Botafogo vyvolalo ošiaľ. Na Rangers praskli bariéry

Slováci začínali dva razy s Chorvátskom

Na modernom štadióne sa uskutočnil 26. a 27. septembra 1942 veľký medzinárodný turnaj štyroch majstrov. Pamätníci spomínali, že zápasy mali výbornú úroveň. ŠK Bratislava zdolal rumunského šampióna Venus Bukurešť 2:1 a vo finále ho čakala Vienna.

Prilákalo vyše desaťtisícovú návštevu a tá sledovala nevídanú drámu. ŠK začal proti vyhláseným rakúskym internacionálom na čele s kanonierom Deckerom s roztrasenými kolenami. Prvý polčas nezvládol a prehrával 1:5!

Ale po prestávke akoby hralo v belasých dresoch iné mužstvo. Roztočilo nápaditú útočnú hru. Hostia už strelili len jeden gól a stačil im na tesné víťazstvo 6:5.

Odvtedy sa na štadióne uskutočnili stovky výnimočných stretnutí. Väčšinu z nich odohral Slovan, ale stal sa hneď v prvých rokoch aj domovom slovenskej reprezentácie.

Premiérový zápas tu odohrala 7. septembra 1941. Remizovala s Chorvátskom 1:1. V čase druhej svetovej vojny bolo Tehelné pole svedkom piatich medzištátnych stretnutí. Slovenský národný tím sa sem vrátil po rozdelení federácie 20. apríla 1994. Proti výberu Jozefa Vengloša stálo opäť najskôr Chorvátsko – rozdrvil ho 4:1.

Foto: TASR, archív, Pavel Neubauer

Tehelné pole Tehelné pole zažilo v roku 2009 slovenský smútok a slovinskú radosť. V kvalifikácii MS 2010 prehrali domáci 0:2, no o pár dní sa predsa len tešili z historického postupu.

Za reprezentantom stála vplyvná osoba

Najväčšie a najpamätnejšie medzištátne zápasy zažil štadión v ére Československa. Trvalo presne tridsať rokov, kým si federálny výber našiel domov v Bratislave.

Rozhodnutie odohrať stretnutie na Tehelnom poli trvalo nekonečne dlho, o čom svedčí aj fakt, že to bol v poradí už 144. zápas československého mužstva – 31. októbra 1948 privítalo Rakúsko a tešilo sa z výhry 3:1.

Reprezentáciu viedol Slovák Ferdinand Daučík a v zostave sa objavili štyria hráči slovenských tímov – traja z ŠK Bratislava (Pokorný, Šubert, Šimanský) a jeden z Jednoty Košice (Prošovský). Zápas sledovalo 30-tisíc divákov a ušlo sa mu dobré hodnotenie – za organizáciu i úroveň hry.

Noviny, ktoré vychádzali v Prahe, však písali, že nad ním visel veľký tieň. Kritizovali, že tréner postavil bratislavského záložníka Pokorného, ktorého týždeň predtým vylúčili v Ostrave za napadnutie súpera. Na jeho miesto povolali pôvodne Plzenčana Šnajdra.

„Tréner nášho tímu si Pokorného štart vynútil pod hrozbou, že ak nebude v zostave, odmieta prevziať za mužstvo zodpovednosť. Tak ďaleko sme sa dostali s morálkou vo futbale! Prednosť dostal hráč, ktorý sa nevie správať ako slušný športovec, ale stojí za ním vplyvná osoba. Takto naše zhýčkané hviezdy neumravníme,“ písalo sa v dobových komentároch.

Korostelev dal prednosť Juventusu

Československý výber privítal na Tehelnom poli dovedna 24 súperov v 36 stretnutiach. S Bratislavou sa lúčil pred rozpadom federácie s rovnakým súperom, s akým začínal – s Rakúskom 19. augusta 1992 (2:2).

Keď sa už zdalo, že hostia po 66 rokoch na československej pôde konečne vyhrajú, remízu v poslednej minúte vybavil Ľubomír Moravčík. Mimochodom, v tomto súboji nastúpil aj súčasný tréner slovenských reprezentantov Pavel Hapal.

Foto: SITA/AP, Radoslav Maťaš

Ľubomír Moravčík Ľubomír Moravčík počas exhibičného zápasu v máji 2015. V roku 1992 vybavil na Tehelnom poli remízu s Rakúskom.

Z desiatok výnimočných a historických zápasov je ťažké vybrať zopár. Medzi ne patrí prvý naozaj veľký súboj, hral sa 18. mája 1946. ŠK Bratislava hostila Derby County (3:1). Bol to najveľkolepejší zápas od postavenia štadióna. Do Bratislavy prišli rok po vojne anglickí profesionáli. Derby County bol čerstvý víťaz Anglického pohára.

V prvom polčase videlo 20-tisíc nadšených divákov, čo bolo v tom čase nabité hľadisko, vynikajúci výkon domácich. Najmä tretí Korostelevov gól bol parádny, z voleja trafil šibenicu Woodleyovej bránky.

Útočník belasých očaril Angličanov a tí ho chceli okamžite kúpiť. Mladý Martinčan (v tom čase 22-ročný) sa však rozhodol inak. V septembri 1946, hneď po svojom jedinom zápase v čs. reprezentácii (proti Švajčiarsku), sa upísal Juventusu Turín a natrvalo zakotvil v Taliansku.

Úžasní Brazílčania bavili Bratislavu

V lete 1955 bola Bratislava hore nohami. Prvý raz na Tehelné pole zavítali brazílski futbalisti. Pred vyše 60 rokmi to bola vskutku výnimočná udalosť, o to viac, že proti Slovanu nastúpil slávny tím Botafogo Rio de Janeiro.

Záujem bol nevídaný, hľadisko rozširovali, do predaja išlo rekordných 50-tisíc vstupeniek, za dva dni boli rozchytané.

Každý túžil vidieť čarodejníkov s loptou, ktorí boli opradení množstvom legiend. V drese Botafoga hrali v tom čase svetové esá, budúci majstri sveta Nilton Santos, Gerson, ale najmä nedostižný majster driblingu, ktorého neskôr mnohí považovali za najlepšieho hráča planéty – Garrincha.

Práve zábery z tohto zápasu využil režisér Ján Lacko v legendárnom filme Skalní v ofsajde. V príbehu sa hovorilo o tom, že do Bratislavy zavítal národný tím Brazílie, ale v skutočnosti išlo o zábery zo stretnutia s Botafogom. Reprezentanti futbalovo najúspešnejšej krajiny sveta si na Tehelnom poli zahrali len raz – o trinásť rokov neskôr.

Zápas s Botafogom sa hral 12. júla 1955, ľudia utekali z práce, na poslednú chvíľu ešte horúčkovito zháňali vstupenky a potom s nadšením sledovali umenie Brazílčanov, ktorí im svoje technické kúsky, najmä žonglovanie s loptou predvádzali aj v prestávke. V domácom tíme nastúpili viaceré osobnosti slovenského futbalu, nechýbal napríklad ani neskorší tréner storočia Jozef Vengloš. Silný tím proti juhoamerickému tímu nemal šancu a podľahol (0:2).

Foto: Pravda, Robert Huttner

stadion tehelne pole, buranie stadionu, stavba Jozef Vengloš (na snímke v strede s Alexandrom Vencelom a Antonom Urbanom).

Na ČH prišla nevídaná návšteva

O štyri roky neskôr si vypožičala Tehelné pole aj konkurenčná ČH Bratislava. V roku 1959 získala senzačne titul a čakal ju EPM (Liga majstrov).

V predkole si poradila s FC Porto. Na štadión si našlo cestu 45-tisíc divákov. ČH vyhrala 2:1, výhru vybavil v 70. minúte obávaný bombardér Scherer. Čs. majster zvládol aj odvetu (2:0).

Potom sa však diali neuveriteľné veci. V 1. kole narazil bratislavský tím na Rangers a v Glasgowe sa zrodil divoký výsledok. Zažiaril opäť Scherer, dal dva góly, ČH dva razy viedla, ale domáci štvrťhodinu pred koncom vyrovnali a dvadsať sekúnd pred koncom strelil McMillan svoj druhý gól, znamenala výhru 4:3.

V Ibrox Parku to bola pred 80-tisíc divákmi fraška, hostí podtrhol švajčiarsky rozhodca Mellet, ktorý už do prestávky vylúčil Matláka a uznal Škótom neregulárny gól. Po nej nariadil proti ČH penaltu, ktorú Hlavatý chytil.

Foto: PETER ZEMAN

Adolf Scherer Adolf Scherer v súčasnosti.

O týždeň 18. novembra 1959 bol o odvetu obrovský záujem, ČH i jej fanúšikovia cítili krivdu, vládlo veľké napätie. Predalo sa viac vstupeniek, ako povoľovala kapacita. Hovorilo sa o dovtedy nevídanej návšteve 60-tisíc divákov, ale neoficálne bolo v hľadisku ešte o desať tisíc ľudí viac. Bola to podľa všetkého najvyššia návšteva v histórii československého futbalu. Stovky ľudí prelomili bariéru a prevalili sa na plochu.

ČH zápas nezvládla. Obranca Tichý vyrovnal dve minúty pred koncom (1:1) a jeho tím sa so súťažou rozlúčil.

Chudík zahriakol Mrvečku

O šampionát v Anglicku 1966 bojovala ČSSR s Portugalskom. Celá republika žila týmto zápasom. Portugalčania sa ubytovali v hoteli Devín a deň pred zápasom sa boli rozptýliť v cirkuse. Za československými futbalistami sa v sobotu na chatu Západoslovenských energetických závodov do Harmónie vybrala skupina hercov zo SND, išla dvíhať tímu náladu.

Anton Mrvečka sa po ceste zdôveril kolegom, že má zlé tušenie, že tento zápas nevyhráme. „Neopováž sa to vravieť pred hráčmi,“ zahriakol ho Ladislav Chudík. „Dobre, tak poviem, že môj tip je 7:1,“ zaregoval večne žartujúci Mrvečka.

V Bratislave úradoval 25. apríla 1965 legendárny Eusébio, jeden z najlepších futbalistov všetkých čias. Čierna perla z Mozambiku, ako ho prezývali, pochovala domáce nádeje na rozbahnenom ihrisku Tehelného poľa.

Foto: archív Alexandra Vencela

Alexander Vencel Eusébio s Alexandrom Vencelom.

Už v 20. minúte vyrazil dych 60-tisícovému kotlu a z uhla dal jediný gól zápasu. „Bol som na strelu pripravený, ale bola taká prudká, že som nedokázal zareagovať. Je to najlepší strelec, proti akému som hral,“ tvrdil brankár Viliam Schrojf.

Domáci prehrali, hoci od 4. minúty bojovali Portugalčania bez zraneného Mendesa, len s desiatimi hráčmi. Zápas poznačila nepremenná jedenástka v závere prvého polčasu. Boli na ňu určení traja strelci v poradí: 1. Popluhár, 2. Kvašňák, 3. Pospíchal. Všetci ju odmietli kopať.

Napokon dobehol štvrtý – obranca Vladimír Weiss (otec budúceho trénera slovenskej reprezentácie). Nedal. „Bol som presvedčený, že ju bezpečne premením, ale Pereira ju výborne vystihol,“ vravel zronený Weiss.

Neuveriteľné: padli tri veľmoci

V Belehrade 1976 vybojovala ČSSR titul majstrov Európy. Po šampionáte prebral mužstvo Jozef Vengloš, ktorý dovtedy sedel na lavičke s Václavom Ježkom. Šampiónom sa nie vždy darilo, ale potom prišla nevídaná séria stretnutí.

Československý tím sa predstavil doma tri razy za sebou na Tehelnom poli. Talianov (na čele s Zoffom a Rossim) zdolal 3:0, Španielov (na čele s Arconadom a del Bosquem) 1:0 a Francúzov 2:0! Neuveriteľná séria.

Prvé dva zápasy mali len punc prípravy, ale tretí s reprezentantmi Galského kohúta sa 4. apríla 1979 hral v kvalifikácii ME 1980. „Zostárol som o dva roky,“ vyhlásil po zápase s Francúzskom Vengloš.

Pred 50-tisíc divákmi to bol veľký boj. V Bratislave vládlo krásne, už bezmála letné počasie, ale tesne pred výkopom sa spustil lejak a fúkal mrazivý vietor. Francúzi boli celý zápas nepríjemní a výborne ich dirigovala najjagavejšia hviezda svetového futbalu – Michel Platini.

Domáci s tradičným kapitánom Ondrušom sa spočiatku trápili. Rozhodla až záverečná polhodina. Najskôr Panenka premenil penaltu a o sedem minút neskôr Štambechr zvýšil.

Venglošov tím si otvoril cestu na šampionát do Talianska, kde získal bronz.

Najslávnejší slovenský hetrik dal Adamec Brazílii

Len raz sa zatiaľ stalo, že veľkí šampióni Brazílčania, päťnásobní majstri sveta, sa unúvali pricestovať na Slovensko. Pred vyše 50 rokmi nastúpili v Bratislave na Tehelnom poli. So všetkými svojimi esami, chýbal len kráľ Pelé. Natrieskaný štadión so 60-tisíc divákmi videl 23. júna 1968 mimoriad­ny zápas.

Do histórie vstúpil tým, že Československo zdolalo tím, ktorý o dva roky získal v Mexiku titul majstra sveta a mnohí sa zhodujú, že to bol najsilnejší výber, aký futbalová história mala. A všetky tri góly strelil do Felixovej siete jediný muž – legendárny kanonier Jozef Adamec, ktorý vlani na Štedrý deň ukončil svoju pozemskú púť.

„Akoby prišla snehová fujavica v lete. Dal som gól ľavou, pravou i hlavou. Každý iný. To bolo niečo úžasné,“ spomínal na výnimočný okamih kariéry Jozef Adamec.

Juhoamerickí futbalisti pricestovali z Poľska a až neskôr vysvitlo, že do Bratislavy sa im už ani nechcelo ísť.

„Boli sme na dlhom turné v Európe, chceli sme sa už vrátiť domov. Mali sme však podpísané v súvislosti s tým zájazdom kontrakty a keby sme nehrali, vznikli by problémy. Nakoniec vedenie tímu presvedčilo reptajúcich hráčov, aby odohrali ešte posledný zápas v Bratislave,“ spomínal v rozhovore pre Pravdu dlhoročný kapitán kanárikov Carlos Alberto. „Viem, Adamec nám dal hetrik. Z jeho strany to bol excelentný strelecký kúsok,“ doplnil.

Foto: Archív Jozefa Adamca

Jozef Adamec Jozef Adamec páli na bránku Brazílie v legendárnom zápase, v ktorom dal tri góly. Vľavo Brito, vpravo kapitán Carlos Alberto.

Brazílčania viedli, gól dali hneď v úvode zápasu a zdalo sa, že to bude jednoznačná záležitosť. Adamec však skóroval dva razy nohou, víťazný gól pridal v 70. minúte hlavou, čo bola pre strelca s neomylnou ľavačkou výnimočná udalosť. „Nabehol som na pravú žrď na päťke, zavrel oči a asi som sa už nestihol uhnúť, lebo góly som hlavou nedával,“ žartoval.

Dlho sa uvádzalo, že to bol práve on, kto strelil prvý hetrik Brazílii. Neskôr sa pripomínal fakt, že už tridsať rokov pred ním dal Poliak Wilimowski Brazílčanom dokonca štyri góly – na MS 1938 vo Francúzsku.

Televízny komentátor Marcel Merčiak sa však prehrabal v histórii všetkých brazílskych medzištátnych stretnutí a upresnil, že na základe oficiálnych štatistík bol Adamcov hetrik v poradí ôsmy. Po ňom sa z neho tešili ešte Talian Rossi a Argentínčan Messi.