Jordánsko v štyroch zápasoch ani raz neprehralo, inkasovalo jediný gól a predsa sa s turnajom rozlúčilo. Na najlepšom výsledku v histórii krajiny sa podieľal aj slovenský tréner Alexander Vencel mladší (51).
Jordánsko sa postaralo o senzáciu
Bratislavský rodák, ktorý tvoril trénerský tím s Belgičanmi Vitalom Borkelmansom a Stéphanom Van Der Heydenom, mal pod palcom brankárov.
„Spočiatku som viedol mužstvo s jedným domácim koučom, ale čoskoro ho vystriedal Borkelmans a chvíľu sme pracovali vo dvojici. Ukázalo sa, že sa to nedá všetko stíhať a doplnil nás ďalší tréner,“ ozval sa Vencel, bývalý výborný brankár, československý a slovenský reprezentant už z Ammánu, hlavného mesta Jordánska.
Ich tím vyhral B-skupinu Ázijského pohára, postúpil do osemfinále, v ňom inkasoval prvý gól v turnaji, remizoval s Vietnamom (1:1) a vypadol v penaltovom rozstrele. Už v úvodnom stretnutí sa postaral o veľkú senzáciu, keď zdolal obhajcu titulu Austráliu (1:0), potom si poradil so Sýriou (2:0) a s Palestínou remizoval (0:0).
„S takými výsledkami nik nerátal, všetky mužstvá, s ktorými sme sa stretli, sú vo svetovom rebríčku vyššie. Najmä proti Austrálii a Sýrii sme hrali veľmi dobre. Teraz vládne malé sklamanie, pretože sme po dobrých výkonoch v skupine verili, že by sme mohli Vietnam vyradiť. Viedli sme 1:0, ale druhý polčas sme nezvládli, súper zaslúžene vyrovnal. V jedenástkovom rozstrele obaja brankári chytili po jednej strele. V našom tíme dvaja hráči odmietli zahrávať penalty, netrúfali si na to. Rozhodlo, že jeden z našich strelcov trafil brvno. Smola. Ale musím byť realista, hráči odviedli výkony na hraniciach svojich možností, možno aj nad nimi, viac nebolo v ich silách,“ zhrnul Vencel.
Na ázijskom šampionáte účinkovali prvý raz vôbec aj ďalší dvaja slovenskí tréneri. Jemenskú reprezentáciu viedol Ján Kocian a v bahrajnskom tíme pôsobil ako tréner brankárov Andrej Kostolanský. „Stretol som sa len na chvíľu s Janom, bol som sa pozrieť na ich zápas v skupine s Vietnamom. Andreja som zaregistroval na tribúne na našom súboji s Palestínou, len sme sa pozdravili.“
Nový kontrakt? Inšalláh!
Vencel zdôrazňuje, že v Spojených arabských emirátoch zatiaľ dominujú tímy, ktoré sa predstavili vlani aj na MS v Rusku – Japonsko, Irán, Južná Kórea, Austrália.
„Čoraz silnejší je Katar, postupne sa chystá na MS, ktoré bude organizovať. Zatiaľ ma sklamala Čína, chvíľu som sa bavil aj s jej trénerom, známym Talianom Lippim, v čínskej reprezentácii končí. V turnaji vládne veľká vyrovnanosť. Podľa mňa sú favoritom na titul Japonsko a Irán.“
Foto: ARCHÍV ALEXANDRA VENCELA
Slovenský svetobežník sedí na jordánskej lavičke od júla minulého roku, žije v bytovke v centre Ammánu, kde ho chodí navštevovať manželka i deti. Veľkú časť hráčskej i trénerskej kariéry prežil v Štrasburgu, kde sa aj usadil, ale doma nebol už sedem mesiacov.
„Príprava na šampionát bola časovo náročná, trvala dva mesiace, začali sme sústredením v Ománe, pokračovali v Katare, záver sme absolvovali priamo v Emirátoch. Mali sme utvorené dobré podmienky. Ja sa starám aj o zvyšovanie kvalifikácie trénerov brankárov v krajine, sledujem a pripravujem brankárov vo všetkých vekových kategóriách, je toho dosť,“ približuje.
Či bude v práci pokračovať, je otázne.
„Náš kontrakt sa končí o týždeň, ešte neviem, čo bude ďalej. Sme v arabskej krajine, kde často neplatí, čo sa deň predtým dohodne. Princ Ali, kráľov brat a šéf futbalovej federácie, bol veľmi spokojný s naším účinkovaním, na šampionáte prišiel po zápasoch aj s kráľovým synom do šatne. Naznačil mi, že chce, aby som zostal. Ráta s nami do najbližších majstrovstiev sveta, ktoré budú o tri roky. Ale kým nie je na papieri nová zmluva, nechcem predbiehať. Domorodci vždy vravia – Inšalláh. To znamená – ak boh dá. Inšalláh platí aj o našom ďalšom kontrakte. Po výborných výsledkoch máme aj iné ponuky, takže uvidíme.“
V uplynulých šiestich rokoch pôsobil ako expert UEFA a FIFA, viedol semináre trénerov brankárov, prednášal v celom svete. Zmluva s jordánskym zväzom jeho aktivity neukončila, umožňuje mu naďalej sa venovať projektom, ktoré vybudoval a rozvíjal. Má za sebou prácu náročnú na cestovanie, navštívil množstvo krajín.
„Nemám to síce presne spočítané, ale v uplynulých rokoch som pôsobil vo viac ako päťdesiatich krajinách vo všetkých kútoch planéty,“ doplnil Vencel.
Foto: ARCHÍV ALEXANDRA VENCELA
Doma hrajú aj za tisíc eur
Futbal je v krajine populárny, ale Vencel pripomína, že Jordánsko nie je Katar. Podmienky nie sú ideálne.
„Každý prvoligový klub má jeden umelý trávnik, na ktorom trénujú všetky jeho tímy. Celá liga sa odohrá na štyroch štadiónoch v troch mestách, kde majú prírodnú trávu. Ak sa budú chcieť v Jordánsku výkonnostne posunúť, musia zlepšiť infraštruktúru i celú organizáciu futbalu. Možno im pomôže posledný úspech,“ pokračuje Vencel.
Takmer deväťdesiat percent reprezentantov pôsobí doma. „Jeden hrá v Európe – na Cypre, ďalší v Saudskej Arábii, zopár v druhej lige v Ománe či Kuvajte. Máme v reprezentácii takých, ktorí doma zarábajú tisíc eur mesačne. V poprednom klube Al Faisaly nevideli štyri mesiace výplaty. Preto sa futbalisti usilujú presadiť za hranicami, kde aj v nižšej súťaži berú podstatne viac. Možno teraz bude o jordánskych futbalistov väčší záujem aj v lepších kluboch v cudzine.“
Úspech na Ázijskom pohári vyvolal eufóriu, zápasy sledovali fanúšikovia v kaviarňach a baroch.
„Na zápasy prišlo do dejiska asi po štyri-päť tisíc našich priaznivcov, na Vietnam asi aj viac. Najmä tých, ktorí žijú v Emirátoch a okolitých štátoch. Domorodci si to z finančných dôvodov nemohli príliš dovoliť. Svet obletela fotografia muža, ktorý v Ammáne zametá ulice. Prerušil prácu a v uniforme cez sklenenú výlohu reštaurácie sledoval priamy prenos zápasu s Austráliou. Táto situácia dojala kráľa a spolu s princom Alim mu ponúkli, že mu zaplatia všetky výlohy, mohol cestovať na ďalší zápas. Odmietol to, lebo by prišiel o prácu. Kráľ ho pozval do paláca a spolu sledovali stretnutie v televízii.“
Jordánci by sa radi prvý raz v histórii prebojovali na svetový šampionát. Motivácia je o to silnejšia, že turnaj sa uskutoční v neďalekom Katare. „Jordánsko s ním udržiava – na rozdiel od viacerých iných okolitých krajín – celkom dobré vzťahy,“ doplnil Vencel.
Krajina na Blízkom východe nepatrí medzi príliš bohaté. Žije v nej vyše desať miliónov ľudí.
„Ale sú tu aj asi tri milióny utečencov najmä zo Sýrie a Iraku. Za to, že ich Jordánsko prijalo v takom množstve a zabránilo, aby migračná vlna pokračovala ďalej, ho viaceré okolité štáty podporujú, aj finančne. Jordánsko je bezpečná a krásna krajina, kde chodí čoraz viac turistov z Európy, aktuálne vraj najviac Belgičanov. Stojí za to ju navštíviť.“