Jeho majstrovstvo vždy uznával. „Bol to jeden z najlepších futbalistov, akých som v dlhej kariére stretol. Jeho ľavačka bola geniálna, vždy z nej hrozilo veľké nebezpečenstvo pre brankárov.“
Dobiaš pripomína, že Adamec mal pre neho aj iný význam. „Bol odmalička naučený chodiť do kostola a uzavreli sme spoločnú dohodu, ktorá platila desaťročia. Modlil sa aj za mňa. Už odvtedy, ako som ako mladý hráč prišiel do trnavského mužstva. Mohol som pokojne spávať, lebo som vedel, že bol spoľahlivý a nič nezanedbal,“ vytiahol úsmevnú spomienku tretí najlepší slovenský futbalista uplynulého storočia. V tejto ankete skončil za víťazom Popluhárom a druhým Adamcom.
Alexander Vencel bol Adamcovým spoluhráčom i súperom. Bývalý výborný brankár prežil kariéru v bratislavskom Slovane, v ktorom krátko pôsobil aj legendárny kanonier. „Vždy bolo lepšie mať Adamca za spoluhráča ako za súpera. Pre brankára to platilo dvojnásobne. Keď si postavil loptu, tak brankár, ktorý ho nemal prečítaného, mal minimálnu šancu. Najmä jeho ľavačka bola famózna a nevyspytateľná. Vedeli sme, čo na neho platí a aj tak nám strelil množstvo gólov. Bol to jednoznačne najlepší strelec, ktorý proti mne hral.“
Adamec mal špeciálny zmysel pre humor. Vencel spomínal na situáciu, keď Slovan hral v Trnave a tréner Michal Vičan postavil na Adamca tradične osobku.
„Vybral na to najpovolanejšieho – Ďura Novotného. Jemu bolo úplne jedno, kto proti nemu stojí. Keby to bolo potrebné, ustrážil by aj najväčšieho gaunera. Nedal Jozefovi ani vydýchnuť, chodil za ním po celom ihrisku a otrávil mu stretnutie.“
Adamec bol z Novotného nervózny. Keď už nevedel, čo urobiť, vybral sa k slovanistickej lavičke a kričal na Vičana. „Pán tréner, mne neprekáža, že ste na mňa dali osobku. Ale hnevá ma, že ste na mňa postavili takého škaredého hráča…“
Foto: TASR, Lukáš Grinaj
Vencel doplnil, že napätá atmosféra sa okamžite uvoľnila. „Nik z nás nemohol udržať smiech. Táto jeho sťažnosť sa potom u nás tradovala dlhé roky,“ doplnil niekdajší brankár, ktorý sa stal neskôr aj Adamcovým asistentom, keď viedol slovenských reprezentantov.
V tejto úlohe sa ocitol aj Vladimír Weiss. Najprv bol jeho zverenec v čase, keď Adamec trénoval bratislavský Inter, potom sa stal jeho mladším kolegom na trénerskej lavičke.
„Jeho povestné tréningové modely som aj ja využíval. Veľa som sa od neho naučil. Vždy mi vravel, že keď raz budem tréner, musím byť na každý tréning perfektne pripravený. Prípravy si robil večer alebo si privstal a vždy mal v ruke malé papieriky a na nich poznámky v troch i štyroch farbách, aby aj hráči videli, že najbližšiemu tréningu venoval veľkú pozornosť,“ spomínal najúspešnejší tréner v samostatnej slovenskej ére Vladimír Weiss.