Švehlík si s Masným rozumel naslepo. Odchod z Tehelného poľa ho bolel

21.02.2019 09:02

Čoskoro uplynie polstoročie, čo prišiel na Tehelné pole. Slovan práve oslavoval famózny úspech.

Na ihrisku boli ako dvojičky. Marián Masný...
Na ihrisku boli ako dvojičky. Marián Masný (vľavo) a Ján Švehlík v najlepších futbalových rokoch. Autor: ŠTARTFOTO

Mužstvo na čele s Vencelom, bratmi Čapkovičovcami, Cvetlerom, Joklom a ďalšími priviezlo do Bratislavy slávnu európsku klubovú trofej – PVP 1969. Ján Švehlík mal devätnásť a celú úspešnú kariéru pred sebou.

Ligové góly dal len za Slovan

Nie každý má také šťastie ako on. Hneď po prvom roku v belasých farbách oslavoval rodák z Lovče titul. Prvú šancu mu dal tréner Michal Vičan. Mladík vtedy ešte nepatril v tíme osobností ku kľúčovým hráčom, ale rýchly a pohotový blonďatý útočník sa čoskoro stal neodmysliteľnou súčasťou bratislavskej zostavy.

V československej lige strelil 79 gólov (všetky za Slovan) a nastúpil v 296 stretnutiach. Rok vojenčil v pražskej Dukle. Vojaci sa stali majstrami, ale on nedostával veľa šancí, prednosť mali kmeňoví hráči.

Na Tehelnom poli sa stal jedným z prvých pilierov novobudovaného mužstva, ktoré získalo pod vedením Jozefa Vengloša ďalšie dva tituly. Stalo sa základom reprezentácie, ktorá sa tešila z výnimočného triumfu. Vo finále majstrovstiev Európy 1976 v Belehrade zdolala Nemecko.

Vo finále ME prekonal Maiera

S tým, že si vo finále zahrá, príliš nepočítal. „Moja pozícia v reprezentácii bola podobná ako kedysi na začiatku v Slovane. Bol som skôr žolík. V tíme vládla veľká konkurencia. Do Juhoslávie som cestoval zmierený, že budem sedieť na lavičke. Vravel som si, že ak si zahrám, bude to skvelé, ak nie, svet sa nezrúti,“ spomínal na veľké chvíle kariéry.

Tvrdí, že nebyť Pollákovho vylúčenia v semifinále s Holandskom, zostal by vo finále náhradníkom. ČSSR viedla od deviatej minúty po jeho góle.

„Maier najprv loptu vyrazil. Čakal som, že prejde do siete, ale nemecký brankár bol trieda. Moja opakovaná strela smerovala do odkrytej časti bránky. To už nemal šancu. Nedal som výstavný gól, ale nesmierne dôležitý.“

Dobiaš vzápätí pridal druhý. „Vedel som, že nie je rozhodnuté. Nemci sa nikdy nevzdávali. Aj Juhoslovania niekoľko dní predtým viedli nad nimi 2:0 a podľahli 2:4…“

Ťažil z centrov slávnych krídiel

Gól proti Nemecku bol najslávnejším v kariére trochu nenápadného ale užitočného strelca. V reprezentácii prekonal súperových brankárov len štyri razy.

„Nepatril som k urasteným útočníkom a vysokí stopéri mi robili starosti. Mimoriadne pekné góly som nedával. Nijaké bomby čo trhali sieť, ani krásne strely do šibenice zdiaľky. Bol som šestnástkový hráč, často som dorážal lopty do siete. V Slovane mi ich z jednej strany centroval Čapkovič, z druhej Masný,“ približuje.

V národnom drese zažil výnimočný zápas so Švédskom, hoci išlo len o prípravu. V októbri 1974 sa hralo na Tehelnom poli, na ktorom nastúpil v reprezentácii prvý i posledný raz. ČSSR vyhrala hladko 4:0.

„Okrem toho, že sme hrali na mojom domovskom trávniku, stretnutie malo pre mňa aj iný význam. V jeho úvode som dal premiérový gól v reprezentácii a v prvom polčase som skóroval aj druhý raz. Bol to jediný prípad, keď som strelil dva góly v reprezentačnom zápase.“

Trnava? Páni, tá mala obranu!

V Slovane utvoril na ihrisku nerozlučnú dvojičku s Mariánom Masným. „S Bélom sme si sadli aj ľudsky. Bol to skvelý futbalista. Rozumeli sme si aj naslepo. Prihral mi na väčšinu gólov. Keď obišiel súpera a centroval, vedel som, kam sa mám postaviť,“ približuje.

Na domácom štadióne odohral veľa vynikajúcich zápasov. „Ťažko vyberiem jeden. Možno zápas so Spartou, vyhrali sme 6:1 a dal som gól hlavou, čo sa mi často nestávalo.“

Ján Švehlík.
Ján Švehlík. Autor: TASR, Marko Erd

Tento pamätný zápas sa hral v ročníku 1971/72, v ňom si pripísal trinásť gólov, najviac v jednej sezóne. Často spomína najmä na derby s Trnavou, s ktorou sa bili o titul.

„Boli to vždy extra zápasy, ktoré sledoval zväčša plný štadión. Trnavčania si ma často podali. Z jednej strany ma vyškolil Dobiaš, prešiel som na druhú, tam mi dal zabrať Hagara. Útočil som v strede, narazil som na Majerníka či Jarábka. Páni, to bola obrana! Proti nej to často bolelo,“ usmieva sa po mnohých rokoch.

Lepšie sa cítil na funkcionárskom poste

Na sklonku kariéry chvíľu legionárčil. Najskôr rok v belgickom Hasselte (1982/1983), potom ešte v menších rakúskych kluboch. Ale odvtedy, čo prvý raz vkročil na Tehelné pole, prežil v Slovane absolútnu väčšinu života. A vyskúšal si všetky posty. Po hráčskej kariére prišla trénerská a funkcionárska.

„V roku 1994 ma zavolal tréner Dušan Galis a robil som mu s Karolom Joklom asistenta, neskôr som na Tehelnom poli pôsobil chvíľu aj ako prvý tréner. Hodili ma do vody, chcel som si to vyskúšať. Realisticky som zhodnotil situáciu a domnievam sa, že to nebola moja parketa. Myslím, že funkcionársky post mi sedel viac.“

Keď sa v roku 2010 sťahoval Slovan z Tehelného poľa na Pasienky, vyštudovaný právnik sedel na lavičke športového riaditeľa (predtým zastával post generálneho riaditeľa).

Vtedy sa netajil, že prežíva aj trochu nostalgie a smútku. „Odohral som tam veľké zápasy a strávil zopár rôčkov. Trochu to aj bolelo. Bol som skôr zástancom myšlienky, aby sa pôvodný štadión zrekonštruoval a zmodernizoval,“ vravel pred veľkým sťahovaním.

Na návrat čakal deväť rokov

Tvrdí, že sa úplne nestotožnil s názorom časti fanúšikov, ktorí si nenašli cestu na Pasienky. „Veril som, že prídu aj tam vo väčšom počte povzbudiť svoje mužstvo, aj na Pasienkoch sme odohrali dobré zápasy.“

Na snímke zo 17. júna 1973 futbalový zápas...
Na snímke zo 17. júna 1973 futbalový zápas Slovan - Slávia 2:0. Švehlíkovu hlavičku vyrᾞa brankár Slávie Zlámal. Autor: TASR

Po deviatich rokoch sa dočkal návratu. Ako jediný zo slávnej generácie hráčov sedemdesiatych rokov stále v aktívnej funkcii. Pôsobí ako vedúci prvoligového mužstva. „Slovan tradíciami, historicky patrí na Tehelné pole. Trvalo dosť dlho, dlhšie ako sme si mysleli, kým sme sa sem vrátili. Keď sme hrávali v európskych pohároch, závideli sme súperom, aký majú krásny štadión. Teraz sa im už v tomto môžeme rovnať.“

Na Tehelnom poli bol nedávno po veľmi dlhej dobe, v čase jeho výstavby tam nechodil. „Priznávam, keď som tam opäť vstúpil, cítil som mrazenie i vzrušenie. Bol som príjemne prekvapený. Ideme teraz do lepšieho, takže je to dobrý pocit. Je to skutočne nádherný stánok. Dúfam, že aj naše výkony tu budú primerané a pritiahneme do hľadiska viac divákov.“

TV Pravda: So Samuelom Slovákom o zápase Dunajská Streda – Slovan, Trnave i legionároch na Slovensku. Pozrite si náš futbalový špeciál (vysielané 19.2.2019):

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Tehelné pole #Ján Švehlík #Marián Masný
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku