Metodika patrila medzi najlepšie
Hneď v úvode poviem, že sme nikdy neboli povahovo rovnakí. Na Čechoch zanechal stopy niekoľkostoročný nemecký a na Slovákoch maďarský vplyv.
Čo sme mali futbalovo historicky spoločné? V spoločnom štáte to bola metodika. Patrila dlhé obdobia medzi najlepšie na svete. Najprv bola taktickou špecialitou „česká ulička“ a potom „zaňďour“, s ktorým sa Česi dostali až do finále ME 1996. Hrať s rozumom a neurobiť zo zápasu dostihy, keďže sme nemali šprintérov, bolo úplne prirodzené riešenie.
Úplnou výnimkou z charakteristiky vlastností československého futbalu boli ME 1976 v Belehrade. Bolo to obdobie najväčšej prevahy slovenského futbalu nad českým. Tam sme okrem taktickej vyspelosti mali aj rýchlych, technických, sebavedomých slovenských hráčov, ktorí boli hladní po úspechu.
V tej najkrajšej dobe nášho reprezentačného a klubového futbalu sme zaspali na vavrínoch. A naopak Česi, ktorí ťažko znášali slovenskú hegemóniu, začali o futbalovú vidinu veľkých peňazí tvrdo bojovať. Systematicky, lebo úplne rozhodujúcim momentom v tom čase bolo, že na podnet českej strany vzniklo v Československu množstvo štátom dotovaných športových centier mládeže.
Taký nárast by nezvládli ani v Brazílii
Prenechali svoju typickú českú futbalovú „vychcanosť“ Slovensku. A tá nám nikdy nesedela. Za niekoľko rokov sa to postupne prejavilo tým, že v mládežníckych reprezentáciách mali Česi stále väčšie početné zastúpenie.
Nielen preto, že by českí hráči boli futbalovo lepší, talentovanejší, ale dokázali zopár rokov pred a po rozdelení podať vrcholný výkon v pravý okamih v ťažkých zápasoch. Prevaha českých hráčov z mládežníckych sa automaticky preniesla aj do seniorskej reprezentácie.
Na druhej strane, slovenský futbal oficiálny prechod na pravý profesionalizmus nezvládol. Pretože myslenie sa nedalo zmeniť zo dňa na deň. V poslednom ročníku federálnej ligy malo Slovensko šesť mužstiev, Česi mali aj výkonnostnú prevahu.
K šiestim prvoligistom sme pridali šesť nováčikov. Tak vznikla prvá slovenská liga, ktorú sme okamžite nazvali „super“. Čisto matematicky. Vo federálnej lige sme mali asi 120 a po prvej reorganizácii slovenskej ligy po troch rokoch v šestnástich mužstvách už asi 360 profesionálnych ligových hráčov. Taký nárast by nezvládla ani Brazília. Kvalita súťaže jednoznačne devalvovala.
Peniaze utvorili futbalovú džungľu
Hráči bez ťažkých vyrovnaných zápasov výkonnostne nerástli, ale každému na Slovensku sa splnil sen hrať ligu. Prudko sa zmenila situácia aj v oblasti korupcie, pretože futbal vždy kopíruje morálku spoločnosti, to sa nedá od seba oddeliť.
Prišla nová filozofia s presvedčením bohatých, že všetko sa dá kúpiť aj predať. Veľké peniaze utvorili pravú futbalovú džungľu. Postupne futbal, ktorý sa hral na väčšine archaických štadiónoch v asociálnom prostredí strácal dôveru, padal na dno spoločenského záujmu.
Peniaze za predaj hráčov sa minuli, dlhy na všetky strany narastali. Po rokoch hojna, sa stal náš klubový futbal najchudobnejším nielen v rámci susedných štátov, ale aj v Európe. Tento stav trvá až do dnes.
Opäť sa potvrdilo, že všetko zlé je na niečo dobré. Paradoxom bolo, že práve nedostatok financií bol pre slovenský futbal vzkriesením a priniesol postupný nárast kvality. Z ligy sa vytratili druhotriedni relatívne drahí českí a iní jednosezónni cudzí futbaloví turisti. Šancu hrať ligu, dostali mnohí vekovo končiaci dorastenci. Zväčša tí, ktorí absolvovali veľa zápasov už za slovenské mládežnícke reprezentácie.
Slováci sú na začiatku hľadania
Zahraničné kluby začali mať záujem o mladých perspektívnych hráčov. Dôležité bolo, že odchádzali až v dospelom veku. Boli skúsenejší ako dorastenci vychovávaní v zahraničných akadémiách, ktorí nedostávali šancu vo svojich A-tímoch a výkonnostne stagnovali.
Postupne sme mali stále viac hráčov v zahraničí. V tomto ukazovateli sme začali patriť medzi najproduktívnejších v Európe. Samozrejme, prejavilo sa to aj v úspešnosti reprezentácie. Po MS 2010 sme opäť kvalitatívne predbehli Čechov. Nesystémový zázrak priniesla futbalová finančná chudoba a schopnosť Slovákov prežiť aj zložité obdobia.
V každej krajine sa striedajú úspešné generácie s priemernými. Český futbal je už dlhší čas v období generačnej výmeny. Výnimočná česká generácia zostarla a odišla. Misky váh kvality sa preklopili na slovenskú stranu.
Obrat v prospech slovenskej reprezentácie nastal v apríli 2009, keď sme v kvalifikačnom zápase vyhrali v Prahe 2:1. Odvtedy trvá prevaha nášho futbalu nad českým.
Úspešná generácia pomaly vekovo končí a slovenský futbal je na začiatku hľadania náhrady. Prichádza obdobie, keď treba citlivo nájsť a zapracovať nových talentovaných hráčov. Polohladných nie po peniazoch ale po úspechu. Podľa overenej poučky, že nažraný lev už nebojuje, len hladný.
Rivalita s Čechmi pokračuje v Lige národov o záchranu v skupine. Sily sa opäť začínajú vyrovnávať. Derby nemá favorita. Rozhodne, ktorý tím bude mať v deň zápasu viac hráčov v športovej forme. Perspektívne bude lepší ten, kto bude mať v zahraničných top kluboch viac hráčov v základných zostavách na kľúčových postoch. To sa dá ľahko zrátať a človek nemusí byť ani futbalový odborník.