Rezne u pani Ondrušovej
Po začiatkoch v dolnokubínskom mužstve rozbiehal kariéru v silnom druholigovom Martine, ale najdlhšie hráčske obdobie zažil vo VSS Košice. V excelentnom tíme strelil obávaný kanonier väčšinu ligových gólov (89).
Už v čase, keď vojenčil, sa skamarátil s Antonom Ondrušom, ktorý hrával najprv v slovanistickom béčku, ale čoskoro sa prepracoval do prvého tímu a stal sa jeho oporou. Keď si Galis obliekol košický dres, stali sa na niekoľko rokov súpermi. Jeho úlohou bolo strielať góly a Ondrušovou im zabraňovať. To nijako neovplyvňovalo ich kamarátstvo.
„Často sa stávalo, že Tóno strážil práve mňa,“ spomínal Galis. „Ale aj vtedy sme sa navštevovali, vždy, keď to situácia dovolila. Poznal som jeho rodičov, boli to zlatí ľudia, Tónov otec bol veľký fanúšik a nevynechal nijaký zápas. Keď som sa u nich zastavil, pani Ondrušová vždy vyprážala rezne. Mala ich poukladaných na sebe aspoň dvadsať a s Tónom sme sa do nich vždy s veľkým apetítom pustili.“
Kamarát v belasom ho nešetril
Na Tehelnom poli odohral množstvo zápasov najskôr ako hosť.
Foto: ŠK Slovan Bratislava
„Pred jedným z nich sme sa tradične kamarátsky zvítali. A Tóno mi hneď vraví: Po zápase ideš k nám, mama varí večeru. Tréner Jačiansky na mňa prísne zazeral, nemal rád, keď sme sa so súperom tesne pred stretnutím priveľmi bavili,“ približuje Galis.
Ondruš mu dal hneď návrh. „Budeme k sebe na ihrisku džentlmeni, nijaké fauly, okopávanie. Ty dáš pokoj mne, ja tebe.“
Galis prikývol. Zápas týchto súperov býval tradične vybičovaný, na štadióne vládla napätá atmosféra, s blížiacim sa záverom sa stupňovala, plný štadión burácal.
„Preberal som loptu pri čiare a odrazu ma niekto zozadu nekompromisne nabral. Letel som až k trénerovi, ktorý stál neďaleko lavičky. Jačiansky len krútil hlavou. Pozbieral som sa, obrátim sa a za mnou – Tóno. Čo blázniš, na tomto sme sa nedohodli, vyčítal som mu. Prepáč, poplietol som si ťa s Andrejkom, vraví. Musel som sa ovládnuť, aby som na neho nevyletel. Andrejko mal meter šesťdesiat, ja meter deväťdesiat…“
Hustá hmla zrušila zápas
Ešte ako košický hráč dostal šancu aj v reprezentácii. Tréneri Václav Ježek a Jozef Vengloš formovali veľké mužstvo, ktoré neskôr zdolalo Nemecko vo finále ME 1976 v Belehrade. Cestu na šampionát otvoril výnimočnému tímu kvalifikačný zápas s Anglickom na Tehelnom poli.
Foto: SITA, Diana Černáková
Hral sa 29. októbra 1975, ale už po štvrťhodine ho taliansky rozhodca Michelotti predčasne ukončil. Nad Tehelným poľom sa znášala taká hustá hmla, že nebolo vidieť na krok.
„Vznikali komické situácie. Lopta sa odrazila od hráča, na okamih ju zazrel a potom sa už opäť stratila niekde v hmle,“ približoval Galis. „Na druhý deň sa hralo od začiatku. Prespali sme v hoteli Rapid, na izbe som bol s košickým spoluhráčom Jarom Pollákom. Nemohli sme zaspať, od piatej ráno sme chodili po izbe, čakanie na zápas sa neuveriteľne vlieklo.“
Opakovaný súboj sa nezačal pre domácich šťastne. Channon otvoril skóre v 26. minúte, ale pred odchodom na prestávku vyrovnal Nehoda. Začiatok druhého polčasu nadchol 50-tisíc divákov. Galis zažil najhviezdnejší okamih kariéry.
Masného center ho trafil perfektne
V reprezentácii strelil jediný gól. Rozhodol ním o výhre v jednom z najpamätnejších zápasov v histórii federálneho tímu. Jeho hlavička zrazila sebavedomých Angličanov na kolená.
„Hlavnú zásluhu na góle mal Marián Masný,“ priznáva strelec. „Naslepo som bežal do šestnástky a vrhol som sa hlavou do lopty. Mariánove centre boli geniálne. O tejto situácii som často vravel, že ma perfektne trafil do hlavy.“
Po zápase sa natešený vybral do šatne súpera. Usiloval sa získať na loptu podpisy hráčov. Vyhovel mu len Kevin Keegan, v tom čase najväčšia hviezda súpera. Ostatní odmietli. Na chodbe narazil na ich kouča Dona Revieho.
„Hneď som to využil a posťažoval sa mu, že mi jeho hráči nechcú dať autogram. Tľapol ma priateľsky po pleci, otvoril šatňu, niečo zakričal a postrčil ma za dvere. A všetci anglickí futbalisti sa mi poslušne na loptu podpísali,“ usmieva sa.
Na jar 1976 oslavoval titul kráľa strelcov v domácej lige, prekonal súperových brankárov 21-krát. Ale už v nasledujúcej sezóne sa končila veľká éra VSS, mužstvo vypadlo z ligy.
O Galisa sa bili najmä Sparta a Ostrava. Mal namierené do Prahy – so spoluhráčom Pollákom. Na poslednú chvíľu sa rozhodol inak. Presvedčil ho Ondruš. Stal sa hráčom Slovana…
Tituly bral až ako tréner
Keď začínal vo VSS, mužstvo viedol Jozef Vengloš. Keď prišiel na Tehelné pole, na lavičke opäť sedel slovenský tréner storočia. Stal sa súčasťou silného tímu, viacero hráčov poznal z reprezentácie. Slovan mal však už najlepšiu éru za sebou a v čase jeho pôsobenia titul nezískal.
Majstrom sa s belasými stal v roku 1992, keď už sedel na ich lavičke ako tréner. Bol to posledný titul, ktorý získal Slovan v ére federálnej ligy.
Foto: TASR, Martin Baumann
„Najviac ma mrzí, že sme ho nezískali už rok predtým. Prehrali sme boj so Spartou o jediný bod. Všetci sme vedeli, že mužstvo má rezervy a už v nasledujúcej sezóne si môže trúfať na viac,“ pripomína.
Z trénerov získal so Slovanom najviac titulov – päť. Netrúfa si povedať, ktorý úspech v jeho kariére si najviac cení.
„Asi zo všetkého najviac si vážim, že na náš zápas so Spartou zavítalo na Tehelné pole 42 700 divákov. Prehrali sme 0:3, bolo to práve v roku, keď sme získali titul. Na tento moment si vždy spomeniem, keď sa ma niekto pýta na úspechy. Bolo to sedem kôl pred koncom súťaže. Čakal som piskot, ale ozval sa potlesk. Priazeň a záujem fanúšikov si najviac cením. Často zabúdame, že futbal hráme pre nich,“ uzavrel Dušan Galis.
Foto: ŠK Slovan Bratislava
TV Pravda: Kto získa futbalový titul? Ako bude vyzerať trnavská jar? Pozrite si naše predpovede v relácii Týždeň v športe – futbalový špeciál s Vladimírom Kinderom (vysielané 11. 2. 2019):