Foto: MILINA IMRICHOVÁ
„Veľmi matne si spomínam na chvíle, keď československý tím senzačne triumfoval na majstrovstvách Európy 1976 a vo finále zdolal Nemecko. Mama sledovala televíziu. Budeme asi majstri Európy, volala na mňa. Mne to vtedy veľa nehovorilo, mal som šesť rokov a neuvedomoval som si, aký historický úspech sa rodí,“ približuje dnes 47-ročný Patrik Dobiaš, syn legendárneho futbalistu, ktorý sa pred necelým mesiacom dožil sedemdesiatky.
Otec, ktorý v ankete o najlepšieho slovenského futbalistu storočia obsadil tretie miesto, strelil vo finále ME gól. „Ten, samozrejme, poznám dokonale, lebo ho často, každý rok ukazujú ako jeden z veľkých momentov československého futbalu. Rád sa na to pozerám. Celkom dobre si spomínam až na obdobie, keď hrával v Bohemianse a najmä potom v Belgicku, čo bolo na sklonku jeho kariéry, to som bol už starší,“ pokračuje Patrik.
Narodil sa v Trnave, ale vyrastal najmä v Prahe, kam sa jeho rodičia presťahovali. Otec sa stal po belehradskom triumfe oporou Bohemiansu Praha. A teraz sa stretli aj v jednom mužstve. Hrajú za starú gardu Bohemky.
Patrik to vo futbale – na rozdiel od otca – dotiahol len do tretej ligy. Priznáva, že s menom Dobiaš sa mu žilo ťažko. „Najmä preto, že všetci okolo automaticky čakali, že budem hrať ako môj otec. Lenže tomu sa futbalovo vyrovnať nedalo. Taký bol len jeden. Generácia, aká sa dala dokopy v Trnave, a on patril k jej lídrom, sa nenarodí možno ani raz za sto rokov,“ vysvetľuje.
Na otcove úspechy nežiarli. „Obdivujem, čo dosiahol a dodávam, že ja som ani také vysoké futbalové ambície nemal. Nikdy som nepredpokladal, že sa budem futbalom živiť. Hral som ho vždy s radosťou, bavil ma, ale ako mladý chalan som mal iné záujmy. Dal som prednosť aj škole, tréningy som ako dorastenec v Bohemianse často nestíhal. Celý život ma živí stavebníctvo, som malý živnostník, vlastním neveľkú stavebnú firmu,“ doplnil.
Aj on sa usadil v Prahe, žije v nej už viac ako štyridsať rokov, ale stále hovorí pekne po slovensky. „Najmä preto, že s mamou sa zhováram takmer stále v rodnom jazyku. Na Slovensko chodím pomerne často, máme tu ešte nejakú rodinu a na Bukovej pri Smoleniciach v krásnom prostredí chatu, kde rád trávim voľné chvíle a kde som si užil niekoľko dní aj v závere uplynulého roka,“ zdôrazňuje.
Pripúšťa, že meno Dobiaš by sa mohlo ešte objaviť aj vo veľkom futbale. Má dvoch synov. „Starší Jakub asi zdedil po dedovi futbalové gény, ale, žiaľ, prenasledovali ho zdravotné problémy a jeho kariéra sa zabrzdila. Teraz sa ju usiluje opäť naštartovať a rozbehnúť, ale má už 23 rokov, takže uvidíme. Mladší Marek má dvadsať, hrá futbal v nižšej súťaži, ale študuje aj na vysokej škole a tej dáva jednoznačne prednosť,“ uzavrel Patrik Dobiaš.