Legendárny trnavský kapitán: Vedeli sme hrať, spievať i piť

09.12.2018 05:00
Stanislav Jarábek
Stanislav Jarábek. Autor: ,

Ešte stále si zahrá futbal a na ihrisku patrí - ako za starých čias - k oporám. Hoci vo všetkých tímoch je už najstarší. Legendárny trnavský kapitán zo zlatej futbalovej éry Stanislav Jarábek sa dnes dožíva osemdesiatky.

Do akých futbalových partií vás ešte zoberú?

Mám ich niekoľko. Hrávam za starých pánov Suchej nad Parnou, kde som sa narodil a tiež Trnavy, kde žijem. A chodím si zahrať v nedeľu predpoludním aj s inou partiou. Ale už to nie je ako kedysi. Už skoro ani netrénujem.

Máte problémy s kondíciou?

Nie, som vzadu šéfom, rozkazujem, dirigujem, organizujem, kričím na spoluhráčov, kritizujem ich. Stále patrím k najlepším, nikdy nepokazím loptu. Len to niektorí nechcú uznať (smiech).

V legendárnom trnavskom mužstve vás však všetci uznávali, mali ste autoritu…

To len Jožo Adamec, chýrny strelec, nám často po trnavsky vravel: vy ste ma chodili po góloch len boškávať, lebo som vám zarábal peniaze… Ale zabúdal, že niekto to musel držať aj vzadu v obrane. Ja som nebol nikdy veľká hviezda, ale stálica.

Všetci kamaráti i fanúšikovia vás volajú Šabľa. Kto vám ju dal a kedy?

Hral som ako sedemnásťročný v príprave prvý zápas za Spartak. V Topoľčanoch na škváre som robil vkĺzačky. Po zápase vraví skúsený Šturdík jednému z funkcionárov: To ste nám poriadnu šabľu doniesli, ten ich brúsil… To mi už zostalo.

Aj tréner Malatinský vás oslovoval prezývkou?

Väčšina z nás mala prezývky a nimi nás oslovoval aj tréner. Adamec bol Hatrlo, Dobiaš Patino, Hagara Cicero, Majerník Bubukin, Kabát Boby, Martinkovič Dubák a tak ďalej.

Vy ste boli ostrý obranca, ale férový, futbalový džentmen. Boli ste aj vylúčený?

Za dlhú kariéru dva razy. Prvýkrát v Nitre v roku 1963, keď sme hrali v druhej lige. Celý týždeň mi hnisal palec na nohe, doktor mi strhával necht, strašne to bolelo. Ale hral som. A Miloš Hrnčár mi na nohu nechtiac stúpil. Dal som mu facku a on mi ju vrátil. Rozhodca nás oboch vylúčil.

Spartak prežíva zvláštny rok. Po 45 rokoch získal titul, ale nedávno oznámili odchod tréneri i majiteľ a je otázne, či klub prežije. Ako vnímate toto hektické obdobie?

O tom sa mi ťažko hovorí… Majiteľ Vladimír Poór mal toho asi dosť. Hrali sme o titul a boli samé protesty… Možno chce ísť do Čiech a podporiť iný klub, ako sa o tom hovorí. Alebo tréner El Maestro? Často som sa o tom rozprával aj s bývalými spoluhráčmi. Keby som ja získal titul, zažil tie oslavy, určite z klubu neodídem. El Maestra tu mali radi. Ale neostal. Asi vedel prečo. Trochu je to zahalené tajomstvom.

Bývalý futbalový tréner a hráč Stanislav...
Bývalý futbalový tréner a hráč Stanislav Jarábek (vpravo) počas príhovoru pri príležitosti odhalenia sochy legendárneho futbalového trénera Antona Malatinského v Trnave. Autor: SITA, Ivan Kopčáni

Ste optimista? Veríte, že trnavský futbal prežije?

Sám som veľmi zvedavý, ako to všetko dopadne, kto klub prevezme. Nemám o tom ani šajnu.

Vy by ste sa postavili na čelo klubu ako majiteľ, keby ste na to mali peniaze?

Dobre by som si to rozmyslel… (smiech). Najmä ak by sa časť fanúšikov správala ako doteraz, chcela každého vyhadzovať, či je to tréner alebo majiteľ. Je namlsaná úspechmi, ktoré sme dosiahli ešte my. Pozná to od svojich otcov a dedov.

Prečo sa už nikdy nepodarilo ich zopakovať?

To nešlo, na tom sa v závere trénerskej kariéry popálil aj veľký mág Anton Malatinský. Pracoval rovnakými metódami, vyberal a zaraďoval hráčov do tímu rovnako ako predtým, ale už to nebolo ono. Tá chémia v mužstve nefungovala. Vtedy do seba všetko zapadalo. Zažili sme jedinečnú dobu, ktorá bola neopakovateľná. My sme vedeli tri rozhodujúce veci: hrať futbal, spievať a piť…

Takto to fungovalo?

Veru, kto nevedel niečo z tohto, nemal šancu zapadnúť do kolektívu (smiech). Nebol ani dobrý futbalista, ani kamarát. Ale pitie sme nepreháňali, pili sme len dobré vínko.

Boli ste sedem rokov kapitán tímu. Bolo to ťažké stáť na jeho čele?

To nebolo ťažké. O tom rozhodol Tonibáči Malatinský, neviem, čo mu to zišlo na um. Ešte sme mali v kádri o niečo staršieho hráča, Valéra Šveca, chvíľu mal kapitánsku pásku on, ale potom tréner vyhlásil, že kapitánom bude Šabľa, a bolo. Nik to neriešil. Zastupoval som tím na ihrisku i mimo neho, občas vyskočil nejaký problém, ktorý som riešil s výborníkmi. Nie peniaze, ale možno sem-tam nejaký byt. Viem, že ho potreboval Adam Farkaš, býval na štadióne, ženil sa.

Podarilo sa to vybaviť?

Nie, napokon aj z Trnavy odišiel, ale byt nebol hlavný dôvod. Spomínam si, že ma raz zavolali a chceli počuť môj názor, či sa má vrátiť do mužstva Adamec, ktorý pôsobil chvíľu v Slovane. Nebolo to len na mne, tréner a funkcionári sa pýtali troch najskúsenejších hráčov. Skúmali, či ho prijme mužstvo. Všetci sme sa zhodli: áno, chceme ho.

Rokovali ste s vedením aj o peniazoch?

Na takú situáciu si nespomínam. To všetko bolo dané, každý vedel, čo dostane, to sa aj plnilo, nik nereptal. Ak by aj niekto nebol spokojný, kam by išiel? Vtedy sa neprestupovalo, hráč bol trvalým majetkom klubu a hotovo. Musel mať veľmi vážne dôvody, aby ho pustili.

Dušan Keketi a Stanislav Jarábek.
Dušan Keketi a Stanislav Jarábek. Autor: SITA, Ivan Kopčáni

Hráči však mali ponuky, aj vy. Nechceli ste nikdy odísť?

Raz už bolo všetko vybavené, po tom, čo sme získali druhý titul. Prišiel za mnou Ajči Bulla, známy tréner, ktorý pôsobil v Slovane. Už ma šikovali do Bregenzu, ktorý bol nováčik rakúskej ligy. V klube súhlasili, mal som 32 rokov a pomaly som končil. Ale neschválili to na futbalovom zväze. Nespĺňal som kritériá, nemal som potrebné štarty za áčko reprezentácie, hrával som len za olympionikov a béčko.

Nemrzelo vás to, že ste si za celú dlhú a úspešnú kariéru nepripísali nijaký štart v národnom tíme?

Nie, bol som viackrát v reprezentačnom kádri. Hrali sme s NSR v Prahe, alebo s Írskom v Bratislave. Zostal som vždy len na lavičke. Na mojom poste bol napríklad Bimbo Popluhár, bral som to tak, že lepšie pasuje trénerovi do zostavy. Ale zahral som si na olympiáde v Mexiku 1968. Štyri roky predtým som mal obrovskú smolu, do Tokia, kde olympionici získali striebornú medailu, som sa nedostal, hoci som bol predtým v tíme.

Prečo vás na olympiádu nenominovali?

V lete som bol na dovolenke na Štiavnických Baniach. Zbierali sme tam hríby, potom sme ich vyprážali a varili z nich omáčky, a trochu som sa z nich priotrávil. Strávil som nejaký čas aj v nemocnici, neskôr som už hrával, ale dva-tri mesiace som sa cítil zle, bol som slabý.

Máte za sebou skvelú kariéru. Čo si z nej najviac ceníte?

V roku 1956 sme prišli spolu s Valérom Švecom do Trnavy a utvorili sme základ budúceho veľkého mužstva. Boli sme jeho základnými kameňmi. To si mimoriadne cením. Prežili sme dobré i horšie časy, vypadli do druhej ligy, zavreli Malatinského, keď sa na to pozerám dnešnými očami, tak to bolo hrozné. Ale potom sme získali päť titulov, ja mám z nich prvé tri.

Bol prvý titul najkrajší?

Určite, ten sme si najviac vychutnali. Zaň dostal každý päť tisíc korún. Presne podľa smerníc, nič navyše. Išli sme všetci do kostola do Modranky na omšu. Okrem Patina Dobiaša, lebo jeho otec bol stranícky funkcionár.

Nemali ste potom problémy?

My sme chodili do kostola stále, to bolo verejne známe, neskrývali sme sa. Ale neboli sme nijakí svätuškári. Išli sme sa pomodliť, aby sme vyhrali. Jasné, že sa to partajným funkcionárom nepáčilo. Ale nič sa nedialo, nemali sme problémy. To by si vtedy nik nedovolil.

Stanislav Jarábek (vpravo) na minuloročnom...
Stanislav Jarábek (vpravo) na minuloročnom turnaji legiend, ktoré organizoval spevák Igor Kmeťo st. Autor: MIRO KOŠÍRER

Vy ste po treťom titule odišli do Vítkovíc a prišli ste o dva tituly. Nebolo vám to ľúto?

Ani nie. Mal som 33 rokov a vtedy som bol už starý, hoci dnes by to až taký problém nebol. Vnímal som aj tlak, na šancu čakal mladý, talentovaný Peter Valentovič. Cítil som sa výborne, bol som dobre trénovaný, ale išiel som na dva roky do druholigových Vítkovíc, odkiaľ som dostal lukratívnu ponuku. Mal som veľa skúseností a aj skvelú formu, asi najlepšiu v kariére. Už som toľko netrénoval, lepšie mi slúžilo zdravie, to sa nedalo porovnať s Trnavou, kde sa drelo. Vo Vítkoviciach ma v oboch rokoch vyhlásili za najlepšieho hráča klubu.

Čo vám dali za prestup?

Na tú dobu to bolo až nepochopiteľné. Dali mi toľko peňazí, že som si mohol za ne kúpiť dve autá. Ale malo to háčik. Pôvodne som sa chcel do Ostravy presťahovať, aj deti tam mali chodiť do školy, ale napokon som tam bol dva roky sám. Stačilo mi to. Volali ma aj do druhých klubov, ale už som nechcel zostať bez rodiny. Rozhodol som sa, že s futbalom radšej skončím.

Keď bilancujete kariéru, ste spokojný?

Som, s futbalovým i mimofutbalovým životom. Stále som športoval, na prvom mieste bol futbal, ale hral som aj hádzanú, hokej, basketbal, volejbal, išlo mi skoro všetko. Od mojich deviatich rokov sme bývali v Trnave neďaleko štadióna. Chodil som podávať lopty a mojím snom bolo hrať raz za Spartak. Zamiloval som sa do Trnavčanky a sme spolu stále, čoskoro to bude 60 rokov, čo sme sa zobrali. Zo všetkého najdôležitejšie je dobre sa oženiť, potom sa máte dobre. Moja manželka Elenka mala pre moju vášeň pochopenie, pretože aj ona miluje futbal. Teraz sa už dokáže naň pozerať dlhšie ako ja.

Stanislav Jarábek

Bývalý futbalista Stanislav Jarábek sa narodil 9. decembra 1938 v Suchej nad Parnou, ale od deviatich rokov žije v Trnave. Bol na začiatku budovania veľkého trnavského mužstva pod vedením trénera Antona Malatinského. Sedem rokov bol jeho kapitán a získal s ním tri tituly (1968, 1969, 1971), vojenčil v Dukle Pardubice a na sklonku kariéry hral dva roky (1972 a 1973) vo Vítkoviciach.

V apríli 1969 si zahral v semifinále EPM proti Ajaxu Amsterdam. V lige nastúpil v 258 zápasoch a strelil v nich 12 gólov. V kádri reprezentantov bol viackrát, ale v áčku nedostal nikdy šancu. V B-tíme ČSSR má najviac štartov zo všetkých futbalistov (13) a hrával aj za olympionikov ČSSR, reprezentoval na OH 1968.

Po skončení kariéry pracoval ako tréner, viedol viaceré slovenské a české mužstvá vrátane Slovana Bratislava i Spartaku Trnava. Jeho syn Juraj bol takisto futbalista a v súčasnosti pôsobí ako tréner.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Spartak Trnava #Stanislav Jarábek
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku