V Bratislave ste si siahli na trofej Ligy majstrov. Po akom dlhom čase?
Nebolo to tak dávno, pred mesiacom som mal nejakú prácu v Liverpoole. Aj vtedy som sa fotografoval s trofejou. Liverpool ju získal päťkrát a preto mu originál zostal v trvalom vlastníctve, ako všetkým minimálne päťnásobným víťazom.
V čom konkrétne spolupracujete so svojím bývalým klubom?
Liverpool má troch hlavných ambasádorov – Rusha, Fowlera a McAllistera. Vypomáham im aj ja s Patrikom Bergerom. Ak potrebujú viacerých hráčov, cestujeme na rôzne podujatia, najmä do Ázie. Pozývajú nás často pri rôznych príležitostiach aj na Anfield. Reprezentujeme Liverpool a je to veľmi príjemné, teším sa, že na nás nezabudli. Byť súčasťou histórie takéhoto klubu je pre mňa veľká česť.
Niekoľko rokov ste pracovali aj ako manažér českej reprezentácie. Nechcete sa vrátiť k podobnej práci?
Raz by som sa chcel vrátiť k práci napríklad v prospech Slavie, kde som ako hráč dlho pôsobil. Alebo pomáhal českému zväzu, ale teraz nie je ešte na to správne obdobie.
Čo trénerstvo?
Na to sa príliš nehodím. Som skôr dobrák. A tréner musí byť zavše na hráčov pes, to by som nedokázal.
Na čo si najskôr spomeniete, keď sa reč zvrtne na víťazné finále Ligy majstrov 2005?
Bolo mimoriadne príťažlivé a napínavé pre fanúšikov. Padlo šesť gólov, rozhodovali penalty, striedala sa radosť a smútok oboch tímov. Tento zápas mal všetko a keby každé finále takto vyzeralo, diváci by boli určite spokojní.
Foto: TASR, Jakub Kotian
Vo finále ste nenastúpili v základnej zostave, ale potom ste sa stali jedným z kľúčových hráčov zápasu. Asi ste nečakali, že pôjdete na ihrisko z lavičky už v 22. minúte…
To naozaj nie. Videl som, že Harry Kewell mal nejaké problémy. Išiel som sa rozcvičovať a vystriedal som ho. Prehrávali sme vtedy 0:1, ale pred prestávkou to bolo už 0:3. To som mužstvu príliš nepomohol, vravel som si. Ale Miláno odohralo prvú časť vynikajúco, nedalo nám nijakú šancu.
Po prestávke ste strelili gól a premenili ste aj rozhodujúcu penaltu…
Bol to obrovský zážitok. O to väčší, že som hral posledný zápas za Liverpool a ešte k tomu v úspešnom finále Ligy majstrov. Ani vo sne to nemohlo byť krajšie. Vracali sme sa do Liverpoolu a chvíľu som v kútiku duše dúfal, že dostanem zmluvu ešte na rok. Nechcelo sa mi po takom zápase odchádzať. Ale tréner Benitéz si už vybral iných hráčov.
Čo spôsobilo senzačný obrat po prestávke?
Dôležitý bol náš prvý gól, ktorý dal Gerrard, dvihol nám sebavedomie. Pri mojom druhom góle sa Milan Baroš uhýbal, lopta ho, našťastie, len lízla, inak neviem, ako by to dopadlo, úlohu hrali centimetre. V tom okamihu som už veril, že dáme aj tretí gól, že loptu nejako dotlačíme do bránky. Mali sme v istanbulskom hľadisku 40-tisíc fanúšikov a keď sme vychádzali zo šatne na druhý polčas, spievali chorály a robili atmosféru, akoby sme vyhrávali my 3:0.
Trúfali ste si na penaltu? Boli ste na ňu určený pred zápasom?
Penalty sme pred zápasom trénovali, ale neboli sme na ne určení. Benitéz obchádzal pred rozstrelom hráčov a pýtal sa, či si na ňu trúfame. Povedal som mu, že si verím. Cítil som sa dobre, dal som gól aj v zápase. Možno som si myslel, že mi povie, že ešte uvidí, že sa spýta aj ostatných, ale on mi hneď povedal – ideš štvrtý. Odrazu na mňa padol tlak, vedel som, že to bude môj posledný kop za Liverpool. Ale dopadlo to dobre, po mne Ševčenko gól nedal a bol koniec.
A pred ním nepremenil penaltu ani Pirlo…
Sú to obaja vynikajúci hráči, ale to je vždy aj otázka nervov. Vždy niekto nedá, stane sa to aj najlepším. Inak by sme kopali vždy až do rána. Akurát je kruté, ak nepremeníte penaltu vo finále Ligy majstrov. Som rád, že som to nebol ja. A že sa so mnou tešil aj ďalší český hráč Milan Baroš. Keď niečo prežívate dvaja, potom je to ešte väčšia radosť.
Kedy sa toho opäť dočká český či slovenský futbalista?
Prial by som každému, aby to zažil. Teraz má k tomu najbližšie Schick, ktorý hrá za Rím. Ale čaká ich Liverpool, tak nech ešte chvíľu počká…(smiech) Kto chce vyhrať Ligu majstrov, musí hrať predovšetkým za veľký klub. Rozdiel medzi top klubmi a tými ďalšími sa neustále prehlbuje. Medzi najlepšími sa každý rok viac-menej opakujú rovnaké mužstvá.
Pod trénerom Kloppom Liverpool výkonnostne stúpa. Kam to dotiahne mužstvo v tomto ročníku?
V lige to nebolo najlepšie. Už dlhší čas v nej máme problém, dlho sme nezískali titul. To všetkých trápi, je to veľké sklamanie. Tento rok sme si to vynahradili v Lige majstrov, v nej mužstvo podávalo dobré výkony, už v skupine. Po odchode Coutinha sa zomklo a najmä ofenzívna trojica Salah, Firmino a Mane hrá skvele. Klopp jej dáva voľnosť a ona rozhoduje zápasy. Najmä Salah má veľkú formu. Mohol by sa stať aj hráčom roka v Anglicku, zaslúžil by si to.
Ako vidíte šance Liverpoolu v semifinále s AS Rím?
Nechcem podceňovať nikoho. Pozrite sa, čo sa dialo vo štvrťfinále. Mužstvá, ktoré sú medzi semifinalistami, majú veľkú silu. V tomto súboji je Liverpool možno malým favoritom, ale AS vyradil Barcelonu. Verím, že najmä Salah sa bude chcieť proti Rímu vytiahnuť, odtiaľ práve prišiel.
Môže Liverpool vyhrať Ligu majstrov aj šiesty raz?
Veľmi by som si to prial, ale veľkým favoritom je obhajca Real Madrid. V lige sa teraz trochu šetrí, v nej už nemá príliš o čo hrať. Sústreďuje sa na záver Ligy majstrov. Ale Bayern nie je proti nemu bez šance. Ja som nechcel dostať Real, lebo si myslím, že v jednom súboji sa nad ním dá vyhrať, ale postúpiť cez neho po dvojzápase je veľmi ťažké.