Foto: TASR, ARCHÍV
Ježek mu odkázal: Buď rád, že si na lavičke
Práve na stretnutie s Anglickom ho prvý raz povolali reprezentační tréneri. Bolo to v máji 1973, Československo hostilo slávneho súpera v príprave v Prahe.
„Mal som dvadsať a zápas som presedel na lavičke. Ale cítil som hrdosť. Ocitol som sa medzi výbornými futbalistami, bola to pre mňa česť,“ približoval Jurkemik.
ČSSR viedla na Letnej po parádnej strele Prešovčana Igora Nováka 1:0, v predposlednej minúte vyrovnal vychýrený kanonier Allan Clarke.
„V kádri bol z Interu aj Laco Petráš. Za remízu dostali hráči tuším štyri stovky. Ale mne nedali nič. Prišiel som do klubu a vravím tajomníkovi, pánovi Štancelovi, že Bača, čo bola Petrášova prezývka, peniaze dostal a na mňa asi zabudli. Dobre, spýtam sa, povedal a zavolal na zväz do Prahy. Na druhý deň mi vraví: tréner Ježek ti odkazuje, že máš byť rád, že si mohol sedieť na lavičke,“ smeje sa aj po mnohých rokoch Jurkemik.
Na svoju šancu si musel počkať. A aj na zápas s Anglickom.
Na Tehelnom poli premiéra v základnej zostave
V Bratislave nastúpil premiérovo v základnej jedenástke 15. októbra 1975. Odkrútil si 90 minút s Maďarskom (1:1). Bola to už generálka na veľký zápas.
Foto: Archívna snímka.
Trénerov Václava Ježka a Jozefa Vengloša zaujal, lebo o dva týždne mu dali opäť šancu, hoci len tretí raz nastúpil v národnom drese. Kvalifikačný súboj s Angličanmi taliansky rozhodca Michelotti odpískal po štvrťhodine hry, nad štadiónom sa vznášala hustá hmla, nebolo vidieť na krok.
„Už po prvých minútach som inkasoval strašný úder lakťom do tváre od MacDonalda. Rozhodca v hmle nič nevidel, spadol som a na krátko stratil vedomie. Pozbieral som sa a ako v tranze pokračoval, motal som sa po ihrisku a nevedel poriadne, čo sa deje. Nezaregistroval som, že sme dostali gól, ktorý rozhodca pre ofsajd neuznal, ani to, že predčasne ukončil zápas. Sedel som v šatni a pýtal sa spoluhráčov, či už je polčas…“
Hlava mu išla prasknúť. Trénerovi Ježkovi však nič nepovedal. „Bál som sa, že by ma na druhý deň nepostavil,“ priznáva.
Jurkemik má zlato i bronz z ME
O deň neskôr sa v hľadisku tlačilo opäť 50-tisíc divákov, hoci sa začínalo hneď popoludní. ČSSR v pamätnom zápase vyhrala 2:1 a otvorila si cestu na šampionát.
Ocitol sa v slovanistickej obrane, na pravej strane behal Pivarník, vľavo Gögh, vedľa neho hral Ondruš. „V lige sme boli veľkí súperi, ale v reprezentácii sa táto rivalita neprejavovala. Boli sme výborná partia a dotiahli sme to ďaleko,“ pripomína obranca z Pasienkov.
Odvtedy bez striedania odohral šesť zápasov po sebe. „Lenže potom som sa zranil, do tímu naskočil opäť Jožo Čapkovič a ja som musel čakať na novú šancu,“ vysvetľoval.
Čapkovič si udržal miesto v zostave aj na ME 1976, ale aj Jurkemik si zahral v semifinále s Holandskom i vo finále s Nemeckom. A bol aj jedným z úspešných strelcov v penaltovom rozstrele, loptu napálil do stredu Maierovej bránky.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Po belehradskom zlate získal na ďalších ME 1980 v Taliansku bronz. Touto bilanciou sa môžu pochváliť len traja ďalší Slováci, ktorí si zahrali na oboch šampionátoch. V Neapole v zápase o tretie miesto sa zaskvel nádherným gólom.
Angličanov trápil aj ako tréner
Na Tehelnom poli si v národnom tíme zahral v šiestich zápasoch. Ale častejšie tu nastúpil v interistickom drese. Derby so Slovanom patrili k ozdobám federálnej súťaže.
„To boli pravé bratislavské derby. Neraz sme bojovali o čelo tabuľky, hľadisko bývalo plné, atmosféra vynikajúca. Nedávno mi ktosi vravel, že raz sme vyhrali na Tehelnom poli 1:0 a ja som dal víťazný gól. Priznám sa, ja si na to už nespomínam. Krásnych momentov bolo veľa a dôležité je, že ľudia na ne nezabudli.“
Na tento štadión sa opäť vrátil po takmer dvadsiatich rokoch. Už v reprezentačnom tričku ako tréner slovenských futbalistov. A opäť narazil najskôr na Anglicko.
Jeho zverenci si s favoritom zmerali sily v kvalifikácii ME 2004. Odohrali s ním sympatickú partiu a nešťastne podľahli 1:2, hoci viedli Némethovým gólom, hostia otočili zápas v závere. Zachránili ich hviezdy Beckham a Owen. „Bol to dobrý zápas a jeden z posledných, ktoré sledovalo vypredané Tehelné pole,“ pripomína Jurkemik.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
V tom čase už bola kapacita hľadiska oklieštená. Nezmestilo sa už doň 50-tisíc ľudí ako za jeho hráčskych čias. Sledovalo ho „len“ 27-tisíc divákov, po ňom už nikdy neprišla na dožívajúci štadión vyššia návšteva.
Ľudia nie sú zvedaví na hráčov, ale na štadión
Na nedeľňajšie derby sa na Tehelné pole nechystá. „Pôjdem až na stretnutie, keď tam bude hrať slovenská reprezentácia, asi na zápas s Jordánskom,“ rozhodol sa Jurkemik.
Slovenskú ligu sleduje, ale z jej úrovne je sklamaný. „Videl som nedávno v televízii stretnutie prvých dvoch mužstiev Dunajskej Stredy a Slovana a nenadchlo ma. Hráči robili aj základné chyby, ktoré by si nemali na tejto úrovni dovoliť a zvlášť ak ide o legionárov, ktorí by mali byť lepší ako domáci hráči. Musím povedať, že v našej ére by väčšina zo súčasných futbalistov nemala miesto v ligových tímoch,“ tvrdí.
Teší ho, že Slovensko bude mať nový moderný štadión, ktorý bude v nedeľu vypredaný. „Ľudia sú zvedaví najmä na nový stánok. Ako tomu bolo aj v Trnave, neskôr návštevy klesali. Potrebovali by sme v lige predovšetkým kvalitnejších futbalistov. Voľakedy sa fanúšikovia chodili pozerať na nás hráčov, teraz na štadión,“ uzatvoril legendárny futbalista.
VIDEO: Národný futbalový štadión na Tehelnom poli prvýkrát predstavili v polovici decembra minulého roka.