Rýchly a dôrazný obranca Vladimír Kinder oslavuje dnes päťdesiatku.
Dlho ste boli súčasťou veľkého futbalu. Teraz ste trénerom piatoligovej Iskry Petržalka. Baví vás táto práca?
Baví, inak by som ju nerobil. Zavolal ma kamarát, aby som pomohol. Keď máte futbal rád, tak to nie je problém. Ale je to, samozrejme, len zábava, ktorá má neživí.
Stále podnikáte?
Áno, mám s kamarátom firmu, venujeme sa najmä výživovým doplnkom. Už pätnásť rokov.
Darí sa vám?
Musím sa obracať, to je normálne, ale uživím sa.
Teraz hráte s Jarovcami, Miloslavovom, Malinovom… Aké čaro má pre vás práca v dedinskom, malom futbale?
Som rád, keď môžem odovzdávať skúsenosti iným, približovať im, ako funguje profesionálny futbal. Pravda, v piatej lige je to zložitejšie, chalani chodia do práce a školy, majú svoje povinnosti. My sme boli profesionáli a mali sme celý deň v hlave len futbal. Ten má vždy svoje čaro. Keď je dobrá partia, je pri ňom zábava.
Ako sa darí Iskre v piatej lige?
To už je horšie… Sme poslední. Na jar nás čaká boj o záchranu. Ale chystáme sa na to. Práve sme kúpili veľkú posilu. Bude za nás hrať Jožko Kožlej, bývalý skvelý strelec a reprezentant. Verím, že skončíme niekde v polovici tabuľky.
TV Pravda: Výsledky ankety Pravdy a SFZ Futbalista roka 2018 vyhlásia v pondelok 18. marca v Šamoríne. Kto by mal ovládnuť aktuálny ročník ankety podľa legiend Vladimíra Kindera a Szilárda Németha?
Väčšinu kariéry ste prežili v Slovane, získali ste s ním titul aj ako asistent trénera Ladislava Pecka v roku 2009. Potom sa však vaše cesty rozišli…
Presnejšie – vyhodili nás. Najskôr po zisku titulu angažovali skúseného Dušana Uhrina a ja s Lacom a Majom Zemanom sme mu robili asistentov. Uhrin sa čoskoro vzdal a s ním sme skončili aj my. Potom som už na Slovan vôbec nechodil.
Nemrzí vás to?
Mrzí-nemrzí, jednoducho nie som typ, ktorý sa chodí niekam ponúkať a prosiť.
Boli ste nedávno na otvorení nového Tehelného poľa, keď na plochu vypochodovali desiatky klubových osobností?
Nie, ale pozvali ma. Deti mali prázdniny a bol som vtedy s rodinou na lyžovačke v Taliansku.
Patríte k legendám belasých, cítite sa ňou byť aj vy sám?
To neviem, ale dostal som permanentku na nový štadión, tak asi áno… (smiech) Som odchovancom Slovana a niečo som tam prežil a so spoluhráčmi aj dosiahol – federálny titul, päť slovenských titulov. Úprimne? Spätná väzba mohla byť možno iná. Ale možno ani Slovan už nie je Slovan, ako sme ho poznali.
Päťdesiatka je dôvodom aj na malé bilancovanie. Ak sa obzriete dozadu, čo si najviac ceníte z kariéry?
Mojím najväčším osobným úspechom bolo víťazstvo v ankete o najlepšieho futbalistu roka. S tým sa môže pochváliť len málo futbalistov. Skvelý bol federálny titul, v Anglicku som hral tri razy finálový zápas na Wembley. V boji o Anglický pohár bola naším súperom Chelsea, aj keď sme podľahli 0:2, bol to výnimočný zážitok pred vyše 80-tisíc divákmi.
V Anglicku ste si v najvyššej súťaži zahrali ako prvý Slovák. Ako na to spomínate?
Vybral som si dobre, hoci bolo veľmi ťažké presadiť sa stabilne do základnej zostavy. Konkurencia bola veľká, ale ja som ju predtým zažil aj v Slovane. Mne navyše anglický futbal typologicky sedel. Užíval som si to.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Viac ako dva roky ste strávili v Middlesbroughu…
Začínal som v ňom v januári 1997. Už predtým prejavil záujem Leicester City. Dohodli sme sa, absolvoval som v klube skúšku. Stroskotalo to, lebo Slovan zvýšil prestupovú sumu. Dohoda znela na 800-tisíc libier, ale keď prišli Angličania do Bratislavy podpísať zmluvu, zdvihol ju na milión. Zástupcovia Leicestru sa otočili na päte a odcestovali. Na to neboli zvyknutí. Keď som prišiel do Middlesbroughu, mužstvo sa trápilo a aj vypadlo…
V tíme však pôsobili aj viaceré hviezdy…
Brazílčania Juninho a Emerson, Talian Ravanelli, kontroverzný Merson, ale aj známy zlý muž, legendárny Gascoigne. Vynikajúci futbalista, ktorý však dosť pil. Raz na sústredení som to skúsil s ním, ale aj v tomto bol nedostižný… (smiech) Keď sme vypadli, viaceré opory odišli, druhú ligu nechceli hrať. Medzi elitu sme sa vrátili po roku a tréner Bryan Robson už budoval nový tím, dával väčší priestor iným hráčom.
Futbalistom roka ste sa stali pred štvrťstoročím. Čo vám najviac utkvelo v pamäti?
Mal som výborný rok 1994, jeden z mojich najlepších, možno aj najlepší. Titul som prevzal od Peťa Dubovského. Keď sa on stal futbalistom roka, doberali sme sa, vravím mu, o rok mi trofej odovzdáš… Netušil som, že sa to stane. Druhý bol Dušan Tittel, tretí Peter, ktorý mi prišiel prvý zagratulovať. Za stupňom víťazov zostal Ľubo Moravčík. Byť pred takými futbalistami, to bola paráda!
S Dubovským, prvým víťazom ankety, vás spájalo dlhoročné priateľstvo…
Bol výnimočný futbalista i výborný kamarát. Často sme sa navštevovali a vždy sme bývali spolu na izbe. Raz, bolo to pred zápasom s Realom v Madride v Pohári UEFA, nám nebolo všetko jedno. Blbli sme, naháňali sa na izbe a Peter si udrel palec na ľavej nohe. Opuchol mu, bolel, ale nepriznali sme sa. Dobre to dopadlo, hral so zaťatými zubami a patril medzi najlepších, uhrali sme na Santiagu Bernabeu remízu 1:1. V týchto zápasoch si ho Real prvý raz všimol.
V posledných rokoch dominoval v ankete Marek Hamšík. Dokedy ešte potrvá jeho éra?
Myslím si, že sa pomaly končí. Je stále dobrý, pomôže aj reprezentácii, ale už nebude na očiach, nebude hrať v Číne také výborné zápasy ako v Neapole. Ale kto sa môže u nás pochváliť takou skvelou kariérou ako on?! Klobúk dole!
TV Pravda: Kto získa futbalový titul? Ako bude vyzerať trnavská jar? Pozrite si naše predpovede v relácii Týždeň v športe – futbalový špeciál s Vladimírom Kinderom (vysielané 11. 2. 2019):