Zomrel Vladimír Weiss najstarší, zakladateľ silnej futbalovej dynastie VW

24.04.2018 08:38, aktualizované: 17:10
Vladimír Weiss
Vladimír Weiss. Autor:

Najstarší zo slávnej futbalovej dynastie Vladimír Weiss vlastní striebro z OH 1964 v Tokiu. Jeho syn Vladimír si zahral na MS 1990 a o dvadsať rokov priviedol slovenských futbalistov na svetový šampionát do Afriky. V jeho úspešnom tíme patril k oporám syn Vladimír.

Tento výnimočný triumvirát prišiel v pondelok o prvý pilier. Vladimír Weiss najstarší odišiel na večnosť po dlhej chorobe vo veku 78 rokov.

Prežil výnimočný život, plný krásnych chvíľ i bolesti. Veľké futbalové triumfy, ale aj rodinné trápenia, keď mu zomrela manželka a na ňom zostala výchova detí; Vladko mal štrnásť a Zuzka desať.

„Pre všetkých to bolo náročné. Ešte šťastie, že mi to deti uľahčili. Vladko nebol problémové dieťa, bol slušný a aj sa dobre učil,“ vravieval, keď sme nadhodili túto tému.

Rád pripomínal, že syna si všimol aj básnik Laco Novomeský. „Bývali sme na Martinčekovej ulici, on na druhom, my na piatom poschodí. Sedávali sme v lete pred domom na lavičke a debatovali. Často pozoroval, ako chlapci hrajú futbal. Váš syn je šikovný a talentovaný chlapec, určite z neho niečo bude, vravel mi. Ako vždy mal pravdu.“

Neskôr sa usadil v Limbachu, ale dlho ho trápili zdravotné problémy. Bojoval s cukrovkou, amputovali mu časť nohy a bol pripútaný na vozík.

Rodáka z Vrútok futbalové Československo po prvý raz výraznejšie zaregistrovalo v roku 1959, keď sa stal s ČH Bratislava majstrom. Bol najmladší v tíme, mal len devätnásť (nar. 21. 9. 1939). Nastupoval po boku takých osobností, akými boli Buberník, Kačáni, Dolinský, Scherer a ďalší.

Výborný stopér i krajný obranca zažil veľkú slávu na olympiáde 1964 v Tokiu, kde odohral všetky zápasy. Skvelý tím podľahol až vo finále Maďarsku (1:2).

„Ani proti silným Maďarom sme neboli bez šancí, odohrali sme nešťastný zápas. Dali sme si vlastný gól, Bene pridal druhý. Znížili sme a v závere išiel náš kapitán Tonko Urban na brankára, bolo to ako trestné strieľanie v hokeji, ale nedal.“

Syn sa mu narodil práve v čase, keď vrcholila príprava na olympiádu. Požiadal trénera Rudolfa Vytlačila, aby ho na skok pustil domov.

„Najskôr súhlasil, no potom mi vraví: Vláďo, kúp tri fľaštičky červeného a oslávime to tu. Manželke pošleš peknú kyticu a bude pokoj. Vladka som videl po prvý raz na fotografii. Po troch týždňoch mi ju doniesli novinári do Tokia,“ spomínal.

Odohral veľa pamätných zápasov, ale azda najčastejšie sa s jeho menom spomínala nešťastná situácia zo zápasu proti Portugalsku v apríli 1965.

Na Tehelnom poli sa hralo v studenom lejaku a na rozbahnenom teréne pred 60-tisíc divákmi. Československo prehrávalo 0:1 Eusebiovým gólom z 20. minúty. Pred prestávkou rozhodca Stavrev po Kvašňákovom páde v šestnástke nariadil pokutový kop. Ten penaltu nemohol zahrávať, odmietol aj Pospíchal i Popluhár. Loptu si postavil Weiss, ktorý nebol na jedenástky určený a – nedal. Jeho strelu brankár Pereira vyrazil. A ČSSR na MS do Anglicka 1966 nepostúpila.

Tento nešťastný moment ovplyvnil ďalšiu Weissovu reprezentačnú kariéru. Nastúpil už len na jeden zápas a v áčku si zahral iba tri razy. Našťastie, ďalšie si užil, keď národný dres nosil jeho syn a vnuk…

Agentúrny článok sme nahradili autorským materiálom.

#Vladimír Weiss
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
73,99
Elite krémové  ruže Grand

Elite krémové ruže Grand

23,99
Amore ružové ľalie

Amore ružové ľalie

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk