Foto: SITA, Ivan Kopčáni
Odchádza posledný z prvých
O odchode z klubu uvažoval už dlhšie. „Bývajú lepšie i horšie dni. Stalo sa, že mi taká myšlienka napadla aj v minulosti. Takýto veľký klub berie dosť síl a je to náročné na čas i peniaze. Ale vzápätí si tiež uvedomím, že musím nájsť cestu, aby to niekto po mne ekonomicky ťahal ďalej,“ vravel v rozhovore pre Pravdu.
Problémom Spartaka je skutočnosť, že ho opúšťajú jeho doterajší pracovníci, hoci jeho budúcnosť nie je ešte jasná. „Trnava nedopadne ako Košice,“ sľuboval Poór, ktorý vraj rokuje o vstupe nových majiteľov a zatiaľ bude klub riadiť takzvaný rizikový manažment. Prvoligové mužstvo by malo riadne pokračovať v súťaži.
Z futbalovej scény odchádza posledný z prvých majiteľov, ktorí po zmene spoločenských a ekonomických pomerov v prvej polovici deväťdesiatych rokov vstúpili do futbalu. Patril do skupiny často kontroverzných podnikateľov, ktorí sa majiteľmi popredných klubov stali v čase trochu divokých sezón na začiatku samostatnej existencie slovenského futbalu.
Žilina predáva hráčov, ale je v mínuse
Vyriešil sa tým kritický stav, ktorý nastal po tom, čo bývalé štátne podniky zastavili finančné kohútiky a viacerým klubom – aj tým s najslávnejšou tradíciou – hrozil reálne bankrot.
Jedným z tých, ktorí vytiahli záchrannú sieť, bol Poór. Z prvých majiteľov klubov najvyššej súťaže vydržal ako jediný až do tejto sezóny. V súčasnej štruktúre vlastníkov je po jeho odstúpení služobne najstarší Jozef Antošík, majiteľ MŠK Žilina, ktorý už v druhom ročníku samostatnej ligy finančne pomáhal žilinskému klubu. Ale jeho majiteľom a hlavným financmajstrom sa stal až o niekoľko rokov neskôr.
Žilinský klub patrí k najstabilnejším na Slovensku – finančne i výkonnostne. Žilinčanom sa podarilo predať viacerých futbalistov do klubov popredných zahraničných líg, nerozhadzujú, ale napriek tomu nie je klub sebestačný.
Foto: SITA, Ivan Kopčáni
„Boli určite aj ročníky, keď sme z predaja hráčov viac inkasovali, ako sme investovali, ale väčšinou sme v mínuse, výdavky sú vyššie ako príjmy,“ potvrdzuje Antošík.
Prvý zavrel kohútiky Rezeš
MŠK je jedným z troch klubov, ktoré si zahrali v skupine Ligy majstrov. Dvaja jeho predchodcovia na vrcholovej úrovni zanikli.
Takmer vždy platilo, že keď zamkol pokladnicu mecenáš, ktorý bol jediným a neobmedzeným vládcom, klub sa už z toho nepozbieral. Táto historická skúsenosť je varovaním aj pre futbalovú Trnavu.
Ako prvý padol 1. FC Košice, ktorého vlastníkom bol veľkopodnikateľ Alexander Rezeš. Jeho niekdajšia pýcha najprv niekoľko sezón v domácej súťaži živorila, až v ročníku 2002/2003 dvojnásobný majster vypadol a zanikol.
Pokus oživiť košický futbal na novej báze trval len chvíľu, postaral sa o to Blažej Podolák, ale keď aj jemu došli financie, nasledoval ďalší krach. Druhé najväčšie slovenské mesto, ktoré má skvelú futbalovú tradíciu, nemá už štvrtý rok nijakého zástupcu medzi slovenskou elitou.
Kmotrík prestúpil do Slovana
Na slovenskej futbalovej scéne sa neudržal ani ďalší úspešný tím v ére samostatnosti. Artmediu Petržalka finančne ťahal roky Ivan Kmotrík, v lige pôsobilo mužstvo od štvrtého ročníka. Pod vedením trénera Vladimíra Weissa získalo dva tituly a odohralo najdôstojnejšie zápasy Slovákov v Lige majstrov.
Foto: SITA, Ivan Kopčáni
Pred desiatimi rokmi ohlásil Kmotrík prestup na Tehelné pole do Slovana a finančne podvyživená Artmedia rýchlo stratila svoju pozíciu v slovenskej špičke. Nový petržalský klub, ktorý nie je jej priamym pokračovateľom, sa v iných podmienkach a s inými majiteľmi pokúša oprášiť niekdajšiu slávu futbalu v tejto časti Bratislavy. Dotiahol to zatiaľ do druhej ligy.
Podobne ako ďalší šampión slovenskej éry – bratislavský Inter. Aj mužstvo z Pasienkov, ktoré pomerne dlho po rozdelení Československa ešte finančne držal Slovnaft, zažilo tvrdý pád. Na začiatku tohto storočia získalo dva tituly, ale v roku 2007 padlo na dno, noví majitelia predali licenciu do Senice. Inter mal v čase najlepších rokoch v prepočte na eurá vyše trojmiliónový rozpočet, od roku 2010 sa hrabal hore z piatej ligy so 100-tisícovým.
Záujemcovia o Spartak sa už hlásia
Trnavský Spartak oslavoval v lete prvý slovenský titul a teraz ešte nemožno vylúčiť ani to, že ho postihne podobný vývoj ako jeho predchodcov na majstrovskom tróne. Na rozdiel od nich však môže padnúť na tvrdú zem oveľa rýchlejšie.
Foto: SITA, Ivan Kopčáni
Ročný rozpočet popredného klubu v slovenskej súťaži sa pohybuje na úrovni štyroch miliónov eur. Poór v pondelok oznámil, že vzhľadom na široký jesenný program, keď klub účinkoval aj v Lige majstrov a Európskej lige, ho navýšil o vyše päť miliónov.
Mužstvo síce aj niečo zarobilo, ale majiteľ nedávno vyrátal, že za dvadsať rokov do klubu investoval asi osemdesiat miliónov eur. „Futbal mi nepriniesol ešte ani euro. Robím to preto, lebo to chcem robiť,“ vyjadril sa v rozhovore pre Pravdu.
Zároveň už pred rokom pripustil, že je ochotný sa klubu vzdať. „Ak sa nájde silný investor alebo spoluinvestor, ktorý Spartak posunie na vyšší level, nebudem mu brániť, rád mu uvoľním potrebný priestor. Ale nijakému zmrzlinárovi nedovolím, aby o klube rozhodoval. Mne na trnavskom futbale záleží,“ vyhlásil.
Záujemcovia sa už hlásia a Poór s nimi rokuje. Ak sa nájde seriózny investor, trnavský Spartak nemusí padnúť na dno, ako iné slovenské špičkové kluby v nedávnej minulosti.
Anketa: Keby ste mali peniaze, kúpili by ste si futbalový klub?
Ján Pivarník
majster Európy 1976
„Klub by som si nikdy nekúpil. Podľa mňa by nemal stáť a padať na jednom človeku, hoci je to aj vplyvný podnikateľ. Nepokladám to za dobrú prax. Mne sa páči, keď medzi vlastníkmi figuruje viac akcionárov, napríklad mesto. V zahraničí by sme našli podobných prípadov pomerne dosť.“
Jozef Marko
bývalý medzinárodný futbalový rozhodca
„Budem podávať športku a ak by som vyhral väčšiu sumu, tak možno áno. Ale chcel by som len úplne malý klub. Nerád by som do neho investoval veľa peňazí, držal by som ho na amatérskej báze, aby z toho mali všetci väčšiu radosť a mohli sme podporovať najmä deti. To by ma bavilo.“
Milan Lešický
bývalý futbalový tréner
„Nikdy by som si futbalový klub nekúpil. Ani keby som na to náhodou mal. Podľa mňa sú to vyhodené peniaze. Toto hovorím už možno tridsať rokov a stále to platí. Ak by som mal vo vrecku desať eur, hodím ich radšej do parku bezdomovcom. Aspoň niekto by mal z nich naozaj úžitok.“
Branislav Jašurek
futbalový manažér
„Na to je odpoveď jednoduchá – nie. Ale keby som mal naozaj nadštandardné príjmy, ktoré by výrazne prevyšovali ročný rozpočet klubu, tak by som to skúsil. Vtedy by som do takejto rizikovej investície išiel, lebo taká práca by ma určite bavila a napĺňala.“