bohatej zbierke trofejí a hoci na nej už čas zanechal stopy, na Slovensku je to najvzácnejšia lopta.
Ako pamiatka mu zostal aj dres, v ktorom chytal. Mal ho na sebe len v tomto jedinom zápase a musel oň priamo na bazilejskom ihrisku zvádzať obrovský boj. Po poslednom hvizde rozhodcu ležala v priebehu niekoľkých sekúnd na ňom kopa nadšených spoluhráčov a tiež fanúšikov, ktorí vbehli na trávnik.
Usilovali sa z neho strhnúť dres, ktorý mu priliehal tesne ku krku. „Začali ma škrtiť, o chvíľu som už len-len lapal po dychu. Trochu ma to vystrašilo. Prvého človeka, ktorého som spoznal, keď som sa vyslobodil z klbka a nadýchol sa, bol sused zo siedmeho poschodia na Nezábudkovej ulici. On ma ťahal za dres a chcel ho za každú cenu zo mňa strhnúť.“
Preboha, nezadus ma, kričal na suseda. Prídeš domov, zbehneš tri poschodia a ja ti dres venujem. Až po návrate do Bratislavy si všimol, že okolo krku mu zostala veľká modrina…
Sused sa hneď ohlásil a pripomenul mu sľub. „Dres dostal, ale iný,“ priznáva Vencel. „Ten, v ktorom som odchytal finále, som si nechal. Tak, ako loptu, o ktorú bol veľký záujem.“ Odolal ponukám, ale už dávnejšie sa rozhodol, že vzácnu loptu si nenechá.
„Keď bude mať Slovan na Tehelnom poli sieň slávy, venujem ju tam. Aj dres, ktorý je v pôvodnom stave, po návrate mi ho manželka len oprala,“ potvrdil Vencel.