Bijú sa o neho tri krajiny
Priznal, že na Slovensko sa vracia vždy rád. O Bratislave mu veľa rozprával otec, ktorý zomrel v Barcelone pred vyše 16 rokmi, spolu ju aj niekoľkokrát navštívili. Ukázal mu štadión na Tehelnom poli, kde prežil krásne chvíle. Bratislava sa mu páči a tvrdí, že vždy keď príde, pozoruje, ako sa dynamicky rozvíja a stále sa skrášľuje.
„Otcova zásada bola, že je rozhodujúce, čo sa naučíš zamlada, lebo z toho ťažíš potom ďalší život,“ pripomína syn. „Dôležitá je pritom poctivá každodenná práca, litre potu, ktoré nechá hráč na ihrisku. Otec prišiel do Bratislavy ako mladý, sedemnásťročný chlapec. Mal veľký talent, ale vždy mi zdôrazňoval, že práve tu sa naučil všetko podstatné z futbalového umenia. V ŠK boli vtedy viacerí skúsení hráči, ktorí mu pomáhali. Už vtedy tušili, že raz z neho môže byť veľký hráč.“
O futbalistu Kubalu sa bijú tri krajiny – Maďarsko, Slovensko a Španielsko. Mal slovenských rodičov, ale narodil sa pred vyše 91 rokmi v Budapešti, kde aj začínal s futbalom.
Foto: 80 BELASÝCH ROKOV
Stal sa legendou FC Barcelona
V roku 1945 ho ako repatrianta priviedol na Tehelné pole bývalý hráč a tréner ŠK Ferdinand Daučík. V klube, ktorý bol predchodcom dnešného Slovana, zanechal výraznú futbalovú stopu a obliekol si sedemkrát aj dres Československa, dal v ňom šesť gólov.
V Bratislave sa stihol aj oženiť, jeho manželkou sa stala Daučíkova sestra Viola. Tu sa im ešte pred odchodom narodil najstarší syn Braňo. Na Slovensku žijú doteraz viacerí príbuzní. Kubala opustil Československo v roku 1949 a po krátkom blúdení po Európe sa usadil v Barcelone. V katalánskom meste prežil zvyšok života, stal sa tam veľkou legendou, vyhlásili ho za najlepšieho futbalistu storočia v FC Barcelona. Vo veľkom hlasovaní mu fanúšikovia dali prednosť aj pred Johanom Cruyffom i Diegom Maradonom.
Dvanásť rokov pôsobil na barcelonskom Nou Campe. V španielskom národnom drese si pripísal 19 štartov a 11 gólov. Neskôr viedol ako tréner rekordných jedenásť rokov aj španielsku reprezentáciu.
Najlepšiemu postavili nový štadión
S príchodom Ladislava Kubalu do Barcelony je spojená pamätná historka. Mužstvo vtedy hrávalo na starom štadióne Les Corts. Kubala vyvolal taký ohromný záujem, že jeho kapacita, ktorá bola 55-tisíc divákov, už nestačila.
Foto: FCBARCELONA.COM
„Kým otec nehrával v drese Barcelony, hľadisko nebývalo plné. Potom sa však začala rozprávka o mladom futbalistovi, ktorý vypredával hľadisko. Často sa v ňom tlačilo viac ľudí, ako bola jeho kapacita a mnohí záujemcovia zostali ešte za bránami. Raz bariéry nevydržali nápor fanúšikov a došlo k tragédii – dvaja diváci zahynuli. To bola posledná kvapka, prezident FC Barcelona rozhodol, že sa bude stavať nový štadión, ktorý bude mať kapacitu takmer stotisíc ľudí,“ približuje Kubala mladší.
Dodnes si spomína, ako s rodičmi chodil na prechádzky okolo rozostavanej obrovskej stavby a počúval ich hrdý hlas: Pozri, toto bude náš nový štadión. „Futbalový štadión sa stal súčasťou môjho každodenného života. Na ploche starého štadióna som sa učil chodiť. A barcelonsky klub? To nie je pre mňa obyčajná história. To je môj život.“
Traja Kubalovci v jednom tíme
Syn na štadión, ktorý postavili na počesť jeho otca a ten ho potom preslávil ako nik iný, nechodí pravidelne na všetky zápasy súčasného tímu. Ale futbal pozorne sleduje, nikdy nevynechá zaujímavé prenosy v televízii. Futbal je aj pre neho každodenná téma. Miluje ho, stále hráva za starých pánov Barcelony, hoci otcove mimoriadne futbalové gény nezdedil.
„Pre každé dieťa slávneho futbalistu je to veľmi zložité. Porovnávanie s otcom je to najhoršie, čo sa môže stať,“ pripomína Kubala mladší. To uškodilo aj jeho staršiemu bratovi, ktorý svoj veľký talent nerozvinul.
Na otcove zápasy pravidelne chodili aj s mamou, zažili mnohé jeho skvelé výkony, viaceré mu utkveli v pamäti.
„Ale najkrajšie zážitky mám zo stretnutí, v ktorých sme hrali spolu v jednom tíme – ja, brat Branko a otec. Takým bol napríklad zápas, v ktorom sme nastúpili proti výberu Maďarska v exhibičnom stretnutí. To bol pre mňa výnimočný zážitok,“ spomína.
Foto: ELEONORA SZOMBATOVÁ
Aj v Bratislave bude mať sochu
Pred štadiónom na Nou Campe stojí Kubalova socha. A mala by už čoskoro stáť aj v Bratislave. Kubala mladší zavítal tentoraz do Bratislavy aj so šéfom tímu starých pánov FC Barcelona Ramónom Alfonsedom, aby podporili myšlienku Júliusa Šefčíka, ktorý vydal knihu o Ladislavovi Kubalovi i Ferdinandovi Daučíkovi.
Teraz vyvíja mimoriadne úsilie, aby mal Kubala aj svoju sochu a verí, že tento zámer sa mu čoskoro podarí splniť.
„Môj otec bol vlastne tiež utečenec, aby som použil súčasný slovník,“ pripomína Kubala, ktorého mrzí, že z obdobia, keď otec hrával, sa nezanechalo veľa archívnych záberov, ktoré by pripomínali jeho život a futbalové majstrovstvo.
„Keď sa podarí zrealizovať túto myšlienku, budem šťastný i hrdý, že Bratislava a Slovensko na môjho otca nezabudli. Chcem sa im za to už teraz poďakovať. Myslím si, že socha by mohla stáť niekde v blízkosti nového štadióna. Doma budem o tom s nadšením rozprávať svojim vnukom,“ tešil sa Ladislao Kubala mladší.