Zverenci vtedajšieho trénera United Matta Busbyho sa v osudný deň vracali zo stretnutia štvrťfinále Európskeho pohára proti Crvenej Zvezde Belehrad s medzipristátím v Mníchove na dočerpanie paliva.
Išlo o rutinnú zastávku. Nanešťastie, nad Mníchovom boli nepriaznivé poveternostné podmienky. Husto snežilo a aj zľadovatená pristávacia dráha prispela k tomu, že sa lietadlo trikrát pokúšalo vzlietnuť.
Posledný pokus pilotov odlepiť sa od zeme sa stal posádke osudným. Zomrelo vtedy 23 zo 43 ľudí na palube vrátane ôsmich hráčov (Geoff Bent, Roger Byrne, Eddie Colman, Mark Jones, David Pegg, Tommy Taylor a Liam Whelan, Duncan Edwards skonal o niekoľko dní, pozn.).
Dvadsaťjedenročný Edwards, ktorého považovali za najväčší talent svojej doby, zvádzal márny boj o život v jednej z mníchovských nemocníc. „S Duncanom sa nemohol porovnávať nikto z nás. Bol jednoducho najlepší,“ spomínal pred rokmi Charlton.
Medzi 44 cestujúcimi bolo i deväť novinárov. Osem z nich nehodu neprežilo. Jediný, kto mal šťastie, bol Frank Taylor, ktorý sa zo svojho otrasného zážitku vyspovedal v knihe „Deň, kedy skonalo jedno mužstvo“.
Ako uvádzajú encyklopedické pramene, brankár United Harry Gregg nestratil po havárii duchaprítomnosť a napriek strachu z možnej explózie lietadla vytiahol z trosiek dvojicu Bobby Charlton a Dennis Viollet.
Trénerovi Mattovi Busbymu sprvoti mníchovskí lekári nedávali veľkú nádej na prežitie a dokonca prijal sviatosť pomazania chorých. Po dvoch mesiacoch však opustil nemocnicu a pod jeho vedením v Manchestri vybudovali úplne nové mužstvo.