Nepodarilo sa mu s tímom prebojovať sa na svetový šampionát do Ruska. Teraz tvrdí, že jeho prioritou je doviesť mužstvo na Euro 2020. Jedna z možných ciest vedie cez novozaloženú Ligu národov. Ukrajina sa v 1. skupine druhej divízie stretne aj so Slovenskom, ktoré privíta v nedeľu v Ľvove. Jej prvým súperom bude už dnes v Uherskom Hradišti Česko. Pred štartom novej súťaže poskytol ukrajinský kouč exkluzívny rozhovor Pravde.
Ako sa vám pozdáva idea Ligy národov?
Je to veľmi zaujímavý projekt a plne podporujem túto myšlienku. Pre nás sú tieto zápasy mimoriadne dôležité. V našom prípade to bude hneď ostrý štart, oficiálne otvárame sezónu. Musíme myslieť aj na to, že najbližšie výsledky budú mať dopad aj na kvalifikáciu ME 2020, ktorá sa rozbehne na budúcu jar.
Bude mať podľa vás Liga národov aj svoje ďalšie pokračovanie?
Pre mňa je predovšetkým zaujímavé byť pri zrode novej súťaže a verím, že potom aj sledovať, ako bude postupne rásť, akú bude mať podobu v budúcnosti.
V prvom ročníku sa vaše mužstvo stretne v základnej skupine s Českom a Slovenskom. Kto je v nej podľa vás favoritom?
Ocitli sme sa v celkom vyrovnanej skupiny, v ktorej je ťažké hovoriť o favoritovi. Stretneme sa s tímami zo susedných krajín, ktoré sa navzájom dobre poznajú a nič medzi sebou neutaja. Dobre sme si naštudovali a zmapovali našich najbližších súperov a som si istý, že to isté urobili aj oni. Sotva sa navzájom niečím prekvapíme.
Slovensko sa stretlo s Ukrajinou aj nedávno v kvalifikácii ME 2016 a bolo úspešnejšie. Pred necelým rokom ste si s ním zmerali sily aj v príprave. Ako hodnotíte slovenský tím?
Najmä prípravný zápas, ktorý sme odohrali so Slovákmi v Ľvove na konci minulej sezóny, bol pre nás veľmi cenný a poučný. Dalo nám to dosť podnetov na premýšľanie. Slovenské mužstvo hralo útočný a kombinačný futbal. Má dobrých hráčov predovšetkým v strede poľa a lídrom tímu je Hamšík. Strední obrancovia dobre rozohrávajú akcie. Mužstvo má svoj vysoký potenciál.
Ukrajina – podobne ako Slovensko – nepostúpila na tohtoročné MS. V kvalifikačnej skupine skončila tretia za Islandom a Chorvátskom. Čo jej chýbalo, aby si zahrala v Rusku?
Začali sme kvalifikáciu zle, hneď v prvom zápase sme stratili doma dva body po remíze s Islandom a vzápätí sme remizovali aj v Turecku. Nezvládli sme ani zápas na Islande. Dôležité však bolo, že naše mužstvo získalo v tejto kvalifikácii cenné skúsenosti a osvojilo si niektoré veci, ktoré môže teraz zužitkovať.
Foto: SITA
Mimochodom, aj vy ste si ešte ako hráč zahrali proti Slovensku. Pred šestnástimi rokmi ste nastúpili v ukrajinskom drese v Trnave a zápas sa skončil 1:1. Spomínate si ešte naň?
Samozrejme, spomínam si na tento zápas. Ale táto skúsenosť nie je už pre súčasnosť relevantná, nemá pre nás veľký význam. Ešte raz by som rád zdôraznil, že sme mali šťastie, že sme odohrali prípravné stretnutie so Slovákmi na konci minulého roka a to nám veľmi pomohlo. Máme dobrý obraz o sile súpera.
Ukrajina začína jeseň už dnes zápasom s Českom v Lige národov, ale Slováci ju odštartovali len prípravným súbojom. Ako vnímate túto skutočnosť?
Slovensko má lepšie vyžrebovanie v novej súťaži ako my. Získalo väčší priestor na prípravu na náš vzájomný zápas, lebo hralo o deň skôr. Nás čakajú dva súťažné zápasy hneď po sebe. Už na tretí deň po zápase v Česku privítame doma slovenské mužstvo.
Máte za sebou jedinečnú hráčsku kariéru. Čo by ste chceli dosiahnuť ako tréner?
Vnímam to tak, že som stále len na začiatku trénerskej dráhy. A všetky moje trénerské ambície a sny sú momentálne spojené s ukrajinským národným výberom. Môj aktuálny cieľ je jasný – postúpiť s ním na finálový turnaj ME 2020.
Zostáva vám čas stále aj na váš obľúbený golf?
Golf stále hrávam. Využil som teraz najmä letnú prestávku, keď sa nehrali zápasy a reprezentácia nemala nijaký program. Teraz to už bude iné a ku golfu sa sotva dostanem. Nová súťaž, ktorú zaviedla UEFA, priniesla nahustenie termínov, časové odstupy od jednotlivých zápasov sú teraz kratšie.
Máte štyroch synov. Venujú sa dvaja starší – Jordan a Christian – futbalu? Budú kráčať po rovnakej ceste ako vy?
Starší chlapci milujú šport, najmä čoskoro dvanásťročný Christian. Sleduje všetky zápasy národného tímu Ukrajiny, číta tlač. Ale ja v žiadnom prípade nebudem naliehať, aby si synovia zvolili futbal za životnú cestu. Bude to ich voľba. Každý z nich si musí vybrať sám, čo chce robiť. Tak ako som to urobil ja pred mnohými rokmi.
Foto: TASR, AP
Slávny strelec sa kamárati s Armanim, hrá golf a odskočil si do politiky
Bol znamenitý futbalista, ktorý si sedemnásť rokov obliekal dres národného mužstva. Patril k najobávanejším kanonierom planéty. Pokúšal sa uplatniť aj na politickej scéne. Ale napokon sa vrátil k futbalu a stal sa trénerom ukrajinskej reprezentácie. Andrij Ševčenko je legenda ukrajinského i svetového futbalu.
Ako futbalista vyrástol v chýrnej kyjevskej akadémii, v Dyname prežil skvelé roky a získal s ním päť titulov. Do Kyjeva sa vrátil aj na sklonku kariéry. Medzitým skúšal šťastie v Chelsea Londýn, kam prestúpil v roku 2006 z AC Miláno za vtedy závratnú sumu 44 miliónov eur.
Ale najväčšiu slávu mu priniesol angažmán na milánskom San Sire, kde prežil dovedna osem krásnych rokov. V drese AC sa stal víťazom Ligy majstrov (2003) a v ankete France Football získal Zlatú loptu pre najlepšieho futbalistu (2004).
S hviezdnou kariérou sa lúčil pred šiestimi rokmi, po ME 2012, ktoré spoluorganizovala Ukrajina. Bolo to jeho posledné vystúpenie na medzinárodnej scéne. Domácim turnaj nevyšiel a zo skupiny nepostúpili. Hneď v úvode zdolali síce Švédov 2:1 a populárny Ševa strelil v takmer 36 rokoch oba góly. Potom však jeho tím podľahol tesne Francúzom i Angličanom.
Jeho konečný účet si zaslúži pozornosť: národný dres si obliekol v 111 zápasoch a strelil v ňom 48 gólov, čím sa stal historickým ukrajinským rekordérom.
Už vtedy mohol prvý raz prevziať reprezentáciu. Vo funkcii mal nahradiť inú legendu ukrajinského futbalu Olega Blochina, ale túto ponuku odmietol so slovami, že by to bol pre neho predčasný krok.
„Asi mnohých prekvapím, ale môj ďalší život nebude spojený s futbalom,“ vyhlásil vtedy 35-ročný Ševčenko a vrhol sa do politiky. Kandidoval za menšiu stranu Ukrajina vpred, ale vo voľbách sa do parlamentu nedostal (strana nezískala ani dve percentá hlasov) a z politického života sa rýchlo stiahol.
Rozhodol sa pre trénerskú dráhu a v kvalifikácii ME 2016, v ktorej Ukrajine skrížili cestu aj slovenskí futbalisti, pôsobil najskôr ako asistent trénera Michaila Fomenka. Ich tím postúpil cez baráž na šampionát do Francúzska, ale tam nezískal ani bod a nestrelil ani gól. Fomenko padol a jeho post prevzal Ševčenko, ktorý sa učil v nedávnej minulosti u takých trénerských osobností ako Valerij Lobanovský, Carlo Ancelotti či José Mourinho.
Prvá kvalifikácia, v ktorej so svojimi zverencami bojoval o postup na svetový šampionát do Ruska, mu nevyšla. Ukrajine chýbali v skupine tri body na druhú priečku, na ktorej skončilo Chorvátsko. Teraz všetky sily sústreďuje na to, aby sa prvý raz predstavil na kontinentálnom šampionáte aj ako tréner.
Ševčenkovi, ktorý v závere mesiaca oslávi 42. narodeniny, udelili množstvo ocenení a metálov, stal sa najlepším športovcom Ukrajiny a šesťkrát triumfoval v ankete o najlepšieho futbalistu krajiny. Je držiteľom aj najvyššieho štátneho vyznamenania – Hrdina Ukrajiny.
Popri futbale si obľúbil golf, roky sa pohybuje aj vo svete modelingu a je priateľom svetoznámeho módneho návrhára Giorgia Armaniho. Ten nechýbal ani na jeho svadbe, keď si 14. júla 2004 bral vo Washingtone americkú modelku Kristen Pazikovú. Majú spolu štyroch synov – Jordana (13), Christiana (11), Alexandra (6) a Gabriela (4).